Dňa 7. novembra t.r. oslavuje šesťdesiate narodeniny významná dirigentská osobnosť, rakúsky dirigent Friedrich Haider. Jeho umelecká dráha sa dva razy prekrížila so Slovenskom. Raz, keď dočasne spojil svoj súkromný i umelecký život s našou slávnou opernou divou Editou Gruberovou, po druhý raz keď začal umelecky pôsobiť v Opere SND, najprv ako hosťujúci dirigent, potom ako šéfdirigent a umelecký riaditeľ.
Friedrich Haider pochádza zo zmiešanej bavorsko-talianskej rodiny a svoje hudobné vzdelanie absolvoval v Linzi, Viedni a Salzburgu. Ako dirigent debutoval v Klagenfurte v roku 1984 naštudovaním Straussovej operety Viedenská krv. V roku 1986 dirigoval Donizettiho Luciu di Lammermoor na letnom rímskom festivale v Terme di Caracalla.
Postupne rozširoval svoj diapazón európskych operných divadiel, v rokoch 1990 – 1994 bol umeleckým riaditeľom Opera National du Rhin v Štrasburgu, v rokoch 2004 – 2011 viedol Filharmóniu v španielskom Oviede a pripravoval významné operné inscenácie v mnohých renomovaných divadlách. Blízki sú mu Mozart, Wagner a Richard Strauss, rovnako ako Donizetti, Verdi či Puccini.
V Drážďanoch naštudoval Únos zo serailu, v Mníchove Fausta, v Barcelone Lohengrina, v Nice Tristana a Izoldu a v Tokiu Salome, vo Viedenskej štátnej opere s naštudovaním opernej inscenácie debutoval v roku 2002 (Lucia di Lammermoor s Editou Gruberovou) a v MET o štyri roky neskôr s Verdiho Rigolettom.
Vďaka súžitiu s Editou Gruberovou pripravil viacero pozoruhodných inscenácii z oblasti predverdiovského belcanta, z ktorých Donizettiho Roberto Devereux zaznel koncertne aj v Slovenskej filharmónii (2005) v rámci Bratislavských hudobných slávností. Profiloval sa však aj ako orchestrálny dirigent v Londýne, Drážďanoch, v roku 2005 v Prahe a v ďalších mestách.
Do svojho odchodu z vedenia SND (ktorý oznámil na tlačovej konferencii 21.1. 2016 a zdôvodnil neochotou MK SR dostatočne finančne podporovať bratislavskú operu) oddirigoval 70 predstavení v neďalekej Viedni, následne odišiel za šéfa divadla i filharmónie v nemeckom Essene, v roku 2017 pôsobil na mozartovskom festivale vo Varšave s komorným orchestrom Antique Collegium Varsoviense.
Počas pobytu na Slovensku naštudoval desať operných inscenácií, ktoré mimoriadne pozdvihli úroveň hudobných naštudovaní Opery SND. Aj tu bol jeho repertoárový rozptyl podobný ako na predchádzajúcich pôsobiskách a jeho vrcholom bolo znovuobjavenie opery Ermanna Wolfa-Ferrariho Šperky Madonny. V Bratislave vznikla aj prvá štúdiová nahrávka tejto opery. Dirigent pociťoval osobitnú afinitu k tomuto nemecko-talianskemu skladateľovi, spájajúcemu nemeckú precíznosť, odvodenú od klasicizmu, s talianskym šarmom. Už v roku 2012 v talianskom Trente naštudoval jeho Zvedavé ženy, potom nahral predohry a intermezzá z jeho opier (za prvej ČSR tak populárnych v SND), ako aj koncert pre flautu.
Prečítajte si tiež:
• Friedrich Haider: CD opery Šperky Madony sme v Bratislave nahrali vo svetovej premiére
• Šperky Madony je absolútne majstrovské dielo, ktoré okamžite uchváti každého diváka
• Slovensko prispelo k renesancii diela Ermanna Wolfa-Ferrariho
Jeho prvou bratislavskom inscenáciou boli Verdiho Dvaja Foscariovci. O ich hudobnom naštudovaní som svojho času napísal, že „dirigent mal predstavu, aký pulz udeliť partitúre, aby obnažila vláčnosť árií, ako vyburcovať cabaletty a vo finále dejstiev priniesť potrebnú gradáciu.“ Ešte pred prevzatím zodpovednosti za vedenie súboru pripravil aj hudobné naštudovanie Mozartovej Čarovnej flauty a koncertné uvedenie Pucciniho prvotiny Le Villi s pozoruhodnou Austrálčankou Louise Hudson, ktorá už, žiaľ, nie je medzi nami. Jeho rázne hudobné uchopenie Verdiho partitúry v Rigolettovi vylepšilo celkový dojem z takmer morbídne pochopenej inscenácie nemeckého režiséra Martina Schülera.
Prečítajte si tiež:
• Friedrich Haider: Mozartova hudba sa vzpiera akémukoľvek konečnému výkladu
• Friedrich Haider: Lohengrin je divácky veľmi prístupná opera
• Haider, Konwitschny a Zvara vnímajú Bohému, ako Pucciniho súčasné dielo
• Jubilejné sezóny Opery SND v retrospektíve (11). Rozbúrené desaťročie pred stými narodeninami
Vynikajúco dopadla aj bratislavská inscenácia Straussovej Salome (so životným výkonom Jolany Fogašovej), v ktorej orchester znel farebne a pôsobil viac eroticky než samotné dianie na scéne. Kritika zhodne pozitívne hodnotila aj jeho hudobné naštudovania Wagnerovho Lohengrina a Mozartovej opery La clemenza di Tito. ,,V ďalšej Mozartovej opere Così fan tutte podal Haider ďalší dôkaz svojej štýlovej interpretácie a zvukovej lahodnosti a ušľachtilosti v znení všetkých nástrojových skupín“ (T. Ursínyová: Così fan tutte v SND, Opera Slovakia 24. 1. 2016). Pri inscenácii Pucciniho Bohémy sa skvele dopĺňal s koncepciou režiséra Konwitschneho. „Tak ako tvrdo režisér zobrazil život bohémov, tak drsné bolo aj hudobné naštudovanie založené na ostrých kontrastoch a rýchlych tempách.“ (V. Blaho: Viva La Bohème!, kniha Divadelný ústav, Bratislava, 2019).
Napokon ešte raz k Šperkom Madonny, ktoré sa bohužiaľ hrali len v desiatke večerov (bratislavské publikum si jednoducho nevie nájsť cestu k menej známym titulom bez ohľadu na ich kvalitu či prístupnosť hudby) a pri ktorých dirigent potvrdil dôvernú znalosť skladateľovho štýlu balansujúceho medzi neoklasicizmom a verizmom. V recenzii inscenácie pre Monitoring divadiel som napísal „Dirigent obnažil hudobné a inscenačné bohatstvo skladateľovej hudby, úspešne zvýraznil lyrické miesta partitúry v úvode druhého a záveroch druhého a tretieho dejstva, pričom zachoval dynamickú kontrastnosť a miestami jej dodal aj potrebnú patetickosť.“
Prečítajte si tiež:
Šperky Madony v site dejín
Škoda, že sme si nedokázali v Bratislave dostatočne uctiť dirigenta Haiderovho formátu. Aj ešte väčšou škodou je, že finančný pôst v našom reprezentačnom opernom súbore naďalej pokračuje.
Autor: Vladimír Blaho
video
V. Bellini: Puritáni, Gran Teatro del Liceu Barcelona, 2001
dirigent: Friedrich Haider, réžia: Andrei Șerban
Edita Gruberová, Jose Bros, Carlos Álvarez, Simon Orfila, Konstantin Gorny, Vicenç Esteve Madrid, Raquel Pierotti
