Donizettiho Favoritka po tridsiatich rokoch v Banskej Bystrici, tento raz bez účinnej réžie

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Uplynuli plné tri desaťročia, keď sa operný súbor banskobystrického Divadla Jozefa Gregora Tajovského (dnešnej Štátnej opery) pridal k svetom rozbehnutej renesancii belcantových drám. Tomuto trendu, ktorý výrazne podporila pred ôsmimi rokmi nešťastne zlikvidovaná operná časť Zámockých hier zvolenských, ostáva verný dodnes. Aj keď nový inscenačný tvar Donizettiho Favoritky v premiére uvedený 4. marca 2022 uviazol v názorovom vákuu.

Zatiaľ čo Opera Slovenského národného divadla sa – paradoxne, lebo práve v nej sú podmienky najpriaznivejšie – orientuje zväčša na opakovanie kasových titulov, dramaturgické napredovanie badať okrem Banskej Bystrice dlhodobo aj v košickom súbore. Ich inscenácia Donizettiho Roberta Devereuxa, ktorá sa zrodila počas pandemických obmedzení, putuje dokonca v najbližších dňoch do Prahy na prestížny festival hudobného divadla Opera 2022.

G. Donizetti: Favoritka, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2022, Jakub Pustina (Fernando), Ivan Zvarík (Baldassarre), Šimon Svitok (Alfonso XI.), Martin Gyimesi (Don Gasparo), Terézia Kružliaková (Leonora), zbor ŠO, foto: Zdenko Hanout / ŠOBB

Gaetano Donizetti skomponoval Favoritku (v jazykovom origináli La favorite, v talianskej verzii La favorita) na francúzske libreto pre Paríž, kde mala v tamojšej opere premiéru v roku 1840. Vznikla až v tretej fáze skladateľovej nesmierne bohatej javiskovej tvorby, zahŕňajúcej vyše sedemdesiat (presný počet kolíše podľa akceptovania nových verzií) titulov. V tom čase komponoval v značnej miere na objednávku Paríža, ale niektoré diela z neskoršej etapy mali premiéry v Ríme (Adelia), La Scale (Maria Padilla), Viedni (Linda di ChamounixMaria di Rohan) či Neapole (Caterina Cornaro).

Prečítajte si tiež:
Štátna opera v Banskej Bystrici uvádza premiéru Donizettiho Favoritky
Skladateľ z pivnice Gaetano Donizetti
Donizettiho ,,stratená“ opera Anjel z Nisidy vyšla v roku 2020 na DVD nosiči

Donizetti vo Favoritke odpovedal na požiadavky dobovo kladené na schému grand opery. Hoci sa oprel v podstatnej miere o hudobný materiál z nevyužitej opery L´ange de Nisida (k jej kritickej edícii došlo až v roku 2018), musel zmeniť charakter žánru z opery semiseria na výpravnú drámu. Čerpal však čiastočne materiál aj z iných vlastných opier, čo v tom čase nebolo nič neobvyklé. Navyše, nesmelo v nej chýbať rozsiahle baletné číslo. Podobne ako v mnohých iných grand operách, je balet z hľadiska kompozičnej invencie redší a odkláňa sa od hlavnej dramatickej línie.

G. Donizetti: Favoritka, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2022, Katarína Procházková (Ines), zbor a balet ŠO, foto: Zdenko Hanout / ŠOBB

Zatiaľ čo banskobystrická Favoritka z roku 1992, prvá na Slovensku a v danej lokalite prvá inscenácia v talianskom jazyku, sa v réžii Mariána Chudovského, na scéne Petra Čaneckého a v kostýmoch Aleša Votavu (s autentickým vkladom dirigenta Waltera Attanasiho), stala nielen dramaturgicky, ale aj interpretačne priekopníckym činom, o novej inscenácii to povedať nemožno. Na jednej strane je treba oceniť, že vedenie Štátnej opery ponúka príležitosť umelcom na prahu kariéry, na druhej by ich voľba mala prejsť dôslednejším sitom previerky pri predkladaní koncepcie.

Žiaľ, pozície dramaturgov v operných divadlách na Slovensku sú podcenené. Platí to rovnako pre SND ako aj Banskú Bystricu, jedine hlbšiu ingerenciu do procesu výroby inscenácie badať v Košiciach. Vo svete prichádzajú režiséri spravidla s vlastnými dramaturgmi, s ktorými majú dopodrobna zdôvodnený každý javiskový zámer. Najmä mladí slovenskí režiséri nutne potrebujú „druhý hlas“, či už korigujúci, oponujúci alebo podporný, no každopádne usmerňujúci neskúseného tvorcu. Keď idú na vlastné triko, musia napokon prehltnúť aj riziko prípadného nezdaru.

G. Donizetti: Favoritka, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2022, Ondrej Mráz (Baldassarre), Michaela Šebestová (Leonora), Paolo Lardizzone (Fernando), Peter Račko (Don Gaspare), Šimon Svitok (Alfonso XI.), zbor ŠO, foto: Zdenko Hanout / ŠOBB

Toto sa stalo v Banskej Bystrici, keď sa Favoritky ujal v opere debutujúci začiatočník Pavol Viecha. Výber tímových spolupracovníkov mu jednoducho nevyšiel. Ak si sám nebol istý, do akej doby či miery posunie príbeh zo Španielska z prvej polovice 14. storočia, tak výtvarníci mu v tom nepomohli. Namieste bola úvaha, či by rovnakú silu drámy nevykreslilo koncertné uvedenie diela. Politické pozadie libreta a stret náboženských kultúr v tejto romantickej dráme stoja v pozadí a napokon ani réžia ich neakcentuje.

Scénografia Jána Ptačina akoby predostrela všetko to, čo zväčša nefunguje. Je natoľko zjednodušujúca, neakčná, zastaralo ilustratívna a s výnimkou posledného dejstva bez atmosféry (tam sa zasa objavili iné nezmysly), že až pripomína ľahko skladovateľné kulisy zájazdového ansámblu. Úplne nevysvetliteľné sú kostýmy Dáše Veselovskej, ktoré zrejme v názorovej zhode s režisérom, chceli vykresliť dielo ako časovo nezakotvené, s presahom do dneška. Aj taký výklad pri logickom zdôvodnení by bol prípadne možný, hoci riskantný. No umiestniť vedľa seba postavy oblečené do neurčito historizujúceho náznaku a civilné dnešné obleky, je veľmi lacný „modernizujúci“ a mätúci trik.

Samotný Pavol Viecha nepriniesol do inscenácie to základné – zmysluplnú (hoc aj provokujúcu, veď také sú vo svete na dennom poriadku) koncepciu. Buď sa zľakol presadiť originálnejšie nápady, alebo ich vôbec nemal. Chabo zvládal prácu so zborom, ktorého výstupy sa snažil „oživiť“ tanečníkmi (mená choreografiek, ktoré sa do súpisu tvorcov v bulletine akýmsi nedopatrením nedostali, sú Lucia BielikMichaela Šeligová), ktorých kreácie však nepriniesli štýl, kompatibilný s poetikou diela.

G. Donizetti: Favoritka, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2022, balet Štátnej opery, foto: Zdenko Hanout / ŠOBB

Týka sa to najmä veľkého baletného čísla z 2. dejstva. Stálo by za úvahu tento výstup buď maximálne zredukovať, alebo ho úplne vypustiť, pretože ani jeho hudba neoplýva zvláštnymi kvalitami a zjavne neznamená viac, než daň dobovej konvencii v grand opere. Ale ani pohybová ilustrácia zborových čísel nie je viac, než modernizujúcou barličkou na záchranu chýbajúceho aranžovania ansámblov.

Vypočujte si tiež podkasty Štátnej opery:
Opera Viva! #24: Favoritka – stručný sprievodca Donizettiho operou
Opera Viva! #25: Režisér Pavol Viecha: „Svojmu tímu dôverujem viac, ako samému sebe.“

Nedostatok skúseností sa prejavil aj v režisérovej práci so sólistami, ktorí sa podľa vlastného cítenia nechali – v lepšom prípade – viesť samotnou hudbou. O profiloch postáv len ťažko hovoriť. Na druhej strane priniesol Pavol Viecha v 4. dejstve, kde inak kulisa chrámu s vitrážou mala istý efekt, akúsi nezmyselnú dvojicu kopáčov hrobov (?), ktorá sa nezastavila do konca a na scénu umiestnil kôpky piesku. Priznám sa, túto „šifru“ som neodhalil. Podobne ako opakovanú prítomnosť dieťaťa na javisku.

G. Donizetti: Favoritka, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2022, Paolo Lardizzone (Fernando), balet a zbor ŠO, foto: Zdenko Hanout / ŠOBB

O niečo lepšie dopadlo hudobné naštudovanie Jána Procházku, aj keď viac dynamických a agogických vrstiev chýbalo už v predohre. Isteže, zrod inscenácie sa udial v neľahkom covidovom čase, s výpadkami v kolektívnych telesách i sólistických radoch. To všetko nemožno pustiť zo zreteľa. Ráta sa však výsledok, kde popri miestach, kde orchester pomerne čisto a plasticky sprevádzal javiskové dianie, vo finálových ansámbloch nasadením plnej dynamiky sa Procházka sám obral o gradačnú silu.

Zbor, ktorý pripravila Iveta Popovičová, nemal takmer žiadne herecké povinnosti (bezradnosť režiséra mali kamuflovať tanečné kreácie), mohol sa teda sústrediť na spev. Pri neveľkej početnosti zboru znel dosť zvučne a v rámci možností aj v diferencovaných farbách.

Napokon z premiérového večera najpozitívnejšie vyšli sólisti (recenzovaná I. premiéra 4. 3 2022). Postavu Leonory vytvorila hosťujúca Terézia Kružliaková z Opery SND (alternovala domáca Michaela Šebestová), skúsená mezzosopranistka s mäkkou farbou hlasu, sýtymi hĺbkami a plynulými prechodmi medzi polohami. Z hľadiska techniky jej tónu chýba o niečo väčšia koncentrovanosť, čo spôsobuje občas väčšie vibrato. Z najvyšších tónov (záver cabaletty v 3. dejstve) sa jej podarilo strategicky ujsť bez badateľnej ujmy celku.

Fernandom prvého večera bol neplánovane (náhly záskok za Jakuba Pustinu) Paolo Lardizzone, maximálne spoľahlivý taliansky tenorista, ktorý už v banskobystrickej Štátnej opere vytvoril viacero dramatických postáv. Najkomfortnejšiu zónu má vo forte a vysokej polohe, kde znie jeho štýlovo frázujúci a autentickým timbrom vybavený hlas parádne. Pokiaľ si part vyžaduje použiť nižšiu dynamickú hladinu, v nej už z jeho farby zjavne ubúda.

G. Donizetti: Favoritka, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2022, Šimon Svitok (Alfonso XI.), Terézia Kružliaková (Leonora), foto: Zdenko Hanout / ŠOBB

Barytonista a zároveň umelecký riaditeľ súboru Šimon Svitok (Alfonso XI.) bol pre ochorenie alternujúceho Zoltána Vongreya nútený prejsť sám hlavnými skúškami, generálkami i oboma premiérami. Všetka česť! Tam, kde môže použiť plný tón, znie dramaticky, kovovo úderne. Lyrické plochy síce vybavil precíznym frázovaním, no v nich jeho dramatickému barytónu chýba väčšia miera mäkkosti a plastickosti.

Rolu Baldassarreho povýšil na roveň trojice ústredných postáv Ivan Zvarík. Jeho farebne „čierny“ bas, s plnohodnotne znejúcimi výškami a najhlbšími tónmi (podobné typy na Slovensku ani nemáme) sa niesol bez forsírovania, prierazne, tón mal presne fokusovaný, frázy boli štýlové. Stal sa výraznou oporou premiéry. Z menších postáv (v tejto opere sú len dve) Kataríne Procházkovej ako Ines zneli okrúhlo výšky, v strednej polohe však hlas znie trocha subretne a Martin Gyimesi z Opery SND vybavil Dona Gaspara príjemnou tenorovou farbou.

G. Donizetti: Favoritka, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2022, Jakub Pustina (Fernando), Ivan Zvarík (Baldassarre), zbor, foto: Zdenko Hanout / ŠOBB

Pred tridsiatimi rokmi bola Donizettiho Favoritka atraktívnou, moderne cítiacou inscenáciou talentovanej mladej generácie. Mohli ju so cťou predstaviť aj na Bratislavských hudobných slávnostiach 1994. Dnes Banská Bystrica v tom istom titule zaradila spiatočku, ktorou vrátila poetiku divadla do prekonaných čias. Operná réžia na Slovensku je už dlhší čas vo vážnej kríze. A čo je najsmutnejšie, chýba povestné svetielko na konci tunela. Naznačili to najnovšie premiéry v Bratislave i Banskej Bystrici. Dodávam, že rád by som toto neradostné konštatovanie čo najskôr považoval za omyl.

Autor: Pavel Unger

písané z I. premiéry 4. 3. 2022

G. Donizetti: Favoritka
Štátna opera v Banskej Bystrici
Premiéry 4. a 5. marca 2022

Hudobné naštudovanie a dirigent: Ján Procházka
Réžia: Pavol Viecha
Zbormajsterka: Iveta Popovičová
Kostýmy: Dáša Veselovská
Scéna: Ján Ptačin
Svetelný design: Ján Ptačin
Choreografia: Lucia Bielik, Michaela Šeligová
Dramaturgia: Alžbeta Lukáčová

osoby a obsadenie
Leonora: Michaela Šebestová, Terézia Kružliaková
Fernando: Paolo Lardizzone, Jakub Pustina
Alfonso XI.: Šimon Svitok, Zoltán Vongrey
Baldassarre: Ivan Zvarík, Ondrej Mráz
Don Gasparo: Peter Račko, Martin Gyimesi
Ines: Katarína Procházková, Zuzana Ballánová

Spoluúčinkuje: Zbor, balet a orchester Štátnej opery
Koncertný majster Oldřich Husák

www.stateopera.sk

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár