Dnes je: pondelok, 20. 8. 2018, meniny má: Anabela, zajtra: Jana

Drážďanské hudobné slávnosti 2018 majú za sebou prvú polovicu koncertov

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pod mottom Spiegel (Zrkadlo) sa od 10. mája do 10. júna uskutočňujú v Drážďanoch v poradí už 41. hudobné slávnosti – Dresdner Musikfestspiele. Spolu 32 festivalových dní, 67 podujatí na 24 rôznych miestach mesta a 1500 pozvaných hosťujúcich umelcov z celého sveta posúvajú deň čo deň túto hudobnú metropolu znova na vyššiu kvalitatívnu priečku hudobného života. A aby to nestačilo, v rámci festivalu sa uskutočnilo i stretnutie top čelistov zo všetkých kútov sveta nazvané Cellomania.

Iniciátorom Drážďanských hudobných slávnosti je už desiaty rok intendant festivalu Jan Vogler, ktorý je sám vynikajúcim čelistom. Jeho myšlienkou bolo nechať na festivale prehovoriť i takmer dva tucty čelistov na najvyššej úrovni a do diania zasiahol, ako vždy, i sám. Spolu s jeho predchodcom, ex-intendantom Drážďanských hudobných slávností, dirigentom Hartmutom Haenchenom, tohtoročný hudobný maratón Jan Vogler aj otvoril.

Drážďanské hudobné slávnosti, 2018, Jan Vogler, Hartmut Haenchen, Kráľovská kapela z Kodane
foto: Oliver Killig

S popredným orchestrom, s Kráľovskou kapelou z Kodane, sa predstavil so svojím nádherným nástrojom tento raz v porozuhodnom Šostakovičovom Violončelovom koncerte. Intendant Vogler označuje svoj festival za akciu, na ktorej sa podieľa celý svet. Pozvaní umelci sú poprednými reprezentantmi novej hudby, starej hudby, klasickej hudby, ale i crossover – či to je už tanečný súbor z Taiwanu alebo orchester z Izraela. Drážďany pokračujú v pestovaní svojej legendárnej hudobnej histórie, obohacujú hudobnú súčasnosť a snáď majú i šancu stať sa v roku 2025 hlavným kultúrnym mestom Európy. Tohtoročné hudobné slávnosti sú nepochybne cenným vkladom na ceste za týmto titulom.

Je nemysliteľné zmapovať celý festival, ale stojí za pokus dotknúť sa zopár mimoriadnych večerov. Skutočnosťou je, že v poslednom čase si v Drážďanoch, hlavne v súvislosti s otvorením novej koncertnej siene, podávajú kľučku tí najprestížnejší dirigenti, sólisti i orchestre. Ak vynecháme už uskutočnené a čiastočne i ešte len nastávajúce koncerty Royal Scottish National Orchestra s dirigentom Petrom Oundjianom s huslistkou Nicolou Benedetti, Budapest Festival Orchestra s dirigentom Ivánom Fischerom a sopranistkou Christiane Karg, English Baroque Soloists a dirigenta Sir Johna Eliota Gardinera, ďalej Orchestre des Champs-Élysées, Royal Scottish National Orchestra, vlastný Festivalový orchester (Festspielorchester) s dirigentom Ivorom Boltonom, koncert s novým zložením Artemisovho kvarteta s klaviristkou Elisabeth Leonskou, či stretnutia s takými veličinami akými je operná hviezda, tenorista José Cura, klaviristka Hélène Grimaud a klavirista Radu Lupu, zdalo by sa, že na festivale sa už nič iné, a už vôbec nie mimoriadne, nedeje.

Drážďanské hudobné slávnosti, 2018, José Cura, Dresdner Kapellsolisten
foto: Oliver Killig

Dvaja z Ruska pochádzajúci top klaviristi sa s dvomi nádhernými a technicky mimoriadne obtiažnymi klavírnymi koncertmi pričinili o vrcholné zážitky. Z hudobníkov z dvadsiatich národností pozostávajúci Royal Concertgebouw Orchestra, jeho šéfdirigent dirigent Daniele Gatti a klavirista Daniil Trifonov sú práve na turné po Európe. Táto umelecká konštelácia ponúkala medzi 9. a 17. májom, na turné v Amsterdame, vo Viedni, Prahe, Drážďanoch a Paríži, Mahlerovu 1. symfóniu D dur a Klavírny koncert č. 3 C dur op. 26 Sergeja Prokofieva. V novej koncertnej sieni v Drážďanoch sa klavirista Trifonov do Prokofievovho sólového partu pustil s takou vervou, akoby musel znova potvrdiť, že je velikánom par excellence (16. 5.).

Drážďanské hudobné slávnosti, 2018
Daniil Trifonov, Daniele Gatti, Konzert Royal Concertgebouw Orchestra Amsterdam
foto: Oliver Killig

Klavírny part mu samozrejme umožnil predstaviť celú mnohorakosť svojho majstrovstva, takmer polhodinové dielo zaznelo ako uliate z jedného kusa matérie. Sólista ho stvárnil doslova celou svojou bytosťou, Prokofiev Trifonova očividne spaľoval zvnútra i zvonku. Prokofieva sa zmocnil ako jeho vlastník, z klavírneho partu vydoloval takú silu i poetiku klavíra 20. storočia, akú je možné počuť azda iba raz, svojou priam horúčkovitou vervou strhol na svoju stranu dirigenta i orchester. Ale aj Gattiho Mahlerova 1. symfónia zanechala odkaz, že interpretácie Mahlera ešte stále nie sú konečné, že povolaní umelci majú neustále čím prekvapiť. Gatti objavoval v tomto Mahlerovi hlavne nepoznanú vrúcnosť a kontrasty myšlienok či nástrojových skupín zjednocoval do nádherných farebných dúhových oblúkov. Symfónii navyše doprial toľko veľkoleposti, že po poslednom tóne okamžite povstala a burácala celá sieň – to znamená takmer 1800 doslova ohúrených poslucháčov. Nepamätám sa na to, že som túto symfóniu počula už niekedy tak emocionálne nabitú.

Drážďanské hudobné slávnosti, 2018
Daniele Gatti, Konzert Royal Concertgebouw Orchestra Amsterdam
foto: Oliver Killig

Ďalší velikán klavíra, Denis Macujev, je momentálne v Drážďanoch ako Capell-Virtuos Sächsische Staatskapelle na dosah ruky. Už ho bolo možné obdivovať na sólovom večere i ako sólistu v spolupráci so šéfdirigentom Staatskapelle Christianom Thielemannom, dokonca i pod dirigátom Plácida Dominga. Klavírny koncert č. 2 A dur Franza Liszta našiel tentokrát v Macujevovi interpretačného novátora (uskutočnili sa tri totožné koncerty, písané z koncertu 18. 5.). V Lisztovej kompozičnej dielni tri desaťročia zrejúci koncert zvaný aj Concert symphonique hýri bohatstvom romantických harmónií, melódií a rytmov. Aby vyznel vo svojej skutočnej klavírnej estetike, aby nebol iba vizitkou povrchnej ekvilibristiky, potrebuje mimoriadneho interpreta. Takého, ktorý vie emocionálne i intelektuálne prepojiť Lisztovu výpoveď, skrotiť dynamickú energiu v prospech momentov a chvíľ, ktoré by inak „uleteli“ do nenávratna. Macujev vytvoril kvázi klavírnu symfóniu, akumulujúcu vo zvuku klavíra všetky farby a nuansy orchestra.

Drážďanské hudobné slávnosti, 2018
Denis Macujev, Christian Thielemann, Sächsische Staatskapelle Dresden
foto: Agata Schindler

Popri zvukovom a rapsodickom registri znejúcom vo forte nechýbalo v Macujevovej interpretácii ani nečujné pianissimo filigránskej prstovej techniky, ani absolútne sférické snenie v rozhovoroch klavíra s violončelom, hobojom či husľami. Orchester bol pod vedením dirigenta Christiana Thielemanna priam fenomenálnym partnerom sólistu. V ten istý večer zaznela orchestrom vzletne a ľahučko interpretovaná predohra k opere Oberon Carla Mariu von Webera, ale najviac zasvietila Brahmsova Symfónia č. 4 e mol op. 98. Podobne ako dielo Lisztove, je i Brahmsov opus plný originality a vynálezov, ale oproti Lisztovi je naplnený i zvláštnou a nenapodobniteľnou intimitou a introvertnosťou. Bol to Thielemannov Brahms, disponoval krásou myšlienok a jednotlivých úsekov, ktoré napokon dirigent doviedol do mimoriadne pôsobivého celku. Frenetický potlesk a výkriky bravó, ktoré zneli v Semperovej opere, v mieste konania koncertu, sprevádzali Macujeva, Thielemanna a Staatskapelle Dresden podľa ohlasov tlače aj na následnom turné s totožným programom – v Moskve, Sankt Peterburgu, Paríži, Lucerne a Baden Badene.

K jednej z hlavných myšlienok festivalu patril i celý rad koncertov, ktoré pod mottom Cellomania. V meste, kde počas festivalu prebiehali obligátne abonentné cykly dvoch domácich orchestrov a na javisku Semperovej opery sa striedali operné predstavenia, kde 48. Medzinárodný Dixieland-Festival priniesol do Drážďan závan New Orleansu a zmobilizoval desaťtisíce fanúšikov, v tejto spleti hudby zaznievalo na koncertných pódiách opakovane violončelo – nástroj zaodetý do zamatového šatu. Na tucte koncertov sa už počas festivalu vystriedali brilantní violončelisti zo všetkých kútov sveta, aby na záver ich majstrovstvo vyvrcholilo (21. 5.) v mamuťom, takmer päťhodinovom projekte zvanom Dlhá noc violončela.

Drážďanské hudobné slávnosti, 2018, Dlhá noc violončela.
foto: Oliver Killig

Počas tohto večera a noci zazneli v novej koncertnej sieni v interpretácii spolu 16-tich violončelistov tie najkrajšie diela, ktoré pre tento nástroj vznikli alebo boli pre violončelo transkribované: ako sólo, tiež sólo s klavírom i pre rôzne ansámblové obsadenie. Koncert otvoril veľkolepý Hymnus pre 12. violončiel Juliusa Klengela, aby po ňom znela hudba skladateľov od Johanna Sebastiana Bacha, cez Sergeja Rachmaninova, Camillea Saint-Saënsa, Felixa Mendelssohna Bartholdyho, Niccola Paganiniho, Jacquesa Offenbacha, Antonína Dvořáka, Mauricea Ravela, Claudea Debussyho až po Antona Weberna, Davida Poppera, Paula Hindemitha, Zoltána Kodályho či Györgya Ligetiho. V ich dielach, prešpikovaných neraz i enormnými technickými provokáciami, ale aj jednoduchou sólovou krásou violončela či tutti, defilovali na pódiu také mená súčasnej violončelovej 1. ligy ako Alban Gerhardt, Mischa Maisky, Jan Vogler, Ralph Kirshbaum, Miklós Perényi, Ivan Monighetii, Pablo Ferrández či Narek Hakhnazaryn.

Drážďanské hudobné slávnosti, 2018, Dlhá noc violončela.
foto: Oliver Killig

Bolo udivujúce, že aj tento projekt prilákal na dlhú koncertnú noc toľko záujemcov, až boli sedadlá novej koncertnej siene do posledného miesta vypredané. Ako je možné, že tak početné publikum, opäť 1800 ľudí, disponovalo prekvapivou pozornosťou a vďačnosťou, vysvetlia snáď tieto fakty: Tak ako celý festival, aj tento projekt bazíroval na špičkovej umeleckej a manažérskej úrovni samotného intendanta, čelistu Jana Voglera. On sám objal s celou armádou violončelistov svoje publikum podobne srdečne, ako vrúcne objíma čelista svoj nástroj počas hry na ňom. Publikum sa tak stalo doslova predĺženou rukou tej krehkej intimity, niekedy iba vzdychu strún, inokedy šťavnatej súhry viacerých violončiel, ktoré sa vznášali éterom koncertnej siene. Aj to bol jeden z vrcholných večerov hudobného festivalu s množstvom umelcov svetovej úrovne, ktorý korunoval obrovský potlesk.

Drážďanské hudobné slávnosti, 2018, Jan Vogler (intendant festivalu)
foto: Oliver Killig

Festivalové publikum zažilo svetovú premiéru monumentálnej šesťdielnej univerzálnej opery Buddha Passion (Buddhove pašie). V New Yorku žijúci čínsky skladateľ Tan Dun (23.5) je autorom hudby aj libreta napísaného v sanskrite a čínštine. Dielo vzniklo ako spoločná objednávka Drážďanských hudobných slávností, New York Philharmonic, Los Angeles Philharmonic ako i Melbourne Symphony Orchestra, jeho uvedenie umožnilo množstvo sponzorov. Skladateľ Tan Dun, dnes nositeľ Oscara za hudbu k filmu Tiger and Dragon, sa po 35 rokoch do Drážďan symbolicky vrátil. Ako študent konzervatória bez osobnej prítomnosti vyhral v roku 1983 v Drážďanoch so svojím kvartetom Feng Ya Song 2. cenu na súťaži Carla-Mariu-Webera. Tentokrát si koncertantnú premiéru svojho diela sám dirigoval. Jeho partnermi boli výlučne čínski sólisti (tradiční i pôsobiaci na svetových operných scénach) , brilantní Mníchovskí filharmonici a elitná Medzinárodná zborová akadémia Lübeck (Internationale Chorakademie Lübeck).

Drážďanské hudobné slávnosti, 2018
T. Dun: Buddha Passion (koncertné uvedenie opery / svetová premiéra)
foto: Oliver Killig

Dunove humanistické posolstvo vychádzajúce zo 4000 nástenných malieb jaskynných chrámov v oáznom meste Dunhuang na Hodvábnej ceste, bolo hudobným zážitkom a myšlienkovým objavom z iného sveta – jedinečné a hlboké humanistickým obsahom, priam zázračné a čarovné v interpretácii. Bola to skutočná svetová premiéra spriaznených duší a sŕdc všetkých živých bytostí sveta v buddhistickom zmysle. Aj hudobná reč spájajúca v sebe východ a západ sa takmer vyhla konfliktom. Napriek tomu bola plná pohybu, farieb a dynamiky. K pestrofarebnosti prispeli aj tradičné čínske nástroje v orchestri a v rukách sólistov a neopakovateľnú atmosféru pokoja a ticha vytvorili v rukách zboru tie najjednoduchšie malé zvončeky. Bolo šťastie byť pri tom a v nemeckom preklade sledovať dianie prvých Buddhových pašií vôbec. Bez zrozumiteľnosti textu by sa dobre naplnená koncertná sieň nemohla odvďačiť dlhým burácajucim potleskom. A recenzentku napadlo, že vlastne počula novú, práve aktuálnu verziu Beethovenovej Ódy na radosť, ktorá vyjadruje inými slovami túžbu, aby sa všetci ľudia stali bratmi…

Autor: Agata Schindler

www.musikfestspiele.com

video

Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Agata Schindler

hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár