Dirigentov autoportrét

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Hudobné dni Bruna Waltera (2004-2017) sú vizitkou dirigenta, (pôvodne huslistu), tiež hudobného organizátora a podnecovateľa, ale aj pamätníka jednej veľkej hudobnej generácie na Slovensku: Jacka Martina Händlera. Tento Bratislavčan (nar. 1947) počas umeleckého života pôsobil dirigentsky na rôznych pódiách Európy, ba aj USA, podnietil veľa hudobných iniciatív na našom kontinente, nahral viac než 80 CD – a za to všetko získal mnohé významné spoločensko – umelecké domáce i medzinárodné ocenenia.

Okrem toho bol a je na čele festivalu Hudobné dni Bruna Waltera. Cieľom tohto cyklu koncertov, ktoré sa opakujú každý rok v trojici miest Bratislava, Budapešť, Viedeň (ale aj v Prahe), skratka tam, kde pred 2. svetovou vojnou pôsobil Bruno Walter (nar. 15. septembra 1876, Berlín, Nemecko – zomrel 17. februára 1962, Beverly Hills, Kalifornia, USA) – slovami J. M. Händlera je:

„… napomôcť k oživeniu a zachovaniu spomienky na tohto veľkého hudobníka a humanistu, ktorý vo svojom myslení a cítení, tak ako málokto, nadviazal na odkaz klasicko-romantickej tradície. Jeho osud umelca židovského pôvodu, prinúteného k emigrácii, bol príznačný pre osudy mnohých vtedajších umelcov. Duch jeho umeleckej činnosti pôsobí dodnes.“

J. M. Händler je hlboko presvedčený o chápaní klasickej hudby ako univerzálnej ľudskej reči. Za svoju najvznešenejšiu úlohu považuje, tlmočiť a odovzdávať jej humánne posolstvo. V tom sa odráža aj multikulturálne dedičstvo jeho rodu a samotnej Bratislavy. Tá ho – ako presvedčeného Európana – v rozhodujúcej miere od mladosti aj formovala, hoci je tiež husľovým odchovancom Davida Oistracha na moskovskom konzervatóriu. Až neskôr vymenil husle za dirigentskú taktovku a r. 1989 založil orchester Solistes Européens Luxembourg (do r. 2009 bol jeho umeleckým riaditeľom). Z jeho početných úspechov a zásluh na pódiách Európy pripomeniem aspoň koncert spomínaného telesa (pod jeho vedením) 3. mája 2004 na slávnostnom koncerte v sále Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. O ďalších podrobne píše životopisné heslo v bulletine koncertu.

Koncert Bruno Walter Sympohony Orchestra v Bratislave, 2017,
Jack Martin Händler,
foto: Ľuboš Pilc

Koncert Bruno Walter Musiktage bol v januári t. r.  – tak ako v minulosti – venovaný aj spomienkam, pri príležitosti 72. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau  (dňa 27. januára 1945). R. 1976 vyhlásila Organizácia Spojených národov tento deň za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Od r. 2004 sa v Bratislave – v zmysle odkazu tohto Medzinárodného dňa, s hlbokým presvedčením humanistických ideí nášho dirigenta – teda uskutočňuje festival Bruno Walter Musiktage.

To, že J. M. Händler pozýva na Hudobné dni Bruna Waltera popredných svetových sólistov, je pre neho príznačné. Dokáže ich osloviť tak, aby podporili jeho presvedčenie o univerzálnosti hudobnej reči. Ďalšou ideou jeho života je „neúprosná“ podpora hudobnej mladosti, ktorá dostáva na jeho koncertoch priestor – v orchestrálnej alebo sólistickej pozícii.

Tak to bolo aj 25. januára v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie, pozvaním mladého huslistu Emmanuela Tjeknavoriana, ako sólistu Brahmsovho Koncertu pre husle a orchester D dur, op. 77. Na koncertoch pravidelne vystupuje Bruno Walter Sympohony Orchestra, v ktorom sú prepletení mladí hudobníci s hudobníkmi popredných európskych orchestrov, čo podnecuje kvalitu i generačné odovzdávanie profesionálnych skúseností. Cieľom orchestra je šírenie európskej hudobnej kultúry v súlade s myšlienkami Bruna Waltera.

O pôvode huslistu Emmanueal Tjeknavariana sa síce v jeho životopise nedozvedáme, ale podľa mena je rodinne spätý s Arménskom. V bulletine je však podrobne opísaná závratná kariéra tohto laureáta a nositeľa druhej ceny z významnej Medzinárodnej husľovej súťaže Jeana Sibelia r. 2015. Doterajšie umenie zaviedlo mladého umelca už do Wiener Musikverein, Wiener Konzerthausu, Veľkej sály Moskovského konzervatória, do Boston Symphony Hall a Helsinki Music Centre. Pravidelne spolupracuje so Jeunesse Ősterreich ako sólista a v tejto sezóne bude mať po celom Rakúsku recitálové turné. K vrcholom jeho tohtoročnej sezóny je angažmán s Jerusalem Symphony Orchestra, s Camerata Salzburg, Württemberger Kammerorchester Heilbronn, aj recenzovaný koncert v bratislavskej Redute a následný v Brahms Saal des Wiener Musikvereins, na festivale St. Gallen a na Menuhinovom festivale v Gstaad.

Koncert Bruno Walter Sympohony Orchestra v Bratislave, 2017,
Emmanuel Tjeknavorian,
foto: Ľuboš Pilc

Emmanuel Tjeknavorian hrá na husliach Antonio Stradivari (Cremona 1698), ktoré mu zapožičal jeden z londýnskych sponzorov. Už to vzbudilo pozornosť publika. Vzápätí na pódium prišiel spolu s dirigentom štíhly, sympatický huslista, ktorý hral jeden z najťažších husľových koncertov pre tento nástroj. Dielo je v podstate „koncertom pre orchester a husle“, čo znamená, že rovnaký, ak nie o čosi väčší podiel na výsledku so sólistom, má v tejto skladbe orchester. Ten – zložený zo skúsených členov európskych symfonických telies – bol po celý večer na vysokej umeleckej úrovni.

Trojčasťový Brahmsov Koncert pre husle a orchester D dur – od čias premiéry so slávnym Josephom Joachimom r. 1879 (čo bol to slávny maďarský huslista, dirigent skladateľ a pedagóg, ktorý sa narodil v Kittsee) – je ukážkovým repertoárovým číslom najväčších svetových virtuózov. Vyznačuje sa pastorálnou náladou a elegickosťou. Považuje sa – nielen náladovým charakterom, ale aj symfonickým akcentom na celok – za romantický pendant ku klasickému husľovému koncertu L. van Beethovena. Kadencia 1. časti kladie neobyčajne virtuózne požiadavky. No predtým znie hudba plná nehy, striedania prírodnej lyriky s drámou, čo robí z tohto diela opus, ktorý v mnohom vyjadruje dušu nadaných umelcov. To všetko sme cítili aj z interpretácie mladého huslistu – hosťa Bruno Walter Sypmphony Orchestra. Dirigent J. M. Händler podporil koncepciu mladého huslistu od prvého tónu skladby (v 1. časti začína koncert úvodnou dlhšou orchestrálnou  epizódou). Hra sólistu vychádzala z pomerne mierneho tempa 1. časti (Allegro non troppo), aby potom prešla do intímnej, zvukovo priam komorne vyznievajúcej 2. časti (Adagio), pričom vo finálnej, uhorskými motívmi a štýlom poznačenej 3. časti (Allegro giocoso, ma non troppo vivace) všetci zúčastnení hudobníci nechali plne vyznieť ohnivým rytmom a strhujúcemu spádu hudby v živom ronde. Husle Emmanuela Tjeknavoriana – aj pre samotný charakter a zvukový ideál „stradivarok“ – zneli po celý čas ušľachtilo, akoby zaobalené do zvukovej mäkkosti. Oproti súčasnejším nástrojom mali v sebe viac intimity a elegancie, než výbojnosti, čo hrou podporil aj prejav huslistu: mladého, romanticky jemného, niekedy zbytočne opatrne hrajúceho (hoci vládne absolútnou technickou istotou!). Jeho virtuozita naplno prepukla vo finálnej časti, v ktorej Tjeknavorian zapálil svoj temperament mladým ohňom a pravou virtuozitou. Orchester i dirigent mu boli počas celého diela disciplinovanými a mimoriadne krásne komunikujúcimi partnermi. Zvlášť som cítila žičlivosť J. M. Händlera, ktorý každý tón symfonického telesa a mladého sólistu sledoval vo vzájomnej súhre. Dielo, orchester a sólista tak zanechali jasný, čistý dojem.

Koncert Bruno Walter Sympohony Orchestra v Bratislave, 2017,
Jack Martin Händler, Emmanuel Tjeknavorian, Bruno Walter Symphony Orchestra,
foto: Ľuboš Pilc

Po prestávke bola na programe 50-minútová Čajkovského slávna Symfónia č. 6 h mol, op. 74 „Patetická“. Bol to dramaturgický zámer dirigenta, ktorý v tento večer odovzdával publiku viac než autorské posolstvo Brahmsa a Čajkovského. Najmä v Patetickej symfónii bolo pridané aj spomínanie, bilancovanie a poklona dirigenta všetkým, ktorí neprežili, alebo nesmierne trpeli počas vojny, či už na bojiskách alebo v koncentračných táboroch. Bolo to cítiť v hlbokom prežívaní každej časti symfónie, najmä však v dlhom ponorení do ticha v jej závere, keď v pianissime doznievali posledné tóny lamentosa. V tomto momente podpísal dirigent svoj ľudský a hudobný autoportrét. Bolo to ticho, z ktorého mrazilo…

Všetky časti veľkej, úžasnej symfónie (1. Adagio – Allegro non troppo, 2. Allegro con grazia, 3. Alegro molto vivace, 4. Finale  Adagio lamentoso) vystaval J. M. Händler sústredene – s bezchybne hrajúcim orchestrom (aj v háklivých dychových častiach). Žili kontrastne – stále v napätí dýchajúce, alebo roztančené, či zakomponované do prírodných obrazov. Pod rukami dirigenta a „jeho“ orchestra zneli aj ruskou dušou Čajkovského, podliehajúcou naplno svojmu bolestnému vnútru a ľudskej ťažobe. Ale Händler nechal vyznieť aj úseky s pravoslávnym fluidom či nečakanými zvukovo-dramatickými atakmi plechov a tympanov. Čajkovskij akoby všetko geniálne „predložil“ už v najdlhšej 1. časti symfónie.

V Patetickej symfónii – napísanej v nostalgickej h mol tónine – je jedinečné sledovať zvlášť kongeniálne preplietanie jednotlivých nástrojových skupín, ktoré dirigent viedol s prehľadom a bez problémov. Veľký žalospev finále napokon stíšil do segmentu hlbokého zvuku violončiel a kontrabasov, ktoré ukončili dielo v  sugestívnom pianissime.

Všímala som si zvlášť dirigentovo vedenie orchestra. J. M. Händler nie je tipom, ktorý dáva výrazné nástupy jednotlivým nástrojovým sekciám a sólovým inštrumentom. Širokými oblúkmi rúk skôr vedie orchester k výrazovému celku, ktorý má sebou dobre premyslený. Jeho cieľom je, vsugerovať svoju predstavu  o dynamickom charaktere diela telesu profesionálne zdatných hráčov, ktorí nepotrebujú upozornenia na inštrumentálne detaily. Dynamika predvedenia je ukrytá jednak v neúnavných oblúkoch dirigentovej pravej ruky a jednak zapojením celého tela do neustáleho hudobného prúdu, ktorý Händler však nedramatizuje dirigentskou akrobaciou. Načo? Obsah hudobného plátna má dávno pred koncertom dobre premyslený a zafixovaný.

Koncert Bruno Walter Sympohony Orchestra v Bratislave, 2017,
Jack Martin Händler, Emmanuel Tjeknavorian, Bruno Walter Symphony Orchestra,
foto: Ľuboš Pilc

Koncert bol preplnený domácimi aj zahraničnými návštevníkmi, ktorí prišli do Bratislavy (dokonca autobusmi) zo zahraničia). Mnohí poslucháči sedeli dokonca na pódiu, čo nebýva javom na bežných koncertoch. I to zrejme podnietilo dirigenta a symfonikov, aby dali do celého večera maximálnu umeleckú silu.

Autor: Terézia Ursínyová

Koncert Bruno Walter Symphony Orchestra
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
25. januára 2017

Bruno Walter Symphony Orchestra
Jack Martin Händler, dirigent
Emmanuel Tjeknavorian, husle

Johannes Brahms: Koncert pre husle a orchester D dur, op. 77
Piotr Iľjič Čajkovskij: Symfónia č. 6 h mol, op. 74 „Patetická“

Koncert venovaný Medzinárodnému dňu pamiatky holokaustu,
pri príležitosti 72. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár