Sobota bola na festivale BHS zavŕšená koncertom Mozarteumorchestra zo Salzburgu. Teleso, ktorého korene siahajú do r. 1841 (sú späté s podporou Mozartovej vdovy Constanze a jej dvoch synov, zakladateľov Mozartea a Katedrálnej hudobnej spoločnosti) má za sebou 177 rokov histórie. Špecializuje sa najmä na súčasnú interpretáciu hudby viedenského klasicizmu, menovite Mozartových diel. Napriek tradícii a mnohým oceneniam v oblasti klasickej hudby, Mozarteumorchester sa venuje aj skladbám ďalších epoch a štýlov až po súčasnosť. Tie boli aj na programe festivalového koncertu BHS (29. 9.) v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie.
Pripomenutím 100. výročia narodenia slávneho amerického skladateľa, klaviristu, dirigenta, pedagóga, televíznej hviezdy a popularizátora hudby Leonarda Bernsteina (1918 – 1990) bolo – u nás prvýkrát – uvedenie jeho Serenády podľa Platónovho Symposia pre husle, sláčikový orchester, harfu a bicie nástroje, s prvým orchestrálnym hosťom BHS – Mozarteumorchestrom zo Salzburgu, s dirigentom Johnom Storgårdsom a sólistkou, rodom lotyšskou, dnes medzinárodnou husľovou virtuózkou Baibou Skride.
Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Baiba Skride, John Storgårds, Mozarteumorchester Salzburg,
foto: Ján Lukáš
Bernsteina u nás poznáme najmä ako autora slávnych muzikálov West Side Story a Candide, no okrem toho napísal balety, opery, muzikály a hudbu k dramatickým dielam, bol autorom troch symfónií, vyše 20-ich orchestrálnych a komorných diel, chrámovej hudby pre kostoly a synagógu (narodil sa ako potomok ukrajinských židov, pochádzajúcich z mesta Rovno). V r 1958–1969 ho menovali za hudobného riaditeľa Newyorskej filharmónie, s ktorou absolvoval vyše 800 koncertov. Až do svojej smrti hosťoval ako dirigent (i klavirista) v najvýznamnejších orchestroch sveta (Bostonský symfonický orchester, Izraelská filharmónia, Londýnsky symfonický orchester, Viedenská filharmónia…), v operných domoch a na hudobných festivaloch (o. i. Pražská jar). Svojou osobnosťou oživil celosvetový záujem o dielo Gustava Mahlera.
Bernsteinova Serenáda podľa Platónovho Symposia (čo bol jeden zo slávnych Platónových dialógov o láske) je v postate veľký husľový koncert v piatich častiach, pričom každá má svoj „láskyplný“ obsah, kompozičný kontrast, ale aj tematickú nadväznosť. Na základe platónovského symposia Bernstein v jednotlivých častiach svojej skladby uplatňuje previazanosť dialógových tém z jednej časti do ďalšej. Pritom v hudobnej „debate“ využíva na stvárnenie vždy iné hudobné formy: sonátu, fúgu, kánon, pieseň, rondo, tanečnú hudbu, ba aj džez. Mozarteumorchester hral dielo pod rukami jedinečného fínskeho dirigenta Johna Storgårdsa. Sólistkou bola rodáčka z Rigy Baiba Skride, víťazka renomovanej Súťaže kráľovnej Alžbety v Bruseli, dnes medzinárodná hviezda mladšej generácie, ktorá hrá na stradivárkach Yfrah Neaman. Jej životopis, ako aj kariéra dirigenta sú plné hviezdnych orchestrov, ocenených nahrávok. O kvalitách dirigenta sme sa presvedčili už v tejto skladbe – v absolútnom dirigentskom nadhľade nad náročným dielom Bernsteina a v dialógu s huslistkou. Na sólistku kládol koncert – aj v súhre s ďalšími menovanými sólistickými nástrojmi (harfa a bicie) – neobyčajné nároky.
Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Baiba Skride, Mozarteumorchester Salzburg,
foto: Ján Lukáš
Ušľachtilý tón pokojnej, sebavedomej mladej umelkyne bol však hlavnou devízou jej interpretácie. Skvelá technika, virtuozita priam paganiniovského typu boli podkladom jedinečného dojmu z výkonu tejto umelkyne, prvej ženskej ozdoby Bratislavských hudobných slávností. Nad tým sa klenula neobyčajná jemnosť a vrúcnosť jej hudobného výrazu, krásny a plný tón stradivárok a cit pre kontrasty dynamiky, ktorú skvelá huslistka vložila do Bernsteinových „dialógov o láske“. Z jej hry bolo cítiť aj radosť, ktorú nie raz zdieľala s dirigentom a koncertným majstrom vo vyše 30 minútovej, inštrumentálne pestrej, sekciou bicích a harfou jemne dotváranej skladbe. Baiba Skride dojem zo svojej virtuozity ešte prehĺbila zahraním prídavku: „pekelne“ náročnej vety z husľovej sonáty česko-nemeckého skladateľa a klaviristu Ervína Schulhoffa, ktorú zahrala bez jediného zaváhania.
Po opuse Bernsteina, venovanom erosu a láske, zaznela Šostakovičova Symfónia č. 11 g mol, op. 103, Rok 1905. Poslucháč – pamätník si pri nej zaspomínal na roky, keď bývalý dlhoročný šéfdirigent Slovenskej filharmónie Ladislav Slovák hrával – a so Slovenskou filharmóniou i nahral – všetkých 15 symfónií geniálneho Dmitrija D. Šostakoviča (1906 – 1975).
Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
John Storgårds, Mozarteumorchester Salzburg,
foto: Ján Lukáš
Tentokrát, vďaka neopakovateľnej, vskutku geniálnej interpretácii zvukovo naliehavej, obsahom hrozivej Symfónie č. 11, sa pred poslucháčom odvíjali obrazy Krvavej nedele 9. januára 1905 v Petrohrade. Úradmi povolená pokojná manifestácia, v ktorej okolo 200 tisíc ľudí chcelo cárovi predložiť petíciu s požiadavkou zlepšenia pracovných podmienok a zásadných demokratických reforiem, sa vtedy zmenila na Krvavú nedeľu. Pred Zimným palácom sa začalo strieľať do pokojného davu, ktorý nemal kde ustupovať a výsledkom bolo okolo 800 mŕtvych. Vzápätí sa po celom Rusku zdvihla veľká vlna odporu. Legendárnou sa stala aj vzbura na krížniku Potemkin v júni 1905, keď námorníci pobili nenávidených dôstojníkov a ovládli loď. To všetko – v krátkosti – je podtextom symfónie. V nej – podľa iných zdrojov – Šostakovič vyjadril aj svoj vnútorný odpor s dlhoročným prenasledovaním umeleckej slobody, pričom mu išlo o rekviem za celú generáciu zavraždených alebo prenasledovaných ľudí za stalinského režimu v bývalom Sovietskom zväze. Tak či onak je táto symfónia obrazom každého útlaku, nenávisti, odporu, jeho potlačenia a obetí nevinných ľudí, za ktorých skladateľ vyspieval toto neobyčajné dielo.
Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
John Storgårds, Mozarteumorchester Salzburg,
foto: Ján Lukáš
V jeho štyroch častiach: Palácové námestie (Adagio) – 9. január (Allegro) – Večná pamiatka (Adagio) – Bitie na poplach (Allegro non troppo) je vložená mrazivá hudba, predpovedajúca výbuch, temnými zvukmi bubienka pripravujúca pomyselný masaker na Palácovom námestí, je tu i téma ľudovej piesne, do ktorej vstupuje závan smrti nad hlavami nevinných. V Adagiu zaznie i téma známeho pochodu mŕtvych revolucionárov, kedysi sprofanovaná, no v Šostakovičovej verzii znovu očistená od tieňa komunistických antihrdinov – aby zaznela smútkom nad smrťou čo len jedného nevinného človeka. Hodinová produkcia tejto symfónie napokon vybuchne do „bitia na poplach“ – výzvy na vzburu proti ľudskosti. Záverečná časť bez prestávky znejúcej symfónie akoby nechcela mať konca vo svojom zvukovom ataku. Je to geniálna hudba. Taká bola aj interpretácia v koncepcii vynikajúceho dirigenta Johna Storgårdsa a Mozarteumorchestra zo Salzburgu. Počúvať zvuk fanfár v jednoliato znejúcich trubkách, alebo skvelo sa zapájajúcu sekciu bicích nástrojov – vrátane veľkého bubna, malého bubienka, činel, zvonov, xylofónu atď. – až po jednotné a najmä sústredene hrajúce neúnavné sláčiky, a mäkko znejúce drevá – to všetko pôsobilo tak úžasne, že poslucháčom sa zatajil dych a potlesk nemal konca.
Skvelý Mozarteumorchester a veľký fínsky dirigent John Storgårds priniesli do Bratislavy prvý vskutku festivalový program – a umelecký dojem, ktorý možno porovnávať len so svetovými orchestrami.
Autor: Terézia Ursínyová
písané z koncertu 29. 9. 2018
Mozarteumorchester Salzburg
Bratislavské hudobné slávnosti 2018
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
29. septembra 2018
Mozarteumorchester Salzburg
John Storgårds – dirigent
Baiba Skride – husle
program koncertu
Leonard Bernstein – Serenáda podľa Platónovho Symposia pre husle, sláčikový orchester, harfu a bicie nástroje
Dmitrij Šostakovič – Symfónia č. 11 g mol, op. 103 Rok 1905
www.bhsfestival.sk
