Divadelníci v Košiciach majú dôvod na spomínanie

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Rok, ktorý aktuálne prežívame nás nabáda k priblíženiu významu divadelníctva v Košiciach z pohľadu niekoľkých storočí. Historicky významným dňom pre košických nadšencov divadla bol 28. september 1899, kedy slávnostným programom otvorili brány novostavby divadla, nového kamenného divadla v Košiciach, dodnes uznávaného skvostu divadelnej architektúry.

Historicky pravdivý obraz o divadle v Košiciach by nebol úplný, ak by sme nenačreli do obdobia záveru 18. storočia, existencie prvej stálej budovy divadla v Košiciach. Je treba namieriť k ďalšiemu významnému kroku k vytvoreniu prvej stálej budovy divadla v novembri roku 1789 pred 230-timi rokmi. Je to dátum o toľko dôležitejší, pretože až odvtedy možno hovoriť o profesionálnom divadelníctve v tomto meste. Dovtedy sa divadelné spoločnosti hosťujúce v Košiciach predvádzali na provizórnych javiskách na okraji mesta. Hoci hrali drámu aj spevohru, ich účinkovanie ešte nemožno charakterizovať ako stálu divadelnú kultúru, ich účinkovanie bolo neisté a bez koncepcie.

Táto udalosť bola mnohokrát propagovaná a zaznamenaná, sledovaná vtedajšími návštevníkmi divadla, ale aj Mestskou radou a staviteľmi Michalom Repaszkým a bratmi Árpádom a Gézom Jakabovcami na základe návrhov architektov Adolfa Lánga a Antala Steinhardta. Tento skvost umenia, divadlo vo všetkých jeho podobách, slúži dodnes aj po rekonštrukciách a mnohorakej starostlivosti dlhých 120 rokov a ako symbol tejto udalosti darovalo vedenie súčasného košického divadla záujemcom v sviatočnom týždni 120 kusov vstupeniek na návštevu ktoréhokoľvek predstavenia. Aj takto pripomenuli obyvateľom a verejnosti významný čin predchodcov mesta, vybudovanie novej kamennej divadelnej budovy na Hlavnej ulici r. 1899.

Divadlo v Košiciach v roku 1904, zdroj: fortepan-SCHOCH FRIGYES

Hoci príchodom nemeckej divadelnej spoločnosti Hilverdinga r. 1781 tu boli prvé náznaky profesionality, až prvé obrysy kamennej budovy z r. 1789 dali podnet k tomu, aby Mestská rada uzavrela nemecky písanú zmluvu s českým profesionálnym divadelníkom Henrichom Bullom, aby hral v novom divadle. Budova divadla síce nebola dokončená, hrali len na 1. poschodí v dokončenej sále Reduty (kasína), ale odvtedy sa začína v Košiciach divadelníctvo s pulzujúcim životom.

Hosťujúci divadelný podnikateľ Henrik Bulla z Prahy, (nar. r.1754) sa zaviazal hrať aj opery, z nich známe opery Mozarta, Grétryho, Paisiella a Dittersdorfa. Ako uvádza historička Mária Potemrová, ,,prvá divadelná spoločnosť, ktorá hosťovala v novej košickej divadelnej budove uviedla viac operných predstavení, známejší bol Mozartov Únos zo serailu po nemecky.“

Prečítajte si tiež:
Zabudnuté hviezdy operného sveta

Oponu a kulisy maľoval košický maliar Erasmus Schrὅtt. Po trojročnom pôsobení a odchode Henrika Bullu si od roku 1793 divadlo prenajala nemecká divadelná spoločnosť Johanna Christiana Kuntza (1758 – 1822). Divadelná historička Florián Kata uvádza, že „spoločnosť tvorilo 15 mužov a 6 žien“. V decembri 1794 uviedli ďalšiu operu W. A. Mozarta Čarovnú flautu. Jedným z dôkazov tohto tvrdenia je existujúci prameň, správa v Pressburger Zeitung z 26. decembra 1794, ktorá hovorí o premiére Mozartovej Čarovnej flauty dňa 5. decembra 1794 v Košiciach.

Divadlo v Košiciach, zdroj: starekosice.sk

Z Wiener Ungarischer Merkurius zo 6. decembra 1794 sa dozvedáme, že „včera tu hrali slávnu operu Zauberflὅte od Schikanedera“. Recenzent ocenil dekorácie maliara Erasma Schrὅtta, kostýmy aj výkony účinkujúcich, „len orchester by bolo ťažko pochváliť. Divákov bolo tak veľa, že zostalo hlavne prvýkrát len málo voľných miest, divadlo bolo celkom preplnené“. Dirigentom bol jednoznačne Jozef Kossovits (1758 – 1825), dirigent, skladateľ a a violončelista, pôsobiaci v službách grófky Andrássyovej. Ďalšie odhalenie tohto predstavenia sa nám podarilo objasniť z príspevku významnej osobnosti hudby v Košiciach muzikológa Františka Xavera Zomba do viedenských novín Allgemeine Musikalische Zeitung z roku 1818, kam napísal: ,,v Košiciach r. 1794 hrali Čarovnú flautu po celý týždeň, pri vždy preplnenom hľadisku.“ Malo to byť teda v dňoch 4., 5., 8., ale aj 13. decembra 1794, v každom prípade sa tieto predstavenia viazali ku dňu úmrtia W. A. Mozarta, 5. decembra 1791.

O budove divadla sa dozvedáme, že mala už za sebou 5-ročnú činnosť, „stavebne, zadelením aj výzdobou vynikala leskom, ba až nádherou.“ Na strope v hľadisku boli obrazy viedenského maliara Brioschiho, zobrazujúce 9 múz. Výzdobu, kulisy a oponu maľoval Erazmus Schrὅtt. Žil v rokoch 1755 – 1804, niektoré pramene uvádzajú jeho rodisko v obci Bugľovce (medzi Spišským Podhradím a Levočou), bol akademicky školeným maliarom, v Košiciach pôsobil od r. 1780. Jeho fresky sa nachádzajú dodnes v Mestskom dome. Môžeme ich vidieť aj v Premonštrátskom barokovom kostole, pôvodne jezuitskom, známa je jeho iluzívna maľba z roku 1786. O jeho podiele na inscenácii Čarovnej flauty sa dozvedáme z novín Pressburger Zeitung aj zo 6.decembra 1794.

Operu Únos zo serailu mohli teda Košičania poznať už za života skladateľa r. 1788, ale aj neskôr, keď v Košiciach hosťovala ďalšia česká divadelná spoločnosť Václava Mihule (v rokoch 1804 – 1807). Bol to bývalý riaditeľ divadla U Hybernů v Prahe, kde po prvý raz uviedol Čarovnú flautu v roku 1792. V Košiciach prvýkrát uviedol aj Mozartovu operu Don Giovanni r. 1806. Bola natoľko obľúbená, že tu zaznela aj s maďarským prekladom tenoristu Eleka Pályho 9. mája 1829.

Staré divadlo v Košiciach, zdroj: internet

Po roku 1807 si získal popularitu divadelník Jozef Holzmann, ktorý svoj repertoár na zozname uvádzal sedemnástimi titulmi z opier a takmer stovkou činohier. Mal svoj orchester s dirigentom Alexandrom Leébom. Prvýkrát uviedol v Košiciach opery Dittersdorfa, Salieriho, Grétryho. Z ďalších divadelných spoločností sa v Košiciach najviac darilo Filipovi Zὅllnerovi (1813 – 1816), ktorý tu hral 43 titulov opier, novinkami boli opery Rossiniho, Paisiella, Cherubiniho.

Po roku 1816 sa skončilo pôsobenie nemeckých divadelných spoločností v Košiciach, maďarské divadelníctvo sa rozprúdilo až v sezóne 1828/1829. V Košiciach vtedy vznikol divadelný spolok vo forme obchodnej spoločnosti a vedením divadla poverili vždy jedného zo svojich kruhov. Prvým intendantom tohto divadla bol barón Vincent Berzeviczy, veľký znalec a bojovník o kvalitné divadlo. Jeho zásluhou dalo mesto na budove divadla urobiť prvú menšiu rekonštrukciu. Bol prvým zástancom myšlienky o potrebe v Košiciach založiť konzervatórium a teda aj zvyšovať kvality operných produkcií divadla.

Autor: Lýdia Urbančíková

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár