Edita Gruberová má domov na Olympe

3

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pod názvom „Daheim im Olymp – KS Edita Gruberova und die Wiener Staatsoper“ vydala Wiener Staatsoper slávnostnú publikáciu, ktorá bola k dispozícii návštevníkom slávnostného večera, nazvaného „Galakoncert Kammersängerin Edita Gruberova“ (23. júna 2018 vo Wiener Staatsoper). Na tomto javisku začala svetová sopranistka svoju opernú medzinárodnú profesionálnu kariéru, ktorá trvá 50 rokov!

Hoci na javisku Wiener Staatsoper spievala Edita Gruberová „iba“ 48 rokov (od r. 1970) – debutovala totiž r. 1968 ako Rosina v Barbierovi zo Sevilly na scéne Opery Slovenského národného divadla vo svojom rodnom meste Bratislave (pozn. red.: o jej debute v SND sme písali TU…).

W. A. Mozart: Čarovná flauta, Viedenská štátna opera, 1970,
Edita Gruberová (Kráľovná noci),
foto: Fayer

Pamätného 7. februára 1970 vystúpila po prvý raz ako Kráľovná noci v Čarovnej flaute vo Wiener Staatsoper. Jej medzinárodná kariéra tu naštartovala nielen po 69-násobnom úspešnom predvedení tejto krkolomnej koloratúrnej postavy s vysokým „f“, ale najmä po obrovskom úspechu roly Zerbinetty v Straussovej opere Ariadna na Naxe. Túto postavu spievala vo Viedni v rokoch 1973 – 2009 až 100-krát! Od tej roly sa stala hosťom všetkých známych operných scén a domov: MET v New Yorku, La Scala v Miláne, Royal Opera House Covent Garden v Londýne, Opéra National v Paríži, Bayerische Staatsoper v Mníchove, v Opernhaus v Zürichu, v Hamburgischen Staatsoper, v Teatro Comunale vo Florencii, v Liceu Barcelona, na Salzburger Festspielen a tiež na Festivale v Glyndenbourne. Jej materskou scénou a miestom stálych návratov (Gastspiele) sa však stala Wiener Staatoper, kde naštudovala 48 rolí a vystúpila v 711 predstaveniach. Za svoje umelecké zásluhy sa stala rakúskou Kammersängerin a Čestnou členkou Viedenskej štátnej opery.

Slávnostná publikácia Daheim im Olymp je nielen reprezentačným programom slávnostného galakoncertu (prenášaného aj na veľkú obrazovku Opery na Ringu na Námestí Herberta von Karajana), ale aj sprievodcom výstavy, usporiadanej na počesť Edity Gruberovej v Mahlerovej sále Wiener Staatsoper. Výstavu otvorili 20. júna a návštevníci Opery na Ringu si ju môžu pozrieť bezplatne do konca augusta. Sú tu nadrozmerné reprezentačné fotografie umelkyne v jej operných postavách, panely, dokumentujúce kariéru umelkyne vo Viedni na fotografiách – vrátane umeleckých partnerov, krásne kostýmy z jej postáv, ktoré vytvorila v Staatsoper a ďalšie dokumenty (všetky bulletiny) o účinkovaní veľkej umelkyne vo viedenskom opernom dome.

Daheim im Olymp

Štúdia v publikácii má názov Die letzte Primadonna assoluta (v redakcii Andreasa a Olivera Láng). Je to odborný pohľad na umenie veľkej speváčky – od  jej prvej slávnej koloratúrnej postavy v Staatsoper – Kráľovnej noci až po Gruberovej kráľovské postavy v Donizettiho postavách, ako aj veľké gala a sólové koncerty (v r. 1979, 1986, 2005, 2012, 2015, 2017 – posledný 23. 6. 2018). E. Gruberová sa počas kariéry venovala aj komornej tvorbe, kde prezentovala nielen svoje vokálne majstrovstvo na ploche piesňovej miniatúry, ale aj umenie citu a výrazu. Už na jej prvú naštudovanú opernú rolu na scéne viedenskej Staatsoper – Zerbinettu pod taktovkou Karla Böhma – napísal známy dobový operný kritik Karl Löbl: „…je to plne kompletná Zerbinetta – dokonca so srdcom!“

Výstava usporiadaná na počesť Edity Gruberovej v Mahlerovej sále Wiener Staatsoper,
foto: facebook

Veľké postavy E. G. člení publikácia Daheim im Olymp vo fotografickej časti podľa autorov a štýlov. Hneď na úvod sú zobrazené portréty troch Gruberovej kráľovien z Donizettiho opier – Maria Stuarda, Anna Bolena a ElisabettaRoberta Devereux. Nasledujú farebné zábery z ďalších Donizettiho opier v naštudovaní „belcantovej divy“: Linda z opery Linda di Chamounix, LuciaLucie di Lammermoore (spievaná E. G. vo Viedni 88-krát) či Norina z Dona Pasquala. Ďalej Belliniho hrdinky: Elvira z Puritánov, Norma z rovnomennej opery a Giulietta z I Capuleti e i Montecchi. Nasleduje fotografický portrét nesmierne šarmantnej Adely zo Straussovho klasického operetného titulu Netopier, ktorý sprevádzal E. G. od r.  1979 do r. 1986 (v Staatsoper ho uviedla až 31-krát), pričom kuplet Adely spieva doposiaľ ako vďačný prídavok na takmer všetkých koncertoch (tak to bolo aj na galakoncerte 23. júna 2018.)

Vo fotoalbume umelkyne sú zdokumentované aj tri veľké mozartovské postavy E. G.: Konstanze Únosu zo serailu, Kráľovná nociČarovnej flauty a Donna AnnaDona Giovanniho.

Zvlášť sa tu prezentuje Straussova ZerbinettaAriadny na Naxe, AmintaMlčanlivej ženy a SophieGavaliera s ružou, resp. malé party z prvého obdobia pôsobenia mladučkej E. G. v Staatsoper: Tebaldo v Donovi Carlosovi, Talianska speváčka zo Straussovho CapricciaOscarMaškarného bálu. Na záver fotoalbumu sú zábery z gala a veľkých sólistických koncertov za účasti našej umelkyne.

Galakoncert Edity Gruberovej vo Viedenskej štátnej opere, 2018,
foto: Michael Pöhn

Koncert Edity Gruberovej, ktorý uzatváral jej 48-ročnú kariéru vo Wiener Staatsoper a pripomínal 50 rokov profesionálnej dráhy vynikajúcej kráľovnej belcanta, bol od začiatku sprevádzaný neobyčajným vzrušením obecenstva a dlhým potleskom už od prvého nástupu umelkyne na javisko. Koncert otvoril (a po celý večer sprevádzal) Orchester der Wiener Staatsoper s talianskym dirigentom Marcom Armiliatom. Bol zostavený z diel Wolfganga Amadea Mozarta, Giuseppe Verdiho, Vincenza Belliniho a Gaetana Donizettiho.

Najprv zaznela Ouvertúra k opere Únos zo serailu v jedinečnom predvedení Orchestra der Wiener Staatsoper, po ktorom nasledoval recitatív a Ária Konstanze z 2. dejstva tejto opery Welcher Wechsel herrscht in meiner Seele… Taurigkeit ward mir zum Lose. Túto scénu poznačil nie celkom sústredený tón a vokálna či intonačná istota umelkyne – podobne ako recitatív a veľkú áriu Donny Anny z 2. dejstva Dona Giovanniho: Crudele! Ah no, mio bene!, ktorá nasledovala po brilantne zahranej Ouvertúre k Mozartovmu Donovi Giovannimu. To však nič neubralo na nadšenom potlesku vrúcne naladeného publika, medzi ktorým boli početní členovia fan klubov Edity Gruberovej zo všetkých miest jej operného pôsobenia.

Galakoncert Edity Gruberovej vo Viedenskej štátnej opere, 2018,
foto: Michael Pöhn

Vrcholom prvej časti galakoncertu – po Ouvertúre k opere Idomeneo od W. A. Mozarta – bol recitatív a ária Elektry z 3. dejstva opery Idomeneo: O smania! O furie!… D’Oreste, d’Ajace ho in seno. Tu primadona assoluta už s absolútnou istotou predviedla nielen jemné nástupy, po ktorých nasledovali náročné fioritury belcantového spevu, ozdobeného stále dokonalými vysokými tónmi, na ktoré sa dostávala pianissimom, aby ich následne rozvinula v messa di voce do sily a následného vejára dynamiky vždy s obdivuhodnou hlasovou oporou, ktorá jej umožňuje spievať nekonečne dlhé záverečné frázy. Tu už bola ozajstnou kráľovnou spevu, ktorá našla nielen oporu milovaného obecenstva, ale aj osvedčený akustický priestor „svojej“ Staatsoper.

Po prestávke nasledovalo smutno-lyrické orchestrálne Preludio spred 3. dejstva Verdiho Traviaty, do ktorého Marco Armiliato a najmä úžasná sláčiková skupina Orchestra der Wiener Staatsoper vložili nielen dušu, ale zvlášť jednotu a mäkkosť hry. Nasledovala veľká rozlúčková scéna z 3. dejstva tejto nádhernej opery: Teneste la promessa – Addio, del passato. Edita Gruberová spievala zomierajúcu Violettu s ďalšími sólistami Staatsoper: tenoristom Jinxu Xiahou (Alfréd), barytonistom Paolom Rumetzom (Giorgio Germont), sopranistkou Donnou Ellen (Annina) a basistom Danom Paulom Dumitrescu (Doktor Grenvil). Jej vokálne umenie tu bolo základom nesmierne citového prednesu všetkých odtieňov smútku, nadobudnutej nádeje po príchode Alfréda, ich potvrdenej lásky, ale aj postupnej rezignácie Violetty z poznania prichádzajúcej smrti a konečného finále jej života v tragicko-lyrickom príbehu lásky nešťastnej kurtizány. Edita Gruberová v mnohých nuansách nostalgického smútku Verdiho a Dumasovej hrdinky predviedla majstrovský portrét ženy, ktorá veľmi milovala, no nedosiahla šťastie na tomto svete, zato sa stala obrazom všetkých odtieňov a podôb lásky, tohto najväčšieho ľudského citu. V jej podaní akoby speváčke nepribudli, ale ubudli roky: na javisku stála, