Desať veľkých operných postáv primadony Margity Česányiovej

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 28. novembra t.r. uplynie 110 rokov od narodenia Margity Česányiovej, rodáčky zo Studienky (okr. Malacky), najväčšej primadony Opery Slovenského národného divadla za vyše sto rokov existencie našej národnej divadelnej scény. Keďže sa už toho o umelkyni popísalo neúrekom, zvolil som si tentoraz iný prístup a rozhodol sa vyčleniť z jej dlhoročnej činnosti v SND desať operných postáv, ktoré podľa môjho názoru najlepšie dokumentujú jej výnimočné kvality.

Obmedzil som sa však na výkony v rokoch 1955 – 74, kedy som mal ako divák možnosť autenticky sledovať jej kreácie. Výber najlepších úloh nebol jednoduchý a do mojej desiatky sa nedostali mnohé skvelé kreácie ako napríklad Mozartova Dona Anna (Česányiová nebola pravou mozartovskou speváčkou, hoci túto úlohu spievajú aj vyslovene dramatické soprány), Pucciniho Mimi netypická dramatickejším poňatím podobne ako Manon Lescaut, i keď túto úlohu zvládla štýlovejšie než wagnerovská interpretka Ludmila Dvořáková, alebo Straussova Ariadna z roku 1967, kedy sa už na jej hlase začali prejavovať malé príznaky hlasovej únavy.

Margita Česányiová (1911 – 2007), foto zdroj: Archív SND

A hoci sa považuje za ideálnu verdiovskú interpretku, do prvej kategórie sa mi nedostali ani Abigail z Nabucca či Lady Macbeth pôvodne napísané pre soprano drammatico d’agilitá, pretože práve pohyblivosť hlasu u nej mierne zaostávala za schopnosťou dramatickej interpretácie. Len s veľkým váhaním sa mi do desiatky nezmestila Leonora z Trubadúra, a to v dôsledku menej presvedčivej interpretácie prvej árie, resp. jej rýchlej časti, hoci za Miserere a veľký duet s Lunom v predposlednom obraze by tam nepochybne patrila.

Prečítajte si tiež:
Pripomíname si v novembri (2016)

Česányiová mimoriadne zažiarila v roku 1951 v Zunovej a Fiedlerovej inscenácii Fidelia, za ktorú získala ocenenie Laureátky štátnej ceny. V kuloároch sa hovorilo, že na rozdiel od ocenených českých spevákov získala len polovičnú finančnú odmenu, či už preto, že bola Slovenskou alebo kvôli svojmu „nevhodnému“ kádrovému profilu. Túto Leonoru som však vzhľadom na svoj veku ešte nemohol vidieť, no do desiatky jej najlepších rolí som umiestnil Leonoru z roku 1960. Existuje aj rozhlasová nahrávka hlavnej árie titulnej postavy, ktorú svojho času na matiné v SND púšťal Jaroslav Blaho. Treba však pripomenúť, že nielen v tomto prípade nahrávacia technika nedokázala celkom autenticky zachytiť skvelú úroveň jej interpretácie, ako sa to občas stáva pri tzv. „veľkých“ hlasoch.

L. van Beethoven: Fidelio, Opera SND, 1951, Margita Česányiová (Leonora), dr. Gustáv Papp (Florestan), foto: Jozef Vavro/Archív SND
E. Suchoň: Krútňava, Opera SND, 1949, Margita Česányiová, (Katrena), Štefan Hoza, (Ondrej), zdroj: SND

Z oblasti nemeckej opery do prvej desiatky nepochybne patrí Senta z Blúdiaceho Holanďana (1957), kde by som osobitne vyzdvihol výkon v duete s Holanďanom v druhom dejstve. V tejto súvislosti si spomínam na rozhovor s hlasovou pedagogičkou Oľgou Šimovou, ktorá povedala, že pedagóg Egem Margitu naučil spievať Verdiho i Wagnera rovnako dobre. Zo slovenskej opery nemožno nespomenúť Katrenu z Krútňavyprvej verzii diela (1949), ako aj v Chalabalovej a Suchoňovej vynútenej úprave z roku 1952, ktorú spievala až do roku 1961, pričom v tejto verzii pribudlo aj záverečné sopránové ariosoA ja, čo ja…“ Cikkerova Zuza z Jura Jánošíka (1954), ktorú potom vytvárala sedem rokov, nie je síce príliš veľkou úlohou, no priam strhujúco pôsobil jej spev v záverečnom obraze nesúc sa ponad zvuk zboru a atakujúci najvyššie tóny.

Prečítajte si tiež:
Opera SND v sezóne pred päťdesiatimi rokmi
Okienko do histórie Opery SND: spomienka na sezónu spred polstoročia

Vo skvelej Wasserbauerovej a Auerovej inscenácii Smetanovho Dalibora (1957) nemožno zabudnúť na jej spev v prvom obraze (Pohasol deň), na áriu pred vstupom do Daliborovho väzenia (Jak je mi) a najmä na záver (Ó nebo…). Na konci lyrického duetu s Gustávom Pappom (hoci ani jeden z nich nepatril k „céčkarom“) vo fráze keď duše dve sa namiesto as2 ich hlasy vzniesli až na c3, čo som v ďalších slovenských či českých naštudovaniach opery už nikdy nepočul.

Dombrovského prelomová inscenácia Čajkovského Eugena Onegina mala síce premiéru už v roku 1952, no speváčka ju spievala ešte ďalších 11 rokov. Tradičná predstava Tatiany je výsostne lyrická, ako napríklad v podaní Márie Kišonovej-Hubovej alebo Rusky Tamary Milaškiny. Česányiová aj tu vychádzala zo svojho naturelu. V závere listovej scény vniesla do spevu drámu, no jednoznačným vrcholom jej kreácie bol záverečný duet s Oneginom, najmä keď ho stvárňoval Bohuš Hanák. Inak duet nahrala ešte predtým s Franjom Hvastijom.

P. I. Čajkovskij: Eugen Onegin, Opera SND, 1952, František Zvarík (Gremin), Margita Česányiová (Tatjana) Franijo Hvastija (Onegin), foto: Gejza Podhorský/Archív SND
J. F. Halévy: Židovka, Opera SND, 1965, Margita Česányiová (Recha), foto: Jozef Vavro/Archív SND

S francúzskym repertoárom sa speváčka stretala len v 40. rokoch (Margareta, Micaëla, Manon) a potom až v roku 1965 v Halévyho Židovke, kde sa azda pod vplyvom češtiny jej postava zmenila z Rachel na Rechu. Toto bol vrchol jej dramatického až patetického spevu, v ktorom vypaľovala tmavé, guľaté a neobyčajne prierazné tóny, vystihujúc tak drámu postavy. Vtedy sa jej pri záverečnej sólo klaňačke v historickej budove SND po prvý raz ozvali výkriky „bravo!

Prečítajte si tiež:
Jubilejné sezóny Opery SND v retrospektíve (seriál)
Takí sme (v Opere SND) boli…
Takí sme (v Opere SND) boli…, (pokračovanie)

Ale Verdi jej bol predsa len najbližší. Keby som si namiesto desiatky najlepších úloh zvolil až ich tucet, popri spomínanej Leonore z Trubadúra by som tam uviedol aj Desdemonu z Otella, kde v oboch áriách záverečného dejstva dokázala, že vie byť aj majsterkou lyrického spevu. Takto sa mi do najlepšej desiatky z Verdiho vošli len Elisabetta z Valois z Dona Carlosa (1956) s nádherným prednesom árie Kráľu tys dobre znal márnosť života nášho z posledného dejstva, ale upozorniť by som chcel aj na duet vo Fontainebleau z pôvodne francúzskej verzie, kde do Carlosovho spevu vstupovala nádhernými tónmi na text radosť. A radosť z prebudenej lásky k infantovi jej spev vyjadroval dokonale.

G. Verdi: Aida, Opera SND, 1959, Margita Česányiová (Aida), Dr. Gustáv Papp (Radames), foto: Gejza Podhorský/Archív SND

Pravdepodobne najdokonalejšou verdiovskou kreáciou Česányiovej však bola Aida z roku 1959 v réžii Miloša Wasserbauera pod taktovkou Tibora Freša. V jej kreácii som si zvlášť cenil rovnováhu medzi krásnym lyrickým a vrcholne dramatickým spevom. To prvé demonštrovala okrem iného aj v závere prvého obrazu, kde bol taliansky text pietá preložený ako mi dá. Svojmäkko nasadený a farebne znejúci tón tu nechávala doznieť v krásnom mezzavoce. Lyricky spievala aj veľkú áriu pri Níle a dramatický spev si rezervovala pre veľké ansamblové scény a duet s Amneris a Amonasrom.

Prečítajte si tiež:
Verdiho Aida v histórii Opery Slovenského národného divadla

O päť rokov neskôr stvárnila jedinečnú Ameliu v Gyermekovej a Málkovej inscenácii Maškarného bálu, kde jej zmysel pre dramaticky účinný spev (popri spomínanej Židovke) vrcholil. Osobitne účinne znel aj hlasový prejav v tercete s Riccardom a Renatom pod šibenicou a jej zapojenie sa do tercetu Renata a sprisahancov v nasledujúcom obraze.

Toto boli pre mňa najmilšie úlohy skvelej sopranistky. A nech mi odpustí Suchoňova Milena, Wagnerova Elizabetha, Weberova Agáta, Rusalka, Anežka z Dvoch vdôv, Mařenka a Libuša, že som im tentoraz nevenoval pozornosť.

Autor: Vladimír Blaho

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár