Dvořákova Rusalka v SND. Operná rozprávka či psychodráma?

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Nielen vďaka otvoreným hraniciam a cestovaniu operných fanúšikov po svete, ale zvlášť vďaka médiám a záznamom celých opier alebo ich častí na internete, môžeme dnes priam „od stola“ konfrontovať rôzne prístupy k tej istej opere.

Svet sa nám priblížil, zdanlivo zmenšil, ale reálne už aj vzdialil svojimi ambíciami pri zvýrazňovaní posolstva jednotlivých diel, navyše s inscenačnými a vokálnymi hviezdami. Za pol roka absencie nových tvorivých činov v Opere Slovenského národného divadla sme sa teda aj my vzdialili svetu, ktorý v umení kráča dopredu rýchlym vývojom v inscenačno-režijných, ale aj v interpretačných pohľadoch na diela.

Chápem vedenie Opery SND, ktoré do roku storočnice národnej divadelnej scény chcelo priniesť titul, ktorý splní naraz príliš veľa cieľov: bude ozdobou jubilea, v plnej miere využije domáci súbor (aj inscenátorov), dokáže prilákať do divadla nielen starších, ale aj mladých divákov, pričom bude tiež poctou i pripomienkou histórie, ktorá je v prípade takej opery, ako je populárna Dvořákova Rusalka, mimoriadne inscenačne aj interpretačne bohatá.

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2020, Denisa Hamarová (Ježibaba), foto: Zdenko Hanout

Ostatný návrat Rusalky je na scéne SND už dvanásty, ak do nej rátame aj dve obnovené inscenácie – o čom podáva podrobnú informáciu v štúdii o librete i diele a v rozhovore s režisérom výnimočne rozsiahly bulletin, ale azda literárnymi úryvkami zbytočne nadstavovaný. Treba však pochváliť jeho grafický dizajn a uverejnené texty aspoň troch najznámejších hudobno-vokálnych čísel (ktorých mohlo byť viac).

Prečítajte si tiež:
Opera SND uvádza premiéru Dvořákovej Rusalky

Réžie novej inscenácie sa ujal Martin Kákoš, divákom dobre známy najmä z vydarených činoherných, ale aj muzikálových inscenácií v Nitre či Bratislave. Réžiu doplnil generačne blízky, známy scénograf Milan Ferečník a videoprojekcie vytvoril Matej Ferenčík. S veľkou invenciou do inscenácie vstúpila (najmä v kostýmami zvieratiek a rôznych bytostí vody a lesa, ako aj početných rozprávkových postáv – Rusalky, Ježibaby, Vodníka, Cudzej kňažnej, troch šantivých lesných žienok) kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová.

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2020, Adriana Kohútková (Cudzia kňažná), Peter Berger (Princ), foto: Zdenko Hanout

Choreografiu – v 1. dejstve vydarenú, nápaditú, dynamickú, v 2. dejstve s tradičnými prvkami klasického baletu, pripravil s externými tanečníkmi Jaroslav Moravčík. Zbormajstrom telesa za scénou i na javisku bol Pavel Procházka. Hudobne dielo naštudoval – po odstúpení pôvodne ohláseného Ondreja Lenárda (čo by bol veľký prínos celej inscenácii…) mladý Ondrej Olos. Určite je to veľký talent, ale dokážem si ho zatiaľ predstaviť najmä ako asistenta vedúcej dirigentskej osobnosti v takomto veľkom, priam symfonicky znejúcom diele s áriami, komornými číslami, ktoré samé osebe vyžadujú nadmieru usmernenia.

Olosovmu úctyhodnému naštudovaniu veľkej partitúry treba ešte dodať potrebnú detailnú vypracovanosť výrazovými jemnosťami, kontrastom, napätím, precítením či zvoľnením jemného hudobného prúdu a technickou precíznosťou (vždy pripomínané nástupy dychových plechov). Celkovo mi chýbala v celej inscenácii – v dobrom slova zmysle – skúsená supervízorská operná osobnosť (šéfdirigent?), ktorá by upozornila na jednotlivosti, vyváženosť, štýlovú jednotu a umelecké detaily na scéne i v „jame“.

Prečítajte si tiež:
Martin Kákoš: Rusalka v Opere SND je predstavenie rodinného typu

Libreto Jaroslava Kvapila samé osebe je dvojpólové. Téma vychádza z rozprávok o svete neviditeľných vodných a lesných víl – rusaliek, z ktorých jedna sa zamilovala do Princa – kolísala ho na vlnách ako neviditeľná bytosť, postupne túžiaca spoznať ľudskú lásku. Záver tejto rozprávky je však napísaný v symbolistickom, priam psychodramatickom rúchu, o nemožnosti spoznať vopred silu sklamania z ľudskej (ne)lásky vo vedomí takej krehkej a nadpozemsky čistej bytosti, akou je vodná víla, navyše ovládanej čarami, pomstou prekliatia, no napriek vlastnej záhube s neodolateľnou vášňou lásky a odpustenia tomu, koho milovala. Imperatív finále sa tu prihovára najmä dospelým divákom a tak je zrejme ešte vzdialený detskému svetu v plnej sile a hĺbke.

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2020, Katarína Juhásová (Rusalka), Jitka Sapara-Fischerová (Ježibaba), foto: Zdenko Hanout

Tak, či onak, Rusalka už vyše dve storočia víťazí na operných javiskách celého sveta, hoci ju väčšinou sledujú zvlášť dospelí diváci (stačí sa pozrieť po zahraničných hľadiskách), ktorí túžia nanovo počuť dokonalé stvárnenie Dvořákovej hudby v nesmrteľnom príbehu veľkej lásky a sklamania.

Rusalka v geniálnom kompozičnom spracovaní Antonína Dvořáka má v sebe hudbu utkanú z krásnych tém, melódií vokálneho i orchestrálneho charakteru – od priezračnej klasicistickej základne príznačných melódií (zvlášť témy Rusalky), až po hudbu vrcholného romantizmu, v mnohých orchestrálnych úsekoch znejúcu až impresionisticky. Jej dĺžka neunaví dospelého diváka, ale sotva ju vydrží tri hodiny čistého času (s prestávkami dokonca o pol hodinu viac) sledovať mladý návštevník.

Inscenačne vyvstáva otázka o jednote režijno-scénického prístupu, keďže po 1. dejstve, vydarene naznačenom prírodným prostredím, stredná časť opery (2. dejstvo) zobrazuje – v bratislavskej inscenácii – interiér Princovho zámku s mixom operetného vkusu, vrátane gypsovej sochy gréckej bohyne lásky, plodnosti a sexuálnej túžby Afrodity. Postromantický arkier ukončujú vysoké centrálne schody, po ktorých sa evidentne ťažko schádza nielen Princovi, ale aj zvodnej Cudzej kňažnej.

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2020, Jozef Benci (Vodník), Mária Porubčinová (Rusalka), foto: Zdenko Hanout

Režisér podľahol túžbe dať toto dejstvo nasilu do pohybu – jednak pracovníkmi „opernej“ quasi cateringovej služby, medzi ktorými sa nevhodne potáca opitý Hájnik s vyplašeným Kuchtíkom; vzápätí napochodovali na javisko v rytme polonézy „nemí“ zboristi s maskami na tvárach, bez pokusu o čo len pohybové naznačenie tanca. Zato na krásne interpretovaný svadobný zbor bol v popredí štylizovaný komorný súbor baletných umelcov – s úlohou následného poníženia nemej Rusalky. A tak sa v inscenácii striedali úspešné i menej vydarené scénicko-režijné nápady, škoda, že bez sceľujúcej línie.

Nadmerné využívanie točne bolo na javisku v 1. a 3. dejstve (kde bola výtvarne opäť zreprízovaná vodná plocha s drevenými mostíkmi). Miernym otočením scény bol však vkusne vyriešený príchod Vodníka na Princov ples. Efektné bolo predstavenie Ježibaby na proscéniu v náramne efektnom kostýme – akejsi monumentálnej egide celého príbehu. Spolu s Vodníkom vytvárala Ježibaba v ďalších obrazoch a dialógoch s Rusalkou v detailoch nie hrôzostrašný, ale priam rodičovský vzťah.

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2020, Peter Berger (Princ), zbor Opery SND, foto: Zdenko Hanout
A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2020, Eva Hornyáková (Rusalka), foto: Zdenko Hanout

V dvoch – niekedy až trojnásobných – obsadeniach (hodnotím dve premiéry 20. a 22. 2. 2020) sa predstavili protagonisti súboru: Rusalku interpretovala vzhľadom priam autentická, jemná, štíhla a krehká Eva Hornyáková. Jej lyrický soprán je adekvátny na citovo vrúcne pasáže. Rusalka má však v druhej polovici opery aj dramatický výraz, ktorý zatiaľ nie je Hornyákovej vlastný. V tejto dvojpólovosti je part Rusalky náročný a trochu zákerný. Katarína Juhásová má v alternácii tejto roly zasa svietivý, silný, strieborne zafarbený, prierazný hlas – chýbala mu však jemnosť a citová premenlivosť. Akoby znel väčšinou v rovnakej sile.

Princ v podaní hosťujúceho slovenského tenoristu Petra Bergera je zjavom i hlasom predurčený na lyrický tenorový part. Ale bezpečná istota jeho hlasu nemá v sebe ešte aj detailnú vypracovanosť výrazu, dynamiky a precítenosti duše i citu – zvlášť v záverečnom obraze opery. Ľudovít Ludha spieva jednu tenorovú rolu za druhou a tak jeho hlas stráca potrebnú ľahkosť, sviežosť, nehovoriac, že je už skôr spinto tenorom, než vyslovene lyrickým hlasom. Záverečné tóny interpretoval v maximálnom vypätí a tlaku.

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2020, Ľudovít Ludha (Princ), Katarína Juhásová (Rusalka), foto: Zdenko Hanout
A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2020, Jolana Fogašová (Cudzia kňažná), Peter Berger (Princ), foto: Zdenko Hanout

Vodníka spieval skúsený Peter Mikuláš s výrazom a vypracovaním do hĺbky srdca otcovsky podanej a precítenej roly, hoci s menšou istotou vo výškach. Sviežejší bas, tiež už párkrát vyskúšaný v postave Vodníka, teda istý a bezpečný, preukázal Jozef Benci, ale silou tiež „pretlačil“ zopár vysokých tónov. Ježibaba Denisy Hamarovej bola hlasovo nepochybne bezpečná, ale výrazom viac neutrálna, než Ježibaba v interpretácii Jitky Sapara-Fischerovej. Tá síce občas prešla do deklamačných tónov, ale dokázala nimi umocniť hrozivé pozadie roly. Pritom obe speváčky spievali – podobne ako Vodníci – občas v málo akustických priestoroch javiska, na boku, alebo v úzadí.

Cudziu kňažnú spievala so značnou indispozíciou – v nerovnosti melodickej línie Jolana Fogašová. Na druhej premiére stvárnila rolu Cudzej kňažnej (v oboch prípadoch v nepriaznivom červenom kostýme a podivnej ozdobe na hlave) Adriana Kohútková. Jej hlas akoby získal na sile a zvučnosti, ba priam dramatickej útočnosti.

