Pod týmto názvom predstavuje banskobystrická Štátna opera verejnosti svojich sólistov v netradičnom koncertnom vystúpení, ktoré sa koná v priestoroch operného Bohéma klubu v budove Národného domu. V stredu 29. januára 2020 sa predstavil tenorista Dušan Šimo.
Formát koncertu je zameraný na osobnosť sólistu, na jeho „hudobné lásky“, na jeho záujmy i celkový ľudský portrét. Tenorista Dušan Šimo, ktorého umelecký a ľudský profil uviedol umelecký šéf Štátnej opery Šimon Svitok, je členom banskobystrickej Štátnej opery od roku 2001 spočiatku ako člen zboru, od roku 2004 ako sólista. Odviedol 850 predstavení, v ktorých sa svojim lyrickým tenorom vyprofiloval na žiadaného operného umelca.
Svietivosť jeho hlasu, jasné výšky, čistá intonácia, zrozumiteľná vokalizácia a zmysel pre muzikálnosť spievaného textu vytvorila z neho žiadaného sólistu aj v iných operných domoch – Košice, Opava, Ústí nad Labem… Preto úvod koncertu patril opere, kde zazneli árie z Pucciniho Toscy (E lucevan le stelle z 3. dejstva a časť duetu Toscy a Cavaradossiho Mario, Mario… z 1. dejstva). Toscu uviedla sólistka banskobystrickej Štátnej opery Patrícia Solotruková. Tretím operným číslom bol dvojspev Rodriga a Dona Carlosa z Verdiho opery Don Carlos. Rodrigo zaznel v interpretácii Šimona Svitka.
Výber týchto náročných árií hneď v úvode potvrdil sústredenosť a pohotovosť Dušana Šimu odkryť svoj hlasový potenciál, ktorý s citlivým tvarovaním, so zmyslom pre výraz a tvar kantilény nechal vyznieť v plnom lesku svojho vokálneho volumenu. S rovnakou láskou a zodpovednosťou uvádzal premiérovo na scéne Štátnej opery aj operetné tituly. Za všetky zaznela jeho obľúbená pieseň vojenského dôstojníka Octavia z Lehárovej Giuditty. V umeleckej spolupráci s klaviristkou Martinou Svitkovou vyznel vokálny vstup sólistu sebaisto a plnohodnotne.
Druhá časť koncertu patrila slovenskej ľudovej piesni a slovenskej populárnej piesni. Tu Dušan Šimo prejavil vzácny cit pre ich interpretáciu. Arióznosť kantilén nahradil spev ľudovej, ale aj populárnej piesne s dôrazom na melódiu a svieži rytmus, doplnený hrou či improvizáciou na akordeón. Umelec tu prejavil svoj celoživotný záujem o ľudovú pieseň, o jej hranú i spievanú verziu v spoločnosti Ľudovej hudby HRON – Pantlikovci, ktorej je členom.
Z operného sólistu sa stal plnokrvný spevák a hráč ľudovej skupiny, s ktorou má za sebou množstvo vystúpení. Ich zostava Jozef Pantlik ml., Milan Voskár (husle), Igor Pantlik (kontrabas), Dušan Šimo (akordeón) s nenúteným vkusom napĺňa predstavu príjemnej zábavy a spoločenského osvieženia na počúvanie i spievanie. K Hronu patrí aj mladý hudobný pedagóg a koncertný umelec Tomáš Valíček, ktorý svojím sólo vystúpením na komornom koncerte prispel k zvláštnej a jedinečnej atmosfére večera.
Umelecký šéf Štátnej opery Šimon Svitok, ktorý koncert sprevádzal slovom, vyzdvihol najmä ľudské kvality tenoristu Dušana Šimu – dochvíľnosť, spoľahlivosť a pracovitosť. Bez nich nie je možné robiť umenie. Toto sú piliere, na ktorých dnes Šimo stavia svoje umelecké pôsobenie s pridanou hodnotou muzikality. Pri tom všetkom ostal „oboma nohami na zemi“ v úcte a pokore pred zachovanými hodnotami speváckeho umenia, aby ich rozvíjal ďalej svojim hudobným talentom s jeho príznačným sviežim tenorom.
Úspešnosť koncertu vďačí predovšetkým jeho dramaturgii, ktorá umeleckú osobnosť Dušana Šimu podporila v plnosti jeho ľudského poslania ako umelca, hudobníka, manžela, priateľa so stále živým záujmom o hudbu v životnom priestore. Publikum prijalo koncert s nadšením, vytvorilo výbornú atmosféru, kde o prídavky nebolo núdze. Škoda, že priestor malej spoločenskej sály Národného domu – Bohéma klub – má veľmi obmedzenú kapacitu miest, ktoré boli dávno pred termínom koncertu vypredané.
Autor: Eva Michalová
písané z koncertu 29. 1. 2020
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.