Diplomový koncert na VŠMU

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Ak ma Fragmenty mladých adeptov krásneho spevu na Vysokej školy múzických umení koncom marca príliš neuspokojili, z diplomového koncertu Martina Morháča (26. 5. 2022) s klavírnym sprievodom Róberta Pechanca v Dvorane Hudobnej fakulty som odchádzal spokojný.

Mladého barytonistu som po prvý raz počul spievať na medzinárodnej súťaži vo Vrábloch, ktorej posledný ročník (vo svojej kategórii) vyhral. Následne sa zapojil do práce v Opernom štúdiu SND a na našej prvej scéne už stvárňuje aj viaceré menšie postavy.

Diplomový koncert VŠMU, 2022, Martin Morháč, foto: Daniel Nagy

Pre svoj diplomový koncert si teraz vybral skladby jedenástich skladateľov. Novinkou bolo, že sa medzi jeho výstupmi prezentovali aj spolužiaci z triedy Dagmar Podkamenskej-Bezačinskej. Z oboch koloratúrnych sopranistiek Anny Štubovej a Vanesy Čiernej sa mierne zrelšia zdala tá druhá a do programu sa zapojil aj basista Ivan Lyvch.

Morháčov hlasový materiál neoplýva mimoriadnou krásou vo farbe, no zato je skvelým interpretom. Málokedy počuť tak bezproblémové a pôsobivé prechody medzi plným hlasom a mezzavoce, aké nám v koncerte demonštroval, čo svedčí o dobrom školení, ale aj inteligencii interpreta. Ako to už v absolventských koncertoch býva, v repertoári prevažovali čísla z piesňovej nad opernou literatúrou. Keby na Slovensku existoval rozvinutejší koncertný život, práve interpretácia piesní by mohla byť najvlastnejšou doménou speváka na spôsob legendárneho Fischera-Dieskaua.

Diplomový koncert VŠMU, 2022, Martin Morháč, Róbert Pechanec, foto: Daniel Nagy

Priam ideálne sedeli barytonistovi piesne z francúzskej tvorby, či už šlo o Ravelov cyklus Don Quichotte a Dulcinea, Massenetova Voici que les grands ako aj Chanson Grises č. 5 jeho žiaka Reynalda Hahna, no predovšetkým obe z vybraných piesní z tvorby Gabriela Faurého. Tu spevák priam kúzlil s lyrickou atmosférou a dal si záležať na detailoch. V záverečnom cykle Samuela Barbera potom pridal na dramatickosti svojho prejavu, vychádzajúcej z obsahu.

Aj Verdiho nám spevák predstavil ako skladateľa piesní v Non t´accostar all´urna (z roku 1838), ktorá nezaprie rukopis veľkého majstra opery, avšak je vedená v neefektnom, no pôsobivom lyrickom duchu, umožňujúc spevákovi potvrdiť svoje najvlastnejšie kvality.

Diplomový koncert VŠMU, 2022, Martin Morháč, foto: Daniel Nagy

Tri ukážky sa dotýkali opernej interpretácie. Z Korngoldovej opery Die Tote Stadt, prežívajúcej momentálne druhú mladosť, sme vďaka nemu popri slávnej Glück das mir verblieb spoznali aj lahodnú, v atmosfére k spomínaným piesňam príbuznú pieseň Fritza. V Rossiniho Resta immobile (v pôvodnom francúzskom origináli) z Viliama Tella spevák výrazovo vystihol rozpoloženie hrdinu váhajúceho zostreliť jablko z hlavy svojho syna.

O čosi menej sa mi páčila úvodná ária koncertu z Così fan tutte (Guglielmo), keďže Mozartovi príliš nesvedčí väčší dynamický rozptyl spevu (smerom nahor), čo možno súvisí aj so špecifickými akustickými vlastnosťami sály.

Celkovo zvolený repertoár ideálne korešpondoval s naturelom speváka a potvrdil, že nové spevácke talenty nie sú len záležitosťou minulosti.

Autor: Vladimír Blaho

písané z koncertu 26. 5. 2022

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár