Dramaturgicky netradičná dvojička v Opernom štúdiu SND

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Kým Opera SND už poldruha roka bojuje s kombinovaným nepriateľom v podobe pandemických obmedzení a finančnej paralýzy, prevádzkové „čiarky“ napĺňa najmä jej operné štúdio. Aj do novej sezóny vstúpilo razantne: 10. septembra 2021 predstavilo na martinskom festivale Dotyky a spojenia vlaňajší vydarený Denník Anny Frankovej, o dva týždne nato prezentovalo úroveň svojich frekventantov na koncerte absolventov a turbulentný mesiac uzavrelo 9. a 10. októbra premiérami dvojinscenácie Zuzanka Hraškovie/Dido a Aeneas.

Pri spájaní rôznorodých titulov do jedného večera sa tvorcovia zväčša snažia nájsť dramaturgické alebo inscenačné argumenty pre ich fúziu. Hľadať takéto vlákno medzi subtílnym dielkom bardejovského rodáka Jozefa Grešáka Zuzanka Hraškovie z roku 1973 a operou Dido a Aeneas od najvýznamnejšieho skladateľa anglického baroka Henryho Purcella bolo skôr zadaním pre umenovednú esej než divadelné javisko.

J. Grešák: Zuzanka Hraškovie, Operné štúdio SND, 2021, Jana Vondrů (Zuzanka), Andrea Pietrová (Totčička), foto: Juraj Šimkovic

Vedúci Operného štúdia SND, režisér Marek Mokoš, v bulletine zdôvodňuje inscenačnú dvojičku tromi dramaturgickými motívmi. V príbehoch malej Zuzanky, ktorú nivočí sadistická macocha, aj vznešenej kráľovnej Dido, ktorú v dôsledku čarodejníckych intríg opúšťa milovaný Aeneas, nachádza spoločné témy v potrebe načúvania trpiacim, zodpovednosti voči druhým a pominuteľnosti života.

Na minimalisticky koncipovanej scéne Barbory Šajgalíkovej ich prepája dominujúcimi výtvarnými prvkami: kvádrami znázorňujúcimi skaly, „o ktoré sa rozbíjajú ľudské osudy“ (citát režisérových slov z bulletinu), a bielymi ľaliami, ktoré sa dajú chápať ako dvojznačný symbol nevinnosti i smrti. Javiskové dianie v oboch častiach večera decentne dynamizujú náznakové projekcie kvetov, stromov či vody, nevtieravo sa premietajúce na hodvábnu sivomodrú oponu. V Dido a Aeneas slúži textília aj ako vizuálna bariéra medzi hracím priestorom a orchestrálnymi hráčmi, ktorí sú spolu so štvorčlenným zborom situovaní v zadnej časti javiska.

Prečítajte si tiež:
V jubilejnej 100. divadelnej sezóne Opera SND otvára Operné štúdio
Denník Anny Frankovej: Cenný projekt Operného štúdia SND
Operné štúdio Slovenského národného divadla vyšlo z ulity vo forme streamu

Koncert absolventov prvého ročníka Operného štúdia Slovenského národného divadla

Odhliadnuc od pomyselných dramaturgických i hmatateľných výtvarných mostíkov ide o dva autonómne, štýlovo aj obsahovo nemerateľné tituly. Zuzanka Hraškovie je krehkou, ani nie polhodinovou hudobnou meditáciou na slová balady Pavla Országha Hviezdoslavova, v ktorej sa prepája činoherný text (Otec, Macocha) s jednoduchou melódiou vokálnych partov (Zuzanka, Totčička, Komentátor).

J. Grešák: Zuzanka Hraškovie, Operné štúdio SND, 2021, Jana Vondrů (Zuzanka), Matúš Šimko (Komentátor), foto: Juraj Šimkovic

Kým v básni sa čitateľ s nešťastným položením týranej polosiroty Zuzanky zoznamuje in medias res, tak Marek Mokoš sa pokúsil dať situácii psychologické podhubie v mizanscéne rozohranej počas predohry. Vášnivá macocha (Gabriela Dzúriková) žiadostivo prahne po manželovi (Ľuboš Kostelný), no jej šťastiu bráni nevlastná dcéra Zuzanka (Jana Vondrů), ktorá macochu zlostne odmieta. Mužovi je situácia nepríjemná, snaží sa dosiahnuť zmier, ale dieťa zo spoločného objatia s macochou a otcom s odporom utečie. Ženina nenávisť k pastorkyni tak dostáva pochopiteľné (hoci nie ospravedlniteľné) dôvody, pričom sa u nej rozvinie až do patologickej poruchy.

Otázkou je, či režisér nenaložil na telo prostej miniatúrky priťažké bremeno… Každopádne, ako celok zanechala táto časť večera príjemný dojem, aj zásluhou prirodzene a nepateticky zaspievaných, zrozumiteľne deklamovaných vokálnych partov (popri Jane Vondrů tiež Matúš ŠimkoAndrea Pietrová), plastických činoherných výkonov i citlivého klavírneho sprievodu Andrey Bálešovej. Dielo hudobne naštudoval a dirigoval Dušan Štefánek.

Kým Zuzanka Hraškovie má opodstatnenie najmä z dramaturgického hľadiska (ide o prvé scénické uvedenie diela, doposiaľ známeho len z koncertných pódií), tak hudobne náročnejší barokový opus Dido a Aeneas poslúžil predovšetkým na preverenie vokálnych kvalít mladých umelcov. A z tohto hľadiska nevyšla prezentácia Operného štúdia SND najuspokojivejšie.

H. Purcell: Dido a Aeneas, Operné štúdio SND, 2021, Jarmila Balážová (Dido alebo Elissa), Eva Esterková (Belinda), foto: Juraj Žilinčár
H. Purcell: Dido a Aeneas, Operné štúdio SND, 2021, Aneta Podracká Bendová (Dvorná dáma), Jarmila Balážová (Dido alebo Elissa), Eva Esterková (Belinda), foto: Juraj Šimkovic

V ansámbli deviatich sólových postáv najpozitívnejšie rezonovala titulná ženská predstaviteľka Jarmila Balážová. Napriek drobnému šelestu v strednej polohe, ktorý bol prítomný najmä na začiatku predstavenia, a tiež nie vždy dostatočnej dychovej podpore, má jej mezzosoprán primeraný objem i príjemnú farbu. Barokový štýl je jej naturelu blízky, navyše sa tragickej hrdinky zmocnila disciplinovaným, neafektovaným herectvom.

V ženskej časti ansámblu zaujala aj Andrea Pietrová, ktorá tmavým timbrom hlasu plasticky naplnila charakter démonickej Čarodejnice, zatiaľ čo Zuzana Weiserová ako 1. bosorka nemala vokálny materiál (najmä v „kanibalskom“ výjave) pod dostatočnou kontrolou. Podobne Eva Esterková (Belinda) potrebuje svoj zvučný striebristý soprán zaistiť kvalitnejšou dychovou technikou. Javiskovo spontánna Aneta Podracká Bendová (Dvorná dáma) vytvorila žiaduci charakterový protiklad k vznešenej Dido, no jej hlas je príliš krehký a vo vysokej polohe nekoncentrovaný.

H. Purcell: Dido a Aeneas, Operné štúdio SND, 2021, Andrea Pietrová (Čarodejnica), foto: Juraj Zilinčár

Citeľné technické problémy vo vyššej polohe má aj Adam Nádler (Aeneas), jeho pekný barytón znie chvíľami až príliš naturálne. Juraj Kuchár vytvoril vydarenú figúrku 2. bosorky, aj keď mu part neposkytol dostatočný priestor na prezentáciu vokálnych kvalít. Aj Nadprirodzenej bytosti (Jana Vondrů) i Námorníkovi (Matúš Šimko) daroval skladateľ primálo tónov na to, aby sa o ich výkonoch dali vynášať relevantné súdy. O to väčší balík nôt naložil na zborové kvarteto, ktorému v ani nie hodinovom diele patrí 15 z 38 čísiel. Spoza hodvábnej zásteny ho vo farebnej harmónii interpretovali Belinda Sandiová, Mária Kovács Lederleitnerová, Pavol MuchaKrisztian Kokolusz.

Mladosti patrili nielen spevácke, ale aj inštrumentálne party. Dielo pod vedením skúseného slovenského špecialistu na starú hudbu Petra Zajíčka s muzikantským zanietením naštudoval Slovenský mládežnícky orchester. Ide o sympatický projekt iniciovaný Hudobným centrom, ktorý od roku 2016 poskytuje priestor na zdokonaľovanie nastupujúcim hudobným profesionálom.

Henry Purcell: Dido a Aeneas, Operné štúdio SND, 2021, Jarmila Balážová (Dido alebo Elissa), Krisztian Kokolusz, Pavol Mucha, Mária Kovács Lederleitnerová, Belinda Sandiová, foto: Juraj Šimkovic

Aj druhú, čisto spievanú časť večera ukončil Marek Mokoš činoherným slovom: Dido na ceste do večnosti sprevádzajú verše z básnickej zbierky Prorok (1923) od arabsko-amerického spisovateľa Chalíla Džibrána. Priznávam sa, že som sa na toto „filozofujúce“, s oboma dielami poeticky nijako nekorešpondujúce finále nedokázala naladiť. Navyše, recitovaná slovenčina završujúca operu v anglickom jazyku ešte väčšmi upozornila na absenciu titulkovacieho zariadenia. Pri produkcii, ktorá zrejme cieli i na mladšiu generáciu divákov, to môže predstavovať hendikepujúci moment.

Autor: Michaela Mojžišová

písané z 2. premiéry 10. 10. 2021

Jozef Grešák/Henry Purcell
Zuzanka Hraškovie/ Dido a Aeneas
Operné štúdio SND
nová budova SND, Štúdio
premiéra 9. a 10. októbra 2021

Jozef Grešák: Zuzanka Hraškovie

Hudobné naštudovanie/dirigent: Dušan Štefánek
Réžia/dramaturgia: Marek Mokoš
Scénografia: Barbora Šajgalíková
Videoart: Samuel Spišák, Marek Moučka
Klavír: Andrea Bálešová

Zuzanka: Jana Vondrů
Macocha: Gabriela Dzuríková
Totčička: Andrea Pietrová
Otec: Ľuboš Kostelný
Komentátor: Matúš Šimko
Klavír: Andrea Bálešová

Henry Purcell: Dido a Aeneas

Libreto: Nahum Tate
Hudobné naštudovanie/dirigent: Peter Zajíček
Réžia/dramaturgia: Marek Mokoš
Scénografia: Barbora Šajgalíková
Videoart: Samuel Spišák, Marek Moučka
Adaptácia: Margaret Laurie & Thurston Dart

Dido alebo Elissa, kráľovná Kartága: Jarmila Balážová
Belinda, jej sestra: Eva Esterková
Dvorná dáma: Aneta Podracká Bendová, Zuzana Weiserová
Aeneas, trójsky princ: Adam Nádler, Matúš Šimko
Čarodejnica: Andrea Pietrová
1. Bosorka: Aneta Podracká Bendová, Zuzana Weiserová
2. Bosorka: Juraj Kuchar, Matúš Šimko
Námorník: Juraj Kuchar, Matúš Šimko
Nadprirodzená bytosť: Jana Vondrů, Eva Esterková

zbor: Belinda Sandiová, Mária Kovács Lederleitnerová, Pavol Mucha a Krisztian Kokolusz

Spoluúčinkoval Slovenský mládežnícky orchester

www.snd.sk

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operná historička, kritička, vedecká pracovníčka Ústavu divadelnej a filmovej vedy CVU SAV, členka výboru Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár