Nepochybne najatraktívnejším ľudským hlasom je tenor. Stačí si pripomenúť také tenorové árie ako Nessun dorma z Turandot, stretta Manrica z Trubadúra, canzona La donna e mobile z Rigoletta, cavatina Gounodovho Fausta, kvetinová ária Dona Josého z Carmen alebo Wertherovo Pourqui me reveiller. A medzi interpretmi sú taktiež najpopulárnejší tenoristi ako Caruso, Gigli, Corelli, Pavarotti, Doimingo a dnes Flórez, Kaufmann či Villazón.
Agentúra KAPOS, ktorá nám už pár rokov servíruje esá svetovej opernej scény, sa tentoraz rozhodla predviesť nám hlboké mužské hlasy. Vybrala si k tomu príbuzensky zviazanú dvojicu (vzťahom svokor-zať) amerického barytonistu Thomasa Hampsona a talianskeho basbarytonistu Luku Pisaroniho. Hampson sa víťazne pohybuje na najprestížnejších operných javiskách viac než tri desaťročia, kým Pisaroni by mal byť teraz (vo veku 38 rokov) na vrchole svojich tvorivých síl a uplatňuje sa vo svete hlavne ako vyhľadávaný mozartovský interpret. Doterajšie hviezdy, ktoré nám Koreckého agentúra sprostredkovala, boli väčšinou unikátni špecialisti na určitý druh repertoáru (Flórez a Brownlee na Rossiniho, DiDonato na barokovú operu) a boli v tom jedineční a bezkonkureční. Naproti tomu Thomas Hampton je univerzálny spevák spievajúci, Mozarta, Verdiho, Wagnera i piesňovú tvorbu a napriek súčasnej speváckej kríze má vo svojom hlasovom odbore silnú konkurenciu. Ale aj jeho zať sa už dostal do najprestížnejších umeleckých domov sveta. Spevákov kvalitne sprevádzala Pražská komorná filharmónia s bulharským dirigentom Julianom Kovačevom. Jej výkon si zakladal, brilantnom tempickom i štýlovom zvládnutí partov Mozarta i talianskej belcantovej opery 19. storočia (Rossini, Bellini, Verdi a v prídavku Donizetti), zvlášť markantnom v sekcii sláčikov v overtúrach z Figarovej svadby a Nabucca. Bulharský dirigent takisto preukázal zmysel pre autentickú frázu, dynamické nuansovanie a ohľaduplné (niečo menej voči subtílnejšiemu hlasu basbarytonistu) sprevádzanie, i keď sa trocha rytmicky natrápil pri sprevádzaní barytonistu. Dramaturgicky z talianskeho repertoáru (lebo Mozartov Giovanni a Figarova svadba sú vlastne talianske opery) treba pochváliť, že namiesto divácky priveľmi opočúvanej Germondovej Di provenza z Traviaty (čo je dodnes profilová úloha barytonistu) odznelo Credo Jaga z Otella a prínosom bolo aj zaradenie Massenetovej Herodiady do jeho repertoáru , kým Pisaroni odspieval aj dve ukážky z opier Rossiniho (Semiramide, Maomoetto II.) u nás neznámych. Problematickejšie bolo vybrať dva duety pre hlboké hlasy z Verdiho (keďže Pisaroni nie je pravým basistom), nakoniec sme počuli dlhú, no dramaticky účinnú scénu Filipa II. a Posu z Dona Carlosa a vstupnú scénu z Macbetha. Mimoriadne efektný záver programu predstavoval duet z Belliniho Puritanov Suoni la tromba (škoda, že bez záverečného „as“) a v prídavku virtuózny duet Malatestu a Pasqualeho z Donizettiho geniálnej buffy. Ten predstavoval vrchol koncertu aj z hľadiska interpretácie.
Koncert Thomasa Hampsona a Lucu Pisaroniho v Bratislave
Obaja účinkujúci speváci dokázali, že sú pravými profesionálmi. Potvrdilo sa to v spôsobe interpretácie, v ktorej bolo jasné, že vedia, o čom spievajú, a nespievajú jednotvárne, tón tvoria hladko a dodržujú vzorne pravidlá legátového spievania (čo viac platí pre Pisaroniho) a štýlu. V tomto ohľade boli medzi nimi isté rozdiely ale taktiež rozdiely vo zvládnutí jednotlivých čísel programu. Tie však spočívali skôr v rozdielnom charaktere hlasu (a jeho možností) než v odlišnej miere ovládania speváckeho remesla. Pisaroniho basbarytón je v objeme pomerne limitovaný, farebne menej výrazný a pútavý, takže celkom logicky sa najlepšie počúval ako Mozartov Leporello a v oboch ukážkach z Rossiniho, kde v behoch nemusí a nemôže (pretože sa to ani nedá) rozvinúť hlas do sýtejších polôh. Registrovú árii Leporella poňal veľmi svojsky nezvýrazňujúc komičnosť, ale skôr s ironickým nadhľadom vypočítavajúc milenky svojho pána, čo v konečnom dôsledku pôsobilo trocha asketicky. V Mefistovej serenáde, keďže ide o výsostne dramatickú úlohu, by sa žiadalo nielen zdôrazniť rafinovanosť a úlisnosť ale aj širšie spektrum hlasových farieb. Úplne najlepšie znel jeho hlas v duete z Dona Pasqualeho, kde sa s partom vyslovene pohrával. Zato obe verdiovské ukážky ale aj duet z Puritanov by si žiadali predsa len sýtejší hlbší bas jednak ako kontrast voči barytónovému partnerovi, jednak pre vyjadrenie dramatického charakteru postáv či situácií. Prednosťou talianskeho speváka je, že jeho hlas znie pomerne jednoliato v celom hlasovom (pravda skôr barytonovom) rozsahu. Výkon Thomasa Hampsona, ktorý je už nepochybne za svojím výkonnostným zenitom (občasná únava materiálu, menšia nosnosť hĺbok, stereotypné forsírovanie hlasového registra), podľa mňa vrcholil v dvoch ukážkach – v Massenetovej Vision fugitive z Herodesa a v árii z Verdiho Macbetha. Tu bolo cítiť najhlbší ponor do interpretovaných partov, výraznú citovosť spevu, striedanie jemných mezzavoce či skôr mezzoforte (pár tónov v mezzavoce bol skôr falzet)) s vášnivými vrcholmi vo vysokej polohe. Tu umelcovi pomohla rutina, vďaka ktorej sa vedel vždy vyrovnať s úskaliami notového zápisu a viac-menej zakryť problémy v interpretácii. Čo Hampsonovi chýba (a aj v minulosti na vrchole jeho dlhodobej speváckej dráhy chýbalo napriek tomu, že dodnes interpretuje Verdiho na najväčších operných javiskách sveta) je talianska farba a v dobrom slova zmysle maniera, vďaka ktorým sa do dejín verdiovskej interpretácie zapísali Američania Waren, Merrill, MacNeil a Milnes a Taliani Bastianini, Capuccilli a Bruson. Najväčšiu nosnosť a farebnosť nadobúda Hampsonov hlas v nižšej vysokej polohe, extrémne výšky už zavše zneli priveľmi forsírovane a otvorene. V jeho prípade najväčším kladom je prejav schopný výrazových nuansí od vášnivého vzplanutia citov zlosti, (gróf vo Figarovej svadbe), erotickej vášne (Herodes) či účtovania so životom(Macbeth)) po racionálny odstup (napr. v crede Jaga hoici v tomto prípade v málo kantilenovom poňatí), takže spevák sa lepšie vyníma v predstavení než v koncertnom predvedení.
Koncert Thomasa Hampsona a Lucu Pisaroniho v Bratislave
Koncert symbolicky uvádzaný pod heslom Tenorom vstup zakázaný bol ďalšou veľkou udalosťou opernej Bratislavy. Napriek vzneseným výhradám si treba uvedomiť, že vyššie méty, aké predstavovali niektoré predchádzajúce koncerty organizované agentúrou, sa dajú len ťažko prekonať. Takže buďme realisti a berme aj toto podujatie ako ďalšiu šancu zoznámenia sa s trendmi opernej interpretácie vo svete veľkej opery, kde sa píšu dejiny opernej interpretácie. A ak sa pozrieme na situáciu na dnešnom opernom nebi v širšom kontexte, nájdeme tam poltucta ozajstných hviezd, stovku kvalitných spevákov ale aj niekoľko desiatok umelcov, ktorým na piedestál pomohli skôr mimoumelecké okolnosti
Autor: Vladimír Blaho
Foto: Maroš Markovič, Roman Berco Balog
Tenorom vstup zakázaný
koncert
Thomas Hampson & Luca Pisaroni
Tenorom vstup zakázaný . december
4. december 2013, SND
PKF – Prague Philharmonia
Julian Kovačev | dirigent
Program
Wolfgang Amadeus Mozart
Figarova svatba, predohra
Madamina, il catalogue è questo, Leporello, Don Giovanni, 1. dejstvo
Luca Pisaroni
Hai già vinta la causa… Vedrò mentr’io sospiro, Gróf, Figarova svadba, 3. dejstvo
Thomas Hampson
Charles Gounod
Vous qui faites l’endormie, Méphistophélès, Faust, 4. dejstvo
Luca Pisaroni
Jules Massenet
Vision fugitive, Hérode, Hérodiade, 2. dejstvo
Thomas Hampson
Giuseppe Verdi
Restate!… Al mio regal cospetto, Filippo II & Rodrigo, Don Carlo, 2. dejstvo
Thomas Hampson & Luca Pisaroni
prestávka
Giuseppe Verdi
Due vaticini compiuti or sono, Macbeth & Banco, Macbeth, 1. dejstvo
Thomas Hampson & Luca Pisaroni
Perfidi! All’anglo contro me… Pietà, rispetto, amore, Macbeth, Macbeth, 4. dejstvo
Thomas Hampson
Gioacchino Rossini
Sì, vi sarà vendetta… Deh, ti ferma… Que’ numi furenti, Assur, Semiramide, 2. dejstvo
Luca Pisaroni
Giuseppe Verdi
Nabucco, predohra
Credo in un Dio crudel, Jago, Otello, 2. dejstvo
Thomas Hampson
Gioacchino Rossini
Sorgete… Duce di tanti eroi, Maometto, Maometto II, 1. dejstvo
Luca Pisaroni
Vincenzo Bellini
Il rival salvar tu dei… Suoni la tromba, Giorgio & Riccardo, I puritani, 2. dejstvo
Thomas Hampson & Luca Pisaroni
