Do repertoáru Divadla Nová scéna v Bratislave pribudol pred niekoľkými dňami nový titul – muzikál Bonviván, ktorý mal premiéru 5. mája 2023. Muzikál, ako ho charakterizujú autor námetu Martin Kákoš, libreta Jozef Lenhart, či dramaturgia divadla, pojednáva o významnej osobnosti slovenskej kultúry – presnejšie zábavného umenia, do ktorého zaraďujeme hudobno-zábavné divadlo i populárnu hudbu – spevákovi, divadelnom i filmovom hercovi, akým bol František Krištof Veselý.
Väčšina súčasnej populácie si už nepamätá na jeho umelecké pôsobenie ako speváka, ani ako filmového herca. Len české televízie občas uvedú niektorý z filmov „pre pamätníkov“ z medzivojnového obdobia (bolo ich sedemnásť v priebehu približne piatich – šiestich rokov), v ktorých účinkoval zväčša v ťažiskových úlohách a v spoločnosti vtedajších hviezd českého filmu.
Prečítajte si tiež:
Bonviván par excellence. Pred 45 rokmi zomrel František Krištof Veselý
Nie je veľmi známe ani jeho pôsobenie v maďarských divadlách na prelome tridsiatych rokov, odkiaľ nútene odišiel pre nacionálne problémy a v roku 1931 sa stal sólistom operetnej súčasti Slovenského národného divadla, ktorej členkou bola aj legendárna Ljuba Hermanová. V sezóne 1938 – 1939 bol „len“ stálym hosťom, keďže účinkoval nielen vo viacerých filmoch, ale aj v českých divadlách. Napriek niektorým problémom zostal počas ďalších rokov, až do sezóny 1945 – 1946, sólistom operety.
Vzhľadom na niekoľkoročné výhrady niektorých vtedajších publicistov voči operete, ktorú považovali za menejcenný divadelný druh, sa už druhý raz vážne rozhodovalo o jej oddelení, resp. osamostatnení. Prvý raz to bolo ešte začiatkom tridsiatych rokov, avšak tento zámer neuspel najmä kvôli organizačným problémom – pre inscenácie oboch súborov bol k dispozícii len jeden orchester i baletný súbor. Slabá návštevnosť a s tým spojené finančné problémy spôsobili, že osamostatnenie vydržalo len od 15. 3. 1930 do 31. 3. 1931.
Zaujímavé je, že aj druhý raz operetu presunuli do kina Alfa v Živnodome. Tam sa presťahovala už natrvalo a 15. 8. 1946 sa šéfom súboru Hudobnej komédie Nová scéna Národného divadla stal práve František Krištof Veselý.
Jeho prvou réžiou v novom prostredí bola už 13. 12. 1946 inscenácia operety Betina známeho rakúskeho skladateľa Roberta Stolza, v ktorej si zahral aj hlavnú úlohu.
Pôsobenie dominantného speváckeho hegemóna vtedajšej hudobnej scény trvalo nepretržite do roku 1954, na Novej scéne v Bratislave však zotrval do roku 1964. Nebolo to len obdobie úspechov. Umelec sa nedokázal vyrovnať s nazeraním na operetu ako na buržoázny spôsob zábavy. Jeho predchádzajúci život plynul v relatívne slobodnom umeleckom prostredí, v elegancii konania, odievania, ktoré sám reprezentoval, ale aj rozpustilej veselosti a všetkého, čo s úspechmi prichádzalo.
Muzikál Bonviván je kvalitným príspevkom do hudobno-divadelného diania
Divadlo Nová scéna, najmä operetný súbor, pôsobiaci 53 rokov do roku 1999, ktorý možno považovať aj za jeho dieťa, si uctilo 120. výročie narodenia významného umelca Františka Krištofa Veselého (12. apríl 1903, Skalica – † 13. marec 1977, Bratislava), vskutku primeraným spôsobom – premiérou inscenácie muzikálu Bonviván z jeho života.
Predstavenie sa začína pôsobivým hudobno-tanečným vstupom na hudbu piesne Andreja Lieskovského a text Víta Ileka Stále niečo zabúdam (nesprávne uvedený názov Neviem, čo je so mnou, ale slabú pamäť mám). Vizuálno-tanečná stránka inscenácie, autorom ktorej je renomovaný choreograf Jaroslav Moravčík, patrí k jej dominantným súčastiam vytvárajúcim priaznivú atmosféru predstavenia a pohody v publiku. Miestami by sa síce zišlo na dynamike prejavu tanečného prejavu ubrať, ale miera jeho použitia v rámci režijného poňatia Martina Kákoša je prínosná.
Režisér je aj autorom námetu už spred trinástich rokov, ktorý, tak ako podľa neho vypracované libreto nezostarol, azda len trochu vyzrel. Kákoš je plnokrvný divadelník so širokospektrálnym videním, zmyslom pre pestrosť javiskového diania, poskytnutie dostatočného priestoru účinkujúcim, ale zároveň aj cieľavedomé vedenie predstaviteľov každého typu úloh. Žiadna preňho nie je menej cenená, od každého účinkujúceho žiada plný výkon, aj keď sa to nie vo všetkých prípadoch darí.
Pomerne jednotvárna aj jednofarebná, avšak plne funkčná scéna výtvarníka Pavla Andraška umožňuje realizovať režijné požiadavky, dáva dostatok priestoru síce nie veľkému, ale kvalitnému tanečnému ansámblu, rovnako aj sólistom. Pohodu vnímania trochu ruší pohyb javiskových pracovníkov, ale zrejme iné možnosti užívania scény divadlo k dispozícii zrejme nemá.
Jednou z najvýraznejších súčastí inscenácie sú nepochybne kostýmy renomovanej výtvarníčky Ľudmily Várossovej, ktoré na scéne dominujú prirodzene kontrastne k jej strohosti. Z ich pestrosti, variabilnosti, farebného súladu cítiť znalosť témy, obdobia, súvislostí a nadčasovosť videnia.
Potešiteľné je, že sa opäť podarilo nájsť prostriedky na účinkovanie živého orchestra, síce len dvanásťčlenného, ale ak si uvedomíme, že skladby, ktoré sú prezentované v inscenácii sa vo svojom čase nahrávali aj v menších obsadeniach, to terajšie je dostačujúce.
Výkon telesa i dirigenta Ľubomíra Dolného možno hodnotiť ako vysoko profesionálny, aranžmány umožňujú hudobníkom spontánne muzicírovať, aj keď vizuálne sledovať orchester je dosť problematické, keďže je situovaný do úplne zadnej časti javiska. Predsa len by bolo azda treba pouvažovať o zvukovej expresívnosti, ktorá farebnosť inštrumentácie mierne odsúvala do úzadia a v niektorých prípadoch uberala aj na lyrickosti piesní, nenarúšala však citeľnejšie prejav sólistov.
Herecko-spevácky ansámbel tvorili okrem Jána Grešša členovia Novej scény – speváci i herci tvoriaci vizuálnu podobu libreta a režijnej koncepcie diela. Autori deklarovali, že sa nesnažili urobiť životopisný tvar, ale priblížiť osobnosť ikony slovenskej kultúry.
Súbor použitých piesní nie je kalendáriom životných etáp Františka Krištofa Veselého. Iba približujú čas, v ktorom umelec žil a tvoril, jeho osobné úspechy i peripetie. Dokonca tú najviac odmenenú búrlivým potleskom – Pieseň o rodnej zemi – umelec v repertoári nemal. Je to však skvostná téma, najmä umocňujúca lyrická melodika majstra Gejzu Dusíka, ktorá v našom povedomí žije ako ideálny tvar v podaní Petra Dvorského. Ani sled udalostí, či účasť postáv v nich nie je časovo následný, ale je nepochybne aj fantazijný. Divadlo dáva takú možnosť tvorcom i realizátorom.tanečného prejavu
Excelentným spôsobom sa prezentovali najmä traja renomovaní herci – Ján Greššo ako hosť v úlohe alter ega hlavného hrdinu, Juraj Ďurdiak ako referent – úradník, Karol Čálik v dvojúlohe riaditeľa Szegedského divadla a majiteľa pivovaru Steiner. Každý z nich utvoril na výsosť presvedčivý tvar postavy, ktorú stvárňovali. Pridanú hodnotu však treba priznať najmä Jánovi Greššovi, vďaka hlbokému prieniku do samej podstaty stvárňovanej osobnosti Františka Krištofa Veselého, najviac rezonujúcej vo vedomí diváka.
Zvlášť náročnú úlohu mal často obsadzovaný herec v muzikáloch Novej scény Darius Kočí v postave mladého Františka Krištofa Veselého, u ktorého ešte nie je úplne presvedčivé splynutie s postavou. Vokálny prejav zvládal lepšie v stredných, pekne znejúcich polohách, vyššie by si žiadali väčšiu mieru istoty. Viac potrebuje pracovať na vysokých tónoch najvypätejšej časti v Piesni o rodnej zemi, ktorá kladie veľké nároky aj na skúseného operného tenora. Treba však vyzdvihnúť tvorivú energiu vkladanú do utvárania postavy, aj keď jej cizelovanie si ešte žiada istý čas.
Veľmi dobrým partnerom mu bola sopranistka Karin Olasová v úlohe jeho manželky Gizky, presvedčivá herecky i hlasovo, síce miestami trochu operetne, ale vzhľadom na dobu diania primerane. Monika Drgáňová ako Lola i Sára bola v spodobení prvej postavy zrejme zámerne mierne preexponovaná, v druhej hudobne i emotívne presvedčivá.
Dobrým hereckým i speváckym výkonom zaujal aj Peter Makranský ako konferenciér, Martin Kaprálik hodnoverne zvládol trojúlohu filmového agenta, herca a Jančiho, rovnako v trojúlohe doktora, direktora a gestapáka sa prezentoval Marcel Ochránek. Avšak nielen títo herci a speváci sa podieľali na pôsobivej, ľudsky presvedčivej a umelecky kvalitnej inscenácii, v ktorej je celý rad ďalších postáv veľmi seriózne utvorených.
Divadlo Nová scéna prispelo do hodnotového rebríčka svojho pôsobenia príťažlivým titulom. Verme, že bude zaujímavý pre viaceré vekové kategórie.
Autor: Stanislav Bachleda
písané z premiéry 5. mája 2023
Martin Kákoš, Jozef Lenhart: Bonviván
Divadlo Nová scéna, Bratislava
Premiéra 5. mája 2023
Hudobné naštudovanie a dirigent: Ľubomír Dolný
Námet: Martin Kákoš
Libreto: Jozef Lenhart
Réžia: Martin Kákoš
Dramaturgia: Svetozár Sprušanský
Choreografia: Jaroslav Moravčík
Scéna: Pavol Andraško
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Bonviván v mladom veku: Dárius Koči
Bonviván v staršom veku: Ján Greššo, a. h.
Gizi, manželka: Karin Olasová
Konferencier: Peter Makranský
Lolla, Sára: Monika Drgáňová
Riaditeľ divadla, Steiner: Karol Čálik
Referent, funkcionár HSĽS, tajomník: Juraj Ďurdiak
Pišta, asistent, prvý gardista: Tomáš Majláth
Laci, režisér, druhý gardista: Lukáš Pavlásek
Doktor, direktor, gestapák: Marcel Ochránek
Filmový agent, herec, Janči: Martin Kaprálik
Babuci, matka, domáca: Katarína Čillíková
Čašníčka Gréta: Lucia Vráblicová
Šéf kaviarne: Pavol Plevčík
Rus: Jozef Antálek / Lukáš Vargic
spoluúčinkoval komparz
12-členný orchester, OFF Stage zbor
video
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.