Dirigent Friedrich Haider jubiluje

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 7. novembra t.r. oslavuje šesťdesiate narodeniny významná dirigentská osobnosť, rakúsky dirigent Friedrich Haider. Jeho umelecká dráha sa dva razy prekrížila so Slovenskom. Raz, keď dočasne spojil svoj súkromný i umelecký život s našou slávnou opernou divou Editou Gruberovou, po druhý raz keď začal umelecky pôsobiť v Opere SND, najprv ako hosťujúci dirigent, potom ako šéfdirigent a umelecký riaditeľ.

Friedrich Haider pochádza zo zmiešanej bavorsko-talianskej rodiny a svoje hudobné vzdelanie absolvoval v Linzi, Viedni a Salzburgu. Ako dirigent debutoval v Klagenfurte v roku 1984 naštudovaním Straussovej operety Viedenská krv. V roku 1986 dirigoval Donizettiho Luciu di Lammermoor na letnom rímskom festivale v Terme di Caracalla.

Postupne rozširoval svoj diapazón európskych operných divadiel, v rokoch 1990 – 1994 bol umeleckým riaditeľom Opera National du Rhin v Štrasburgu, v rokoch 2004 – 2011 viedol Filharmóniu v španielskom Oviede a pripravoval významné operné inscenácie v mnohých renomovaných divadlách. Blízki sú mu Mozart, Wagner a Richard Strauss, rovnako ako Donizetti, Verdi či Puccini.

Friedrich Haider, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia

V Drážďanoch naštudoval Únos zo serailu, v Mníchove Fausta, v Barcelone Lohengrina, v Nice Tristana a Izoldu a v Tokiu Salome, vo Viedenskej štátnej opere s naštudovaním opernej inscenácie debutoval v roku 2002 (Lucia di Lammermoor s Editou Gruberovou) a v MET o štyri roky neskôr s Verdiho Rigolettom.

Vďaka súžitiu s Editou Gruberovou pripravil viacero pozoruhodných inscenácii z oblasti predverdiovského belcanta, z ktorých Donizettiho Roberto Devereux zaznel koncertne aj v Slovenskej filharmónii (2005) v rámci Bratislavských hudobných slávností. Profiloval sa však aj ako orchestrálny dirigent v Londýne, Drážďanoch, v roku 2005 v Prahe a v ďalších mestách.

Do svojho odchodu z vedenia SND (ktorý oznámil na tlačovej konferencii 21.1. 2016 a zdôvodnil neochotou MK SR dostatočne finančne podporovať bratislavskú operu) oddirigoval 70 predstavení v neďalekej Viedni, následne odišiel za šéfa divadla i filharmónie v nemeckom Essene, v roku 2017 pôsobil na mozartovskom festivale vo Varšave s komorným orchestrom Antique Collegium Varsoviense.

Nahrávanie opery Šperky Madony vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu, Friedrich Haider, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, foto: Ľudovít Vongrej
E. Wolf-Ferrari: Šperky Madony, Opera SND, 2015, klaňačka po premiére, foto: Alena Klenková/Archív SND

Počas pobytu na Slovensku naštudoval desať operných inscenácií, ktoré mimoriadne pozdvihli úroveň hudobných naštudovaní Opery SND. Aj tu bol jeho repertoárový rozptyl podobný ako na predchádzajúcich pôsobiskách a jeho vrcholom bolo znovuobjavenie opery Ermanna Wolfa-Ferrariho Šperky Madonny. V Bratislave vznikla aj prvá štúdiová nahrávka tejto opery. Dirigent pociťoval osobitnú afinitu k tomuto nemecko-talianskemu skladateľovi, spájajúcemu nemeckú precíznosť, odvodenú od klasicizmu, s talianskym šarmom. Už v roku 2012 v talianskom Trente naštudoval jeho Zvedavé ženy, potom nahral predohry a intermezzá z jeho opier (za prvej ČSR tak populárnych v SND), ako aj koncert pre flautu.

Prečítajte si tiež:
Friedrich Haider: CD opery Šperky Madony sme v Bratislave nahrali vo svetovej premiére
Šperky Madony je absolútne majstrovské dielo, ktoré okamžite uchváti každého diváka
Slovensko prispelo k renesancii diela Ermanna Wolfa-Ferrariho

Jeho prvou bratislavskom inscenáciou boli Verdiho Dvaja Foscariovci. O ich hudobnom naštudovaní som svojho času napísal, že „dirigent mal predstavu, aký pulz udeliť partitúre, aby obnažila vláčnosť árií, ako vyburcovať cabaletty a vo finále dejstiev priniesť potrebnú gradáciu.“ Ešte pred prevzatím zodpovednosti za vedenie súboru pripravil aj hudobné naštudovanie Mozartovej Čarovnej flauty a koncertné uvedenie Pucciniho prvotiny Le Villi s pozoruhodnou Austrálčankou Louise Hudson, ktorá už, žiaľ, nie je medzi nami. Jeho rázne hudobné uchopenie Verdiho partitúry v Rigolettovi vylepšilo celkový dojem z takmer morbídne pochopenej inscenácie nemeckého režiséra Martina Schülera.

Klaňačka po predstavení Mozartovho Dona Giovanniho v Opere SND pod taktovkou Friedricha Haidera, 2014, foto: Conny Butzbach

Prečítajte si tiež:
Friedrich Haider: Mozartova hudba sa vzpiera akémukoľvek konečnému výkladu
Friedrich Haider: Lohengrin je divácky veľmi prístupná opera

Haider, Konwitschny a Zvara vnímajú Bohému, ako Pucciniho súčasné dielo
Jubilejné sezóny Opery SND v retrospektíve (11). Rozbúrené desaťročie pred stými narodeninami

Vynikajúco dopadla aj bratislavská inscenácia Straussovej Salome (so životným výkonom Jolany Fogašovej), v ktorej orchester znel farebne a pôsobil viac eroticky než samotné dianie na scéne. Kritika zhodne pozitívne hodnotila aj jeho hudobné naštudovania Wagnerovho Lohengrina a Mozartovej opery La clemenza di Tito. ,,V ďalšej Mozartovej opere Così fan tutte podal Haider ďalší dôkaz svojej štýlovej interpretácie a zvukovej lahodnosti a ušľachtilosti v znení všetkých nástrojových skupín“ (T. Ursínyová: Così fan tutte v SND, Opera Slovakia 24. 1. 2016). Pri inscenácii Pucciniho Bohémy sa skvele dopĺňal s koncepciou režiséra Konwitschneho. „Tak ako tvrdo režisér zobrazil život bohémov, tak drsné bolo aj hudobné naštudovanie založené na ostrých kontrastoch a rýchlych tempách.“ (V. Blaho: Viva La Bohème!, kniha Divadelný ústav, Bratislava, 2019).

Skúška opery Šperky Madony, skúšobné javisko Opery SND, foto: Alena Klenková
E. Wolf-Ferrari: Šperky Madony, Opera SND, 2015, Scéna z 1. dejstva, foto: Jozef Barinka/Archív SND

Napokon ešte raz k Šperkom Madonny, ktoré sa bohužiaľ hrali len v desiatke večerov (bratislavské publikum si jednoducho nevie nájsť cestu k menej známym titulom bez ohľadu na ich kvalitu či prístupnosť hudby) a pri ktorých dirigent potvrdil dôvernú znalosť skladateľovho štýlu balansujúceho medzi neoklasicizmom a verizmom. V recenzii inscenácie pre Monitoring divadiel som napísal „Dirigent obnažil hudobné a inscenačné bohatstvo skladateľovej hudby, úspešne zvýraznil lyrické miesta partitúry v úvode druhého a záveroch druhého a tretieho dejstva, pričom zachoval dynamickú kontrastnosť a miestami jej dodal aj potrebnú patetickosť.“

Prečítajte si tiež:
Šperky Madony v site dejín

Škoda, že sme si nedokázali v Bratislave dostatočne uctiť dirigenta Haiderovho formátu. Aj ešte väčšou škodou je, že finančný pôst v našom reprezentačnom opernom súbore naďalej pokračuje.

Autor: Vladimír Blaho

video

V. Bellini: Puritáni, Gran Teatro del Liceu Barcelona, 2001
dirigent: Friedrich Haider, réžia: Andrei Șerban
Edita Gruberová, Jose Bros, Carlos Álvarez, Simon Orfila, Konstantin Gorny, Vicenç Esteve Madrid, Raquel Pierotti

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár