Dmitri Hvorostovsky má operný festival in memoriam

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V metropole na brehu rieky Jenisej sa na sklonku októbra 2019 konal prvý ročník Festivalu Dmitrija Hvorostovského. Dva roky po tom, čo v dôsledku onkologickej diagnózy zmĺkol barytón sibírskeho bohatiera, vzdalo spevákovo rodné mesto Krasnojarsk nový hold jeho pamiatke. Pod event sa podpísala nadácia Hvorostovsky Krasnoyarsk Foundation.

Rodičia „Dimu“, ako svetoznámeho operného speváka prezývali ruskí súkmeňovci, spojili sily s lokálnymi autoritami a festival, ktorý otvoril brány pod záštitou Ministerstva kultúry Ruskej federácie, mohol v dňoch 16. – 26. októbra 2019 servírovať bohaté menu z medzinárodnej opernej kuchyne.

Hvorostovského kolegovia z lyrickej scény dostali príležitosť prelistovať si novú publikáciu umelcovej matky zasvätenú rodinnej histórii. Kniha Ľudmily Hvorostovskej Sibírska sága je dostupná na ruskom knižnom trhu, publikovanie inojazyčných mutácií vydavateľ zatiaľ nepotvrdil.

Dmitri Hvorostovsky (1962 – 2017), zdroj: thetimes.co.uk

Horúce koncerty v zemi zimy

Panychídou za barytónovým mostom medzi slovanskou a talianskou vokálnou školou bolo úvodné predstavenie Verdiho Requiem. Do Krasnojarska však viedli aj kroky belcantového kráľa Inkov z opačného kúta planéty, peruánskeho tenoristu Juana Diega Flóreza.

Festivalové plagáty nezapreli výrazný ruský náboj. Mezzosopranistka Julia Gertseva a klavirista Leo Vinokur boli protagonistami večera ruskej komornej tvorby, ktorú Dmitri Hvorostovsky exportoval na Západ. Hudobný Olymp – tak znel názov koncertu laureátov Čajkovského súťaže, víťazný veniec z ktorej si v roku 1974 odniesol na prahu kariéry stojaci Peter Dvorský.

Bodku za koncertnou časťou Festivalu Dmitrija Hvorostovského dala rumunská diva Angela Gheorghiu. „Veľmi mi chýba, akoby mi zomrel brat.“ uviedla Gheorghiu na adresu barytonistu, ktorý skonal v roku 2017 v Londýne (správu o úmrtí dnes už legendárneho Rusa sme priniesli TU…).

Obstáli v medzinárodnej cirkulácii sólistov. Gheorghiu a Hvorostovsky sa na javisku stretávali často. Zdroj: internet

Sopranistka už bola konfrontovaná so stratou súrodenca, v roku 1996 prišla o sestru. Nádej operných pódií Elena Dan sa nedožila ani tridsiatky, do hrobu ju dostala autonehoda. Gheorghiu v roku 2001 venovala zosnulej sestre album sakrálnych árií Mysterium. Za mysticky inšpiratívny považuje Rumunka aj Hvorostovského barytón, ktorý sa už nestihol rozvinúť do vysokodramatických partov, akým je napríklad Scarpia v Pucciniho Tosce.

Fragmenty z Toscy a Simona Boccanegru predniesla Gheorghiu na krasnojarskom gala spolu s hosťom, Hvorostovského kolegom z barytonálneho oboru Sergejom Leiferkusom. „Nikto z ruských umelcov nebol na svetovej scéne viac žiadaný.“ zhodnotila Hvorostovského stále rezonujúce meno súčasná prvá dáma rumunského sopránu.

Podpora z Kremľa a opera v kameni

Dmitri Hvorostovsky spája aj post mortem. Tlačová kancelária prezidenta Ruskej federácie vydala pri príležitosti štartu nového festivalu správu, v ktorej podčiarkuje prínos „vynikajúceho predstaviteľa ruskej a svetovej kultúry, muža brilantného talentu, dôstojného príkladu altruistickej služby umeniu a ľuďom.“

Kremeľ v laudatiu adresovanom organizátorom i návštevníkom podujatia žiada „spopularizovať najlepšie tradície akademickej vokálnej školy“ a „Hvorostovského bohaté dedičstvo.“ Patrí k nemu žatva desiatok štúdiových nahrávok. Veľká časť z nich vznikla v ére ekonomického úpadku fonografického priemyslu. Posledný štúdiový disk barytonistu, komplet Verdiho drámy Rigoletto, bol v Rusku ocenený cenou BraVo za najlepší klasický album roka 2018.

Slávny barytón Dmitri Hvorostovsky (1962 – 2017) má vo svojom rodisku tri a pol metrový pamätnik. Zdroj: russkyimir.ru / vk.com / krasnoyarskrfa

V parku neďaleko Sibírskeho inštitútu umenia v Krasnojarsk vyrástla socha Dmitrija Hvorostovského z dláta moskovského umelca Vladimira Usova. Ten sa podieľal aj na tvorbe spevákovho epitafu na Novodevičom cintoríne v Moskve, kde odpočívajú významné osobnosti ruského kultúrneho a spoločenského života.

Hvorostovského meno nesie tiež miestne letisko, na ktorom pristál ansámbel Astana Opera House z Kazachstanu, aby v dňoch 23. a 25. októbra 2019 rozpálil sibírsku pôdu emóciami Čajkovského Eugena Onegina.

Kazašská operná tvár

Kazachovia vedení dirigentom Alanom Buribayevom zbalili do hudobného kufra partitúry domácich skladateľov 20. storočia. Hudba z Kazachstanu provokovala a tíšila na samostatnom symfonickom koncerte. I keď má operný dom v Nursulstane v architektonickom krstnom liste zapísaný rok 2013, nezaprie inšpiráciu antikou. Budova je výsledkom kazašsko-talianskeho stavebného partnerstva.

Astana Opera House. Sídlo opery a baletu v kazašskom hlavnom meste dýcha klasickou eleganciou. Zdroj: flickr.com

Dynamický ansámbel ožiaril Puškinov príbeh reflektorom novej scénickej koncepcie talianskeho režiséra Davida Limermora. Turínčan, v diári ktorého nechýbajú realizácie z Barcelony či Moskvy, vidí Čajkovského storie d’amore optikou hlavnej ženskej hrdinky. Livermore v Eugenovi Oneginovi kreuje novú postavu Tatiany v rokoch. Životom sklamaná žena v podaní sopranistky Aigul Niyazovej oživuje milostné hriechy mladosti cez ďalekohľad staroby.

Barytónového partu Onegina, ktorý neodmysliteľne patril k Hvorostovského „túlavým čižmám“, sa zmocnili Sundet Baigozhin a Talgat Mussabayev. Prvý menovaný sa v júli 2019 pozitívne zapísal u janovského publika, keď v bývalej námornej veľmoci v Teatro Carlo Felice stvárnil Sharplessa v Madama Butterfly.

Návšteva z Kazachstanu symbolicky prepojila Hvorostovského pamiatku s mladou krvou z operného demi-mondu. Pod maskou Oľgy z Eugena Onegina sa skrývala frekventantka majstrovských kurzov Dmitrija Hvorostovského, talentovaná mezzosopranistka Dina Khamzina.

Opernú panorámu nových hudobných slávností doplnili Rachmaninove opusy Aleko a Skúpy rytier v interpretácii sólistov Veľkého divadla v Moskve a hudobnej scény Stanislava a Nemirovič-Dančenka.

Biele dvere a „biely“ maestrov účes vítajú návštevníkov výstavy venovanej životu a dielu najznámejšieho krasnojarského operného rytiera Dmitrija Hvorostovského, 2019. Zdroj: admkrsk.ru

Panoptikum s pridanou hodnotou

Okrem koncertného a operného convivia sa diváci mohli zoznámiť so životom umelca prostredníctvom dramatizovaného pásma.

Múzeum Yudin prispelo zlatou mincou v podobe (nielen) fotografickej výstavy, ktorá mapuje odyseu Dmitrija Hvorostovského od kolísky až po hrob. „Krasnojarské regionálne múzeum kultúrneho dedičstva vlastní zbierku, ktorá retrospektívne demonštruje život sólistu od narodenia cez všetky fázy jeho hudobnej formácie, zahraničnú kariéru až po odchod zo sveta.“ približuje rámec projektu kurátorka Jana Starodubceva.

Hvorostovsky nenadviazal na tradíciu sonórneho ruského tremola, ale hudbu slovanského Východu preosial sitom belcanta. Sibírskeho tigra si Bratislavčania mohli vypočuť v lete 2011.

Pripravila: Lucia Laudoniu

video

Sibírske mesto sa na desať dní stalo centrom operného diania. Ruský report o novom festivale klasickej hudby.

Aj v hudbe talianskych majstrov baroka sa Krasnojarčan cítil ako doma. Akadémiu St. Martin in the Fields diriguje Sir Neville Marriner.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lucia Laudoniu

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár