Keď festival Eurokontext 2016 v SND zameraný na operu a balet avizoval účinkovanie Compañía Antonio Gades vybavil sa mi nostalgický pocit blaha zaláskovanej teenagerky. Prvý dotyk s Antoniom Gadesom zažil slovenský divák (ergo aj ja) na filmovom plátne v diele Carmen v roku 1983 v réžii Carlosa Sauru, hoci práve Krvavá svadba bola prvým filmovým počinom v spolupráci Gadesa so Saurom v roku 1981. Išlo o prológ baletnej trilógie vo filmovom vyjadrení baletnej adaptácie lyrickej tragédie Federica Garcia Lorcu.
Napriek tomu film Carmen, ktorý bol adaptáciou novely Prospera Mérimée s použitím hudby Georga Bizeta v štýle flamenco v hlavných úlohách s Antoniom Gadesom, Laurou del Sol a skvelým gitaristom Pacom de Lucia zarezonoval minimálne v mojej mladej duši viac, pochopiteľne aj vďaka štíhlemu Antoniovi so sexy vyžitým ksichtom, s ležérnymi strapatými vlasmi a s permanentne temným hĺbavým výrazom zraneného muža. Čaro tanečných filmov v tandeme Gades/Saura tkvelo aj v tom, že odkrývali dráždivé zákulisie a viedli diváka procesom tvorby k finálnemu výsledku na scéne. A tieto „tajné“ nákuky do tanečnej dielne mňa osobne vždy fascinovali. V tom čase v roku 1984 vyšla v Barcelone k tomuto filmu aj knižná obrazová publikácia koncipovaná ako scenár, neskôr preložená v roku 1985 do nemeckého jazyka a vydaná v Hamburgu a Mníchove v Albrecht Knaus Verlag. Nieže by som bola nútená tieto informácie googliť, sú totiž živou spomienkou na začiatok 80-tych rokov minulého storočia, keď som si ako dychtivá štramanda posadnutá tancom túto publikáciu v Nemecku klasickým listom objednala a čakala na ňu asi dva mesiace, kým za socializmu dorazila v rozdrapenej obálke do mojej schránky. Zážitky z puberty bývajú silné a tak voľba pozvania súboru Antonia Gadesa dnes už, žiaľ nežijúceho choreografa a tanečníka na Eurokontext do SND je pre mňa malým zadosťučinením za dávne úsilie mať Gadesa aspoň v polici na knihy.
Antonio Gades,
(1936 – 2004)
Antonio Gades – legendárny španielsky choreograf vytvoril krátko pred svojou smrťou nadáciu na podporu svojho umeleckého dedičstva, ako aj na šírenie španielskeho tanca po celom svete. Na pôde nadácie vznikla tanečná skupina nesúca jeho meno, Antonio Gades Ballet, ktorá má výhradné právo na uvádzanie pôvodných Gadesových diel a na zachovanie pôvodného štýlu, v ktorom boli jeho práce vytvorené. SND v rámci Eurokontextu uviedlo v jeden večer dve diela Krvavá svadba a Suita Flamenca.
Krvavá svadba je, ako informuje web SND, strhujúce tanečné dielo na motívy rovnomennej lyrickej tragédie Federica Garcíu Lorcu. Z pohybov a gest tanečníkov, sprevádzaných sugestívnym, elektrizujúcim rytmom gitár, sa počas svadobnej hostiny zrodí dráma vášne, žiarlivosti a smrti. Inscenácia, ako bolo spomenuté, sa stala tiež námetom na slávny rovnomenný film Carlosa Sauru. Krvavú svadbu uviedli mnohé tanečné divadlá vrátane Španielskeho národného baletu, Kubánskeho národného baletu, Baletu v Nancy, Rímskej opery a Andalúzskeho tanečného súboru. Súbor Antonia Gadesa uvádza balet znovu ako jedno z najvýznamnejších španielskych diel dramatického baletu a popredného diela klasického i súčasného tanca.
A. Gades: Krvavá svadba, Suita Flamenca, Compañía Antonio Gades,
foto: Javier del Real
Suita Flamenca patrí k dielam, ktorými Antonio Gades začal roku 1963 svoju sólovú kariéru. Suitu po prvý raz uviedol Gadesov súbor, ku ktorému patrila okrem iného Cristina Hoyos, jeho tanečná partnerka počas takmer dvadsiatich rokov. Suitu tvorí rad čísel, prostredníctvom ktorých môžu diváci obdivovať estetiku flamenca – sólami, duetami a skupinovými tancami. Všetky tance vnímame z umeleckej perspektívy Antonia Gadesa. Ponúkajú jedinečnú šancu sledovať cestu flamenca ako spojenie avantgardy s klasickým umením.
Krvavá svadba ponúka príbeh, Suita Flamenca abstrakciu tanca, obe časti večera však spája, okrem tanečného štýlu aj rovnaká estetika vizuálneho uchopenia vo výtvarnej jednote s kostýmom a svietením. „Scénografiu“ tvoria tanečníci svojimi kreáciami, nepotrebujú kulisy ani rekvizity, Gadesove balety sú oprostené od zbytočných detailov (preto aj vo filmoch dominovali scény z tanečných sál). Potrebuje priestor, svetlo (často tmu) a slobodu. Svetlo tvorí náladu, intimitu, tajomno, zábavu i des. Gades (okrem perfekcionizmu gesta a kroku) preferuje emóciu – silnú, nástojčivú, bolestnú, úprimnú a živú. Tú gradujú aj hudobníci a speváci priamo na javisku začlenení do tanečného ansámblu. Bravúra gitarových strún, kvílivé náreky v teatrálnom speve, rytmický tleskot rúk, dupot podpätkov, kastanety, vírivé šuchorenie volánových sukní v dynamickom tempe, v temperamentne napruženom geste s typickým detailným výkrutom zápästí a s dramatickou vráskou na fatálne zvraštenom čele – toto je atmosféra, v ktorej sa odvíja tragický príbeh – vášnivý, nabitý emóciou a ukončený (ako inak?!) smrťou.
A. Gades: Krvavá svadba, Suita Flamenca, Compañía Antonio Gades,
foto: Javier del Real
Dve hraničné polohy lásky a nenávisti v Andalúzskom vidieku nesúce sa z histórie rodín sa premietnu aj do mladej lásky svadobčanov. Niekdajšia nepotrestaná vražda muža a syna matky sa nesie ako tieň aj na jej mladšieho syna, ktorý si berie za manželku dievča v minulosti chodiace s jedným členom vraždiacej rodiny. Jej láska však stále k bývalému milencovi pretrváva a uniká k nemu po svadbe. Novomanžel sa potrebuje pomstiť a v súboji napokon zahynú obaja sokovia. Zrada, nenávisť, túžba po pomste, neschopnosť odpustenia vyústia zákonite do krviprelievania.
Prázdna scéna, ktorú modeluje len svetlo a dofarbujú kostýmy zväčša v striedmych tlmených farbách (čierna, biela, šedá, bordová, hnedé tóny…) nadobúda svoju geometriu presne vymedzenými formáciami a nástupmi sólových aj skupinových tanečníkov. Prvá pomerne dlhá (ale náležite emočne nabitá) sekvencia matky so synom uvedie dielo do temnej atmosféry. Postupne sa predstavia v kuželoch svetla rodina nevestinho milenca, ako aj milenci spočiatku separátne, neskôr vo dvojici. Napokon krátke chystanie nevesty na neželanú svadbu. Pohyb je rozvážny, dôkladný ako v spomalenom filmovom zábere, často v tichu, ktoré by sa dalo krájať, alebo za spevu a zvuku gitár priamo na scéne, či prenikajúceho zo zákulisia. V temperamentom geste sa rozvíri zábava svadobčanov, občas obraz ustrnie ako na rodinnej fotografii, súbor vnesie náladu candrbálu, nad ktorým sa stále vznáša dusno napätia. Tanečníci, okrem profesionálneho tancovania, ovládajú herecké remeslo. V ich výrazoch sa dá presne čítať myšlienkový pochod aj pocit. Výmena pohľadov matky a jej syna, pobúrená zranená manželka, milenci, všetky vzťahové súvislosti sú „nakreslené“ vo fluide nálady presne a veľavýznamne. Pôsobivý je útek milencov zo svadby na koňoch, ako aj ich prenasledovanie novomanželom a jeho kumpánov. Hoci je póza a krok imitujúci cval kĺzavý a spomalený, evokuje dojem naháňačky. Záverečný súboj sokov s dýkami pred pohľadom trpiacej nevesty sa odohrá tiež v tichu a v dychu. V obraze tzv., filmovou rečou povedané, „slow movies“ sa dá pozorovať všetko – prípadný nekompromisný nedostatok, ale aj nádherná dokonalosť pružnosti tiel v strunovom ohybe s precíznosťou skladby gest.
Krvavá svadba poskytla mimoriadne sugestívny a intímny obrázok emócií vášnivých zranených duší, ako aj výtvarne estetický formát finálneho tvaru.
A. Gades: Krvavá svadba, Suita Flamenca, Compañía Antonio Gades,
foto: Javier del Real
Suita flamenca, hoci sa odkláňa od príbehu a prezentuje skôr tanečnú technickú profesionalitu súboru, ktorá tryská z každého kroku, gesta i výrazu, napriek svojej abstraktnosti a pertraktácii remesla, máme dojem, že za každým premysleným a natrénovaným pohybom aj za každou emóciou, ktorá z neho ústi je utajený zážitok, skúsenosť aj fabula. Sólové party, aj zborové scény majú svoju samozrejmosť, precíznosť a nasadenie. U Gadesa platilo a platí, že tanec je pre všetkých bez ohľadu na vek, postavu a vizuál. Aj tu sa stretnú všetky generácie, aj figúry a všetko do seba zapadá v takmer familiárnej nálade. Akoby sme sa stretli na rodinnej sešlosti, kde sa všetci spolu srdečne a spontánne bavia. Komornosť výrazu oboch diel evokovala horúce uličky bielych malebných domčekov kdesi v Mijas, na priedomí ktorých starí páni s pokrčenými klobúkmi na hlavách počas celého dňa hrajú šach, pri nohách zo stromov spadnuté pomaranče, usrkávajú lahodnú sangriu a občas niečo zakričia do susedovho okna. Tam, kdesi na dvore cítiť ťažkú arómu paelli z obrovskej panvice, pri ktorej sa zvŕtajú v šuchorivosti kvetovaných šiat spotené gazdinky. Tieto dva Gadesove kusy nie sú o fascinácii Barcelonských katedrál, Sevillských dvorov, býčích arén Malagy, ani architektonicky sa vlniacich Gaudiho parkov, či hranatej Picassovej linky na plátne. Sú o vidieckej Andalúzii plnej potu, prachu, prudkých pováh, zemitej vášne a chlapskej krvi možno kdesi v pozadí s fluidom filmového Banderasa.
A. Gades: Krvavá svadba, Suita Flamenca, Compañía Antonio Gades,
foto: Javier del Real
Obe diela súboru Antonia Gadesa, ktoré na scéne historickej budovy v SND v rámci festivalu Eurokontext 2016 odzneli už majú svoju minulosť a úctyhodný dátum vzniku. Napriek tejto skutočnosti nestratili na atraktivite a náboji. Sú akoby rodinným klenotom horúcej Andalúzie. Bolo príjemné nostalgicky si zaspomínať a nechať sa ovládnuť prítomným duchom Antonia Gadesa, publikáciu, o ktorom som po rokoch opäť s blahosklonným stiskom v srdci, oprášila.
Autor: Barbara Brathová
recenzia z predstavenia 21. mája 2016 v rámci festivalu Eurokontext.sk, HB SND
Krvavá svadba
Choreografia a koncept, svetlá, scéna a kostýmy: Antonio Gades, Alfredo Mañas, Francisco Nieva
Hudba: Emilio De Diego, Perelló y Monreal, Felipe Campuzano
Produkcia: TAMIRÚ PRODUCCIONES ARTÍSTICAS, SL
Suita Flamenca
Choreografia: Antonio Gades, Cristina Hoyos
Hudba: Antonio Solera, Antonio Gades, Ricardo Freire
Svetlá: Antonio Gades
Produkcia: TAMIRÚ PRODUCCIONES ARTISTICAS, S.L
video