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2020, Daniel Čapkovič (Lovec), Katarína Flórová (Kuchtík), foto: Zdenko Hanout

Najviac hlasom zasvietil (niet malých rolí!) v neveľkej dvojrole Lovca/Hájnika basbarytonista Daniel Čapkovič. Jeho hlas je – aj za scénou, kde tiež spieva, nieto po vstupe na ňu – mocný, jasný, s obdivuhodnou deklamáciou, herecky je spevák výstižný, bez prehrávania, výrazovo vždy plný – prosto basbarytón prvej triedy! Mäkkým, lyrickejším, charakterovým typom barytónu spieval tú istú dvojrolu Pavol Remenár. Dve svižné predstaviteľky Kuchtíka – Katarína Flórová a Jana Bernáthová – boli rovnocenné jasom a bezchybnosťou svojho svietivého, istého sopránu. Škoda len zbytočného prehrávania roly v 2. a 3. dejstve (obe pri výstupe s Hájnikom).

Ozajstný hudobný pôžitok v súhre i farebnej vyladenosti vniesli na javisko v 1. obsadení tri Lesné žienky: Lenka Máčiková, Adriana Banásová Alena Kropáčková. Ani alternujúca trojica dvoch sopranistiek a jedného mäkkého mezzosopránu – Andrea Vizvári, Renata Bicánková a Terézia Kružliaková – v trojici Lesných žienok nebola o nič horšia.

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2020, Lenka Máčiková (Prvá lesná žienka), Adriana Banásová (Druhá lesná žienka), Alena Kropáčková (Tretia lesná žienka), Peter Mikuláš (Vodník), foto: Zdenko Hanoout

Celkove bolo sólistom, žiaľ, málo rozumieť a tak vyvstáva otázka vyriešenia tohto problému (aj vzhľadom na akustiku v novej budove SND) uverejnením prekladu textu nielen do nemčiny, ale paralelne aj do slovenčiny.

Ďalší osud novej Rusalky v Slovenskom národnom divadle ukáže, či otázky k jej inscenovaniu i dvojpólovosti inscenačného vyznenia boli smerom k návštevnosti výstižné alebo iba imperatív kritiky(?). Každopádne nastal azda impulz k naštartovaniu riadnej opernej prevádzky, v ktorej sa zásobáreň našich sólistov môže konečne pohnúť k osobným ambíciám i pravidelnejšej opernej prevádzke súboru, ale konečne aj k pozývaniu hosťujúcich špičkových sólistov zo zahraničia. Rusalka je totiž momentálne „top opera“ na takmer všetkých svetových scénach.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z 1. a 2. premiéry 20. a 22. 2. 2020

Antonín Dvořák: Rusalka
Opera SND, nová budova, sála opery a baletu
Premiéry 20. a 22. februára 2020

Hudobné naštudovanie: Ondrej Olos
Dirigenti: Ondrej Olos, Martin Leginus
Réžia: Martin Kákoš
Scéna: Milan Ferenčík
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Choreografia: Jaroslav Moravčík
Zbormajster: Pavel Procházka
Dramaturgia: Pavol Smolík, Marek Mokoš

Osoby a obsadenie

Rusalka: Eva Hornyáková, Katarína Juhásová, Mária Porubčinová
Princ: Peter Berger, Tomáš Juhás, Ľudovít Ludha
Cudzia kňažná: Jolana Fogašová, Adriana Kohútková
Vodník: Jozef Benci, Peter Mikuláš
Ježibaba: Denisa Hamarová, Jitka Sapara-Fischerová, Denisa Šlepkovská
Hájnik: Daniel Čapkovič, Ján Ďurčo, Pavol Remenár
Kuchtík: Jana Bernáthová, Katarína Flórová
Lovec: Daniel Čapkovič, Ján Ďurčo, Pavol Remenár
Prvá lesná žienka: Lenka Máčiková, Andrea Vizvári
Druhá lesná žienka: Adriana Banásová, Renáta Bicánková, Eva Dovcová
Tretia lesná žienka: Alena Kropáčková, Terézia Kružliaková

www.snd.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku