Neviem presne odkedy sa poznáme, no viem odkiaľ. Uplynulo viac než polstoročie, keď som Elenu Blahovú s jej vtedajším manželom Jaroslavom stretával vari na každom predstavení Opery Slovenského národného divadla v Bratislave. Ale aj v iných divadlách. Jej perom napísaná, knižne vydaná dokumentácia, o ktorej sa zmienim, sa stala nielen mojou každodennou príručkou. Elena Blahová-Martišová sa dožíva okrúhleho jubilea.
Bratislavčanka, narodená 16. augusta 1943, je absolventkou Filozofickej fakulty UK, no stredoškolskému učiteľstvu slovenského jazyka a literatúry, v kombinácii s ruštinou, sa venovala len krátkodobo. Srdcom ju to od detstva ťahalo k divadlu každého druhu. No azda najsilnejším magnetom bola opera.
Korene nájdeme v rodinnom prostredí Eleny Blahovej-Martišovej, ale do istej miery aj vo vtedajšom vzdelávacom systéme. Takzvané výchovné koncerty a návštevy divadiel v rámci školy, nejaké stopy predsa len v mnohých zanechali. Dve priezviská jubilantky zasa prezrádzajú, že jej starším bratom bol dlhoročný popredný tenorista a šesť rokov aj šéf Opery Štátneho (dnes Národného) divadla v Košiciach Stanislav Martiš (1932 – 2019). Bol verným návštevníkom tamojších premiér, pokým mu to zdravie dovoľovalo.
Prečítajte si tiež:
• K výročiu narodenia tenoristu Stanislava Martiša
• Zmĺkol hlas, vyschlo pero, zamrzla klávesnica. Za Jaroslavom Blahom smúti divadelné Slovensko
A do košatej rodiny Blahovcov sa dostala cez svojho manžela Jaroslava, teatrológa, mienkotvorného operného kritika a neskôr moderátora nezabudnuteľných programov, s ktorým majú syna Roberta. Aj keď zväzok sa po čase rozpadol, z jeho unikátnych vedomostí a entuziazmu čerpala (podobne ako aj my, čo sme mali tú česť byť Jarovými priateľmi) neskutočné penzum informácií. Ako Elena Blahová-Martišová v rozhovoroch sama prezradila, navštívené predstavenia si už od konca 50. rokov kompletne zaznamenávala, robila si výstrižky recenzií, takže si vytvárala nespochybniteľnú súkromnú bázu k svojej celoživotnej pracovnej náplni.
K mapovaniu slovenského divadelného diania sa profesionálne dostala v roku 1968, keď nastúpila do Slovenského národného divadla na oddelenie dokumentácie. Tam pracovala až do odchodu na dôchodok. Rada spomína, ako do tejto činnosti vnikala po boku Kvety Dibarborovej, oddanej tvorkyne divadelnej dokumentaristiky, ktorá v roku 1960 vydala publikáciu k 40. výročiu SND. Ale aj ako študovala dobové záznamy tajomníka divadla Karola Laštuvku a prelúskla mnoho iných zdrojov. S nadšením verifikovala a mravčou prácou upresňovala dostupné a nie vždy stopercentne hodnoverné údaje.
Ani vtedy profesia dokumentaristu nemala ustlaté na ružiach, no zrejme názor, že bez nej sa história inštitúcie postupne vyparí, nebol zanedbateľný. Pre porovnanie, dnes má SND archív s dvoma pracovníčkami, no netuším, či na zdokumentovaní každého odohraného predstavenia vôbec inštitúcia pracuje. Minimálne, v porovnaní s veľkými divadlami v zahraničí (vrátane Čiech), z webovej stránky SND sa nič podstatné nedozvieme.
Elenu Blahovú-Martišovú osobné skúsenosti z bádania jasne utvrdili o pominuteľnosti udalostí, pokiaľ nie sú starostlivo zdokumentované. Svoje výskumy zúročila vo viacerých prácach. Výrazným činom bola v roku 1996 napísaná publikácia Slovenské národné divadlo 1920 – 1955, s podtitulom Fakty – Osobnosti – Udalosti, ktorú vydal Divadelný ústav Bratislava v roku 1996. Po celý čas úzko spolupracovala s dokumentačným oddelením tejto inštitúcie a vyzdvihovala jej ústretovosť.
Životným dielom Eleny Blahovej-Martišovej sa však stala kniha Súpis repertoáru Slovenského národného divadla 1920 – 2010, ktorú vydalo SND v roku 2010. Na 762 stranách čitateľ (žiaľ, publikácia nie je predajná, takže jej dosah je limitovaný počtom v tiráži neuvedených výtlačkov) dostane komplexné informácie o činnosti všetkých troch súborov SND. Od založenia divadla až do dňa uzávierky knižnej publikácie.
Skutočnosť, že Súpis repertoáru SND je pre každého kritika a publicistu pevným oporným a orientačným bodom vo faktografii, mi určite potvrdia kolegovia nielen z operného prostredia. Jestvujú síce obsažné, Divadelným ústavom vydávané ročenky Divadlá na Slovensku (poznám najmä tie z posledných desaťročí minulého storočia), dnes však na webovej stránke SND nájdeme len jej podstatne menej obsažnú a dôveryhodnú verziu. Navyše s mnohými falošnými dátami, pretože sa vydávajú pred začiatkom sezón a logicky nereflektujú zmeny počas nich.
Prečítajte si tiež:
• Elena Blahová: Zo záľuby povolanie… (rozhovor)
• Dokumentaristka Elena Blahová-Martišová si v SND prevzala Cenu za mimoriadny prínos v oblasti divadla
• Elena Blahová (autor, Opera Slovakia)
Blahovej-Martišovej Súpis repertoáru SND ponúka mená vedúcich osobností, systematicky členené premiéry v jednotlivých súboroch, menné zoznamy umelcov, kompletné inscenačné tímy (okrem obsadení, čo by enormne zvýšilo rozsah), počet repríz a časové vymedzenia jednotlivých titulov v repertoári. V neposlednom rade sú zaujímavým údajom aj jazykové verzie, o ktoré sa inscenácie opierali.
V nadväznosti na deficit nášho kultúrneho povedomia a dedičstva, vyjadril názor na knihu v úvodnom príhovore docent Ján Jaborník nasledovne: „Je to dielo pozoruhodné a smelo ho môžeme označiť za monumentálne“. Ako monumentálne a neporovnateľné v kontexte slovenského profesionálneho divadla, ktorého storočnica pred troma rokmi zapadla nielen dôsledkom pandémie, ho skutočne vnímať treba.
Prečítajte si tiež:
Ján Jaborník, nestor činohernej teatrológie s opernou dušou
Elena Blahová-Martišová je špičkou slovenskej dokumentaristiky nie preto, že je v súčasnosti a nedávnej minulosti jej jedinou reprezentantkou. A dôstojnou nasledovníčkou priekopníčky daného odboru Nelly Štúrovej. Ale predovšetkým z dôvodov exaktnosti údajov, hĺbavosti v bádaní a osobného nadšenia, s akým k tejto navonok neveľmi viditeľnej, no pre históriu divadla nevyhnutnej činnosti do dnešného dňa pristupuje.
Postavme si pomyselný most medzi jej publicistickými začiatkami v čase, keď bol tlačovým tajomníkom Gabriel Rapoš (vtedy vychádzal spravodajský mesačník Javisko), cez roky 1987 – 1989 (ďalší interný divadelný časopis Listy SND, hoc na novinovom papieri, no s obrovským penzom informácií), cez „opus magnum“ (Súpis repertoáru SND 1920 – 2010), až po súčasné aktivity Eleny Blahovej-Martišovej na stránkach internetového časopisu Opera Slovakia. To je dlhá, neúnavná, prekážky prekonávajúca a cieľavedomá cesta, po ktorej kráčali tvorivé aktivity jubilantky. A paralelne s nimi početné živé návštevy divadiel, či dodnes pravidelne sledované rozhlasové a televízne prenosy operných predstavení vo svete.
Nespochybniteľným a presne cieleným skutkom sa stalo udelenie Ceny Slovenského centra AICT (Medzinárodná asociácia divadelných kritikov) Elene Blahovej-Martišovej za mimoriadny prínos v oblasti divadla, ktorú prevzala v salóniku historickej budovy v decembri 2020 z rúk Michaely Mojžišovej, dnešnej predsedníčky SC AICT. Za SND jej prišiel zablahoželať vtedajší dramaturg Opery Pavol Smolík, v programe vystúpili Monika Fabianová, Ján Ďurčo a klaviristka Milada Synková (videozáznam z podujatia je dostupný TU…).
Elena Blahová-Martišová výsledky svojich výskumov (napríklad tému bratov Peršlovcov či Krešimira Baranovića) publikovala v minulosti v časopisoch Slovenské divadlo či Kød – Konkrétne o divadle. Už desať rokov sa s textami Eleny Blahovej-Martišovej stretávame pravidelne v internetovom časopise Opera Slovakia, kde napísala vyše dvesto článkov (sú archivované TU…). V súčasnosti vydala už štyridsiate pokračovanie seriálu O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla.
V ostatných sezónach už Elenu Blahovú-Martišovú na premiérach či reprízach v Opere SND takmer nevídať. Nie z dôvodov zdravotného stavu či osobného pohodlia, ale – dovolím si tipovať aj podľa zmýšľania nejedného dlhoročného diváka – repertoárová ponuka ani ju zrejme príliš nepriťahuje.
Veruže, pamätať si vyše šesť desaťročí prvej slovenskej scény a navyše, kreovať ich dokumentačné zrkadlo, je nielen veľkou výsadou. Ale rovnako blikajúcim podnetom k porovnávaniu. A to bez spomienkového optimizmu, nenáležitému profesii, ktorej sa jubilantka venuje. Neostáva na záver iné, len zaželať Elene Blahovej-Martišovej pevné zdravie a neslabnúci tvorivý zápal. A nám, čitateľom, otvorenie ďalších zaujímavých tém.
Autor: Pavel Unger
Videozáznam slávnostného odovzdávania Ceny Slovenského centra AICT dokumentaristke Elene Blahovej-Martišovej.
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.