Prvá sezóna nových palácových koncertov (Palastkonzerte der Dresdner Musikfestspiele) je v Drážďanoch v plnom prúde. Po koncertoch Staatskapelle Berlin s Danielom Barneboimom a Anne-Sophie Mutter so slovenským kontrabasistom Romanom Patkolóm (písali sme o tom TU…), prinášame recenziu o vystúpení dvoch víťaziek Busoniho klavírnej súťaže, špičkového klavírneho dua Martha Argerich & Lilya Zilberstein. Na programe koncertu 1. marca 2018 odzneli diela pre dva klavíry Roberta Schumanna, Franza Liszta a Sergeja Rachmaninova.
Žijeme našťastie v zemepisných šírkach, v ktorých má hudobné umenie zelenú a máme i to šťastie, že si z koncertov, ktoré sa nám núkajú, môžeme vyberať. Niečo cez pol milióna obyvateľov veľké Drážďany sú na koncerty a hudobnojaviskové večery bohaté nie len na kvantitu, ale aj ich závideniahodnú špičkovú interpretačnú úroveň. Myšlienka zavedenia tzv. Palácových koncertov v novej exkluzívnej koncertnej sieni zrenovovaného Paláca kultúry otvorila ďalšie dvere orchestrálnym a komorným koncertom.
Palácový koncert v Drážďanoch, 2018, Martha Argerich, Lilya Zilberstein,
foto: Oliver Killig
Snáď to poznáte: niekedy stačí letmý pohľad na program celej koncertnej sezóny a viete, ktorý koncert vám nesmie za žiadnych okolností ujsť. Máte na to viacero dôvodov. Jeden z nich je, že sa konečne splní prianie zažiť naživo interpreta, ktorý vás sprevádza na nahrávkach už dlhé roky. Tak tomu bolo v prípade avizovaného koncertu klaviristky Marthy Argerich s jej duopartnerkou Lilyou Zilberstein.
Grand lady Martha Argerich je už vyše pol storočia ikonou klavíra. Jej koncerty a nahrávky ako sólistky, jej legendárne víťazstvá v medzinárodných klavírnych súťažiach a v posledných rokoch vykrištalizovaná vášeň pre komornú hudbu – to všetko je iba strohý súčet základných faktov o dnes takmer 77-ročnej dáme klavíra, ktorú počúvať a ktorej interpretácie sledovať patrí k nezabudnuteľným zážitkom, k výnimočným hodinám hudby. V priebehu jedného mesiaca, ako je tomu práve teraz v marci, má Argerich aktuálne naplánované koncerty v Drážďanoch, vo Viedni, v San Franciscu a napokon v Berlíne – ako sólistka i ako komorná hráčka. Jej partnermi sú v súčasnosti také kapacity hudobného sveta, ako huslista Itzhak Perlman, dirigent a klavirista Daniel Barenboim a napokon i menej známa, ale excelentná klaviristka Lilya Zilberstein, Argerichovej klavírna duopartnerka. Obe klaviristky spája frapujúca technika, kongeniálna muzikalita, obidve majú rusko-židovské korene, obidve vyhrali s odstupom tridsiatich rokov vychýrenú Busoniho klavírnu súťaž v Bolzane – Argerich v roku 1957, Zilberstein v roku 1987. A práve v súvislosti s uvedenou súťažou ohodnotila Martha Argerich svoju klavírnu partnerku nasledovne: „Lilya je dokonalá klaviristka, hrá absolútne prirodzene, je jednoducho svetovou triedou! Mala som šťastie, že nebola mojou konkurentkou na Busoniho súťaži…“
Palácový koncert v Drážďanoch, 2018, Martha Argerich,
foto: Oliver Killig
Výborní klaviristi často vytvárajú klavírne duá, ale len máloktoré z nich v takomto zoskupení dlhodobo prežije. Vynikajúce slovenské klavírne duo Škutovcov patrí medzi výnimky. Umelecké porozumenie a technická súhra sú zrejme mimoriadne náročné, optimálny výsledok sa dosahuje veľmi obtiažne. Klavírne duo Argerich & Zilberstein má dnes za sebou už dlhú históriu. Je tomu takmer 20 rokov, čo sa spoločne pustili do hudobnej literatúry pre štyri ruky i dva klavíry. Tej však nie je také nepreberné množstvo ako originálnych kompozícií pre klavír. Z toho dôvodu vznikol celý rad úprav a transkripcií pre toto obsadenie, ktoré našlo u interpretov i u publika veľkú obľubu. Aj svoj večer v Drážďanoch otvorili Argerich & Zilberstein práve dielom, ktorého zaujímavosť a popularitu treba pripísať dvom skladateľom: Robertovi Schumannovi a Claudeovi Debussymu. Schumannove Štúdie pre ‚Pedal-Flugelʼ v kánonickej forme op. 56 vytvoril pre hudobný nástroj, ktorý sa neujal, je to jedno z troch diel, ktoré vytvoril pre pedálové krídlo. Konštrukciu si sám vymyslel v čase, keď takýmto spôsobom cvičil hru na organe. Dielo vzniklo v období, keď venoval veľa času kontrapunktu, a práve v tejto kompozícii dokázal jeho prísne formy naplniť vzletnou romantickou fantáziou. Ale dielo napokon nebolo bez problémov hrateľné ani pre klaviristov, ani pre organistov. Sám Schumann hľadal riešenie a vytvoril aj variant diela pre tri alebo štyri ruky. Ale až spracovanie pre dva klavíry Claudom Debussym začalo zaujímať klaviristov, ba bolo doslovným objavom. Po tejto verzii siahlo už dávnejšie aj duo Argerich & Zilberstein. Najnovšie ho predstavilo v Drážďanoch. Od prvého dotyku kláves sa akoby nad koncertnou sieňou vzniesol hlas básnika. Prostredníctvom dvoch klaviristiek rozprával pomyselne a s božským kľudom o tom, čo sa práve dialo v šiestich častiach diela: o blízkosti hudobnej reči dvoch klavírov k Bachovým invenciám, ku Goldbergovým variáciám či k Mendelssohnovi Bartholdymu, o legátových oktávach v druhom klavíri, o dvoch klávesových nástrojoch, z rezonančných dosiek ktorých sa doslova vylieval stereofónny kánon či práve iba jednoducho zdvojené hlasy alebo nádherné kantilény v pravých rukách umelkýň. A akoby koncertnou sieňou neboli zneli štúdie pre pedálové krídlo, ale už hotové pokračovanie Schumannových vrúcnych Detských scén či Motýľov. Dve dámy klavíra predstavili šesť skvostov v jednej v škatuľke: pod prstami Zilberstein vznikali jasné a lesklé perlové náhrdelníky, Martha Argerich produkovala perly skôr matné, takmer, so zamatovým poťahom.
Palácový koncert v Drážďanoch, 2018, Lilya Zilberstein,
foto: Oliver Killig
Concerto pathétique S 258 pre dva klavíry Franza Liszta bolo ďalším sústom večera. Po básnikovi Schumannovi sa pustili Argerich & Zilberstein do revolucionára Franza Liszta, do jeho koncertu bez orchestra, ktorý vznikol ešte za života Schumanna. Ale v akom len protiklade k introvertnému Schumannovi sa ozvali už prvé Lisztove tóny, aké technické predpoklady si vyžadovalo už len vervné a grandiózne otvorenie s krkolomnými kaskádami v obidvoch klavíroch. Chvíľami dali klaviristky zabudnúť, že sedia na pódiu bez orchestra, tak farebný a brilantný bol zvukový výsledok ich klavírnej hry. Na jednej strane sa po klaviatúrach rútili s očividnou radosťou, na druhej strane vychutnávali sostenutové úseky diela neraz rubatami zatajujúcimi dych. Ale Lisztove dolce nebolo nikdy presladené a v ich interpretácii nenapadla poslucháča ani občasná triviálnosť Lizstovej hudby. Argerich & Zilberstein ju dokázali preklenúť závratným tempom v kombinácii s akýmsi inteligentným citom pre výraz. Suverenita, precíznosť a veľkoleposť dominovali celému interpretovanému Lisztovi. Po tajuplnom záverečnom smútočnom pochode potvrdili tieto danosti obe klaviristky aj v triumfálnom oktávovom finále.
Palácový koncert v Drážďanoch, 2018, Lilya Zilberstein, Martha Argerich,
foto: Oliver Killig
Druhá časť večera patrila rozsiahlym trojčasťovým Symfonickým tancom op. 45 Sergeja Rachmaninova v jeho vlastnej verzii pre dva klavíry. Toto dielo pochádza, tak ako i dve predošlé, tiež od skladateľa, ktorý bol vynikajúcim klaviristom a nástroju rozumel. Ním sa uzavrel rýdzi romantický klaviristický večer, ktorého superlatívy spočívali tak v interpretácii ako i v dramaturgii. Od európskej avandgardy na míle vzdialený Rachmaninov, žijúci v hojnosti v USA, zanechal po sebe svojimi Symfonickými tancami, ako sa sám vyslovil, „poslednú hviezdičku“. Túto hviezdičku premiéroval Rachmaninov v svojej vile v USA v roku 1940, druhým klaviristom nebol nikto menej významný ako Vladimir Horowitz. Rachmaninovmu výsostne osobnému dielu sa dostala aj na recenzovanom koncerte jedinečná možnosť zaznieť umelecky i technicky v intenciách skladateľa. Je to melodicky exponovaný romantizmus pur, ktorý je prešpikovaný citátmi vlastnej hudobnej retrospektívy, melanchóliou, tanečnou fantáziou, pochodom, valčíkom, plesovou scénou, gregoriánskym dies irae… Nad záverečnými taktami stojace Aleluja je Rachmaninovom komponovanou bodkou za vlastným životom. Bol to nádherný, dominantný, ale nevtieravý opus, ktorý demonštroval obrovskú skladateľovu invenciu, miestami tancujúcu na vulkáne, inokedy absolútne intímnu. Uchopenie diela duom Argerich & Zilberstein bola navyše demonštráciou vzájomného rešpektu dvoch veľkých umelkýň klavíra. Nikdy nedominovali ich púhe výkony, ich umelecký prejav pôsobil počas interpretácie ako obrovská riava, ktorú neustále napájali nové pramienky vytekajúce z raz prvého, raz z druhého koncertného krídla.
Palácový koncert v Drážďanoch, 2018, Martha Argerich, Lilya Zilberstein,
foto: Oliver Killig
Martha Argerich a Lilya Zilberstein panovali jedine nad hudbou, ktorej poskytli všetky svoje technické a umelecké možnosti a zanechali nezabudnuteľný večer. Obidve klaviristky zvládli svoje hlavné úlohy večera fascinujúco, takmer bez kontaktu očí, spájala ich iba samotná hudba. Čajkovského krehký Luskáčik a napokon ako z reťaze pustený Scaramouche Dariusa Milhouda boli ohromným výkričníkom za stretnutím pri dvoch koncertných krídlach Steinway, za rendezvous na najvyššej pianistickej úrovni.
Autor: Agata Schindler
písané z koncertu 1. 3. 2018
Palácový koncert v Drážďanoch, 2018
Palác kultúry v Drážďanoch
1. marca 2018
Martha Argerich a Lilya Zilberstein – klavír
program koncertu
• Robert Schumann: Studien für Pedal-Flügel (Štúdie pre pedálové krídlo), šesť kusov v kánonickej forme op. 56 spracovaných pre dva klavíry Claudeom Debussym
• Franz Liszt: Concerto pathétique S 258 pre dva klavíry
• Sergej Rachmaninow: Symfonické tance op. 45 vo verzii pre dva klavíry
Ak vás tento článok zaujal a chceli by ste byť informovaní o novinkách na webe Opera Slovakia, prihláste sa na odber pravidelného týždenného newslettera.
[wysija_form id=“1″]
