Až dva roky bola Košická hudobná jar vo svojom zvyčajnom jarnom termíne paralyzovaná pandémiou. Tohtoročný, už 66. ročník dobre známeho medzinárodného festivalu, patriaceho medzi najstaršie aj v rámci bývalej Československej republiky, sa konečne dostal do svojej pôvodnej časovej osi.
Dramaturgiu malo pôvodne naplniť 10 celovečerných koncertov. Povzdychli sme si však, žiaľ, za jedným neuskutočneným zo zdravotných príčin. Mal to byť koncert výnimočnej českej mezzosopranistky Magdalény Koženej v spolupráci s jazzovým a swingovým orchestrom Melody Makers Ondřeja Havelku. Na tohtoročnej Košickej hudobnej jari odzneli štyri symfonické, štyri komorné koncerty a jeden ako sprievodné podujatie pri príležitosti stého výročia umeleckého telesa s bohatou tradíciou – Speváckeho zboru slovenských učiteľov.

Vyvrcholením festivalu bol, ako sme aj očakávali, posledný vokálno-inštrumentálny koncert – baladická kantáta Svatební košile pre sóla, zbor a orchester op. 69 B 135 Antonína Dvořáka. Predtým, ako skladateľ siahol po balade Svatební košile z Kytice z povestí národných od Karla Jaromíra Erbena, zamýšľal napísať oratórium s výrazne českým námetom. Nakoniec sa rozhodol pre Erbenovu baladu, Dvořákovmu naturelu veľmi blízku.
Dynamickosť, s akou pristupoval spisovateľ k tejto, pôvodom ľudovej balade, bohatstvo fantázie, sprevádzajúcej jej dej, ale aj katarzia v závere zasiahli skladateľa plnou tvorivou silou. Kantáta, určená pre hudobný festival v anglickom Birminghame, zaznela napokon najskôr v Plzni (28. 3. 1885).
Prečítajte si tiež:
Košická hudobná jar: Načerpajte krásno, objavte silu v hudbe
Poslucháči v Anglicku sa z jej tamojšej premiéry tešili o niekoľko mesiacov neskôr, 27.augusta 1885. Kantátu vtedy spievali slávne spevácke osobnosti: sopranistka Emma Albani, tenorista Joseph Maas a barytonista Charles Santley.

V Košiciach sme na tohtoročnej Košickej hudobnej jari pravdepodobne tiež zažili premiéru tohto veľkolepého diela. Domnievam sa totiž, že táto jedinečná kantáta tu zaznela po prvý raz. Na jej interpretácii sa podieľal orchester Štátnej filharmónie Košice s hosťujúcim dirigentom Zbyňkom Müllerom a Český akademický zbor Brno so zbormajstrom Michalom Vajdom.
Sólisti – sopranistka Jana Sibera z opery Národního divadla v Prahe, tenorista Juraj Hollý, absolvent VŠMU, ktorého spevácka kariéra je spätá s Nemeckom (Kolín nad Rýnom, Lübeck, Koblenz, Mannheim), ale predstavil sa aj v operných inscenáciách SND, ŠD Košice či Štátnej opery v Banskej Bystrici, a barytonista Boris Prýgl, absolvent VŠMU a operného štúdia Bavorskej štátnej opery v Mníchove, kde stvárnil viacero postáv, bola trojica voči sebe hlasovo empatická nielen farbou hlasov, ale aj výrazom, akým uchopila a predniesla náročný Erbenov text a Dvořákovu hudbu.

U všetkých troch sólistov boli árie, dvojspevy i recitatívy hudobne presvedčivé. Z ich spevu vyžarovala synergia k patričným úsekom textu a hudby, súhlas s mäkko a lahodne znejúcou lyrikou, ktorú vyvážili výrazovo strhujúcejšími sekvenciami, tvoriacimi protiváhu v úsekoch ladených pochmúrne až tragicky. Vokálnu interpretáciu sólisti výrazovo i príbuznou farbou hlasov celkom prirodzene včlenili do prúdu programovo a hudobne obdivuhodne celistvého diela A. Dvořáka.
Prečítajte si tiež:
• Večer francúzskej hudby na koncerte Košickej hudobnej jari pod taktovkou Roberta Jindru
• Večer slovenskej hudby na Košickej hudobnej jari k storočnici SOZA
Český akademický zbor Brno s 33 ženskými a 24 mužskými hlasmi pripravil zbormajster Michal Vajda. Rovnako ako sólisti predviedol umelecky kultivovaný a hlasovo vzájomne zosúladený spev v priamom kontakte všetkých hlasových skupín s posolstvom kantáty. Spolu s barytónovým sólom zbor interpretačne presvedčivo, v priestorovo krásne vytvorenej melodickej línii komentoval hrôzou naplnený text balady, citeľný a prítomný samozrejme aj v Dvořákovej hudbe, ústiaci do vykúpenia v katarzii.


Dirigent Zbyněk Müller pracoval s dvoma telesami (orchester, zbor) a sólistami v náročnom diele umelecky uvážene. Pozornosť venoval práci s dynamickými krivkami v orchestri v intenciách melodických línií a vystupňovania hudobného napätia. Jeho umelecký vklad do interpretácie kantáty bol jasný. Pripravil čitateľnú koncepciu náročného diela. V niektorých vypätých pasážach sólistov sa však vyskytol aj forsírovaný zvuk orchestra, vrhajúci tak zvukový tieň na samotný spev.
Záverečný koncert 66. Košickej hudobnej jari potvrdil ako symbolická bodka umeleckú vyspelosť orchestra Štátnej filharmónie, prítomnú počas všetkých koncertov tohtoročnej sezóny.
Autor: Dita Marenčinová
písané z koncertu 26. 5. 2022
Antonín Dvořák: Svatební košile
Koncert Košickej hudobnej jari
Dom umenia Košice
26. mája 2022
Štátna filharmónia Košice
Zbyněk Müller, dirigent
Jana Sibera, soprán
Juraj Hollý, tenor
Boris Prýgl, basbarytón
Český akademický zbor
Michal Vajda, zbormajster
Antonín Dvořák: Svatební košile, balada pre sóla, zbor a orchester op. 69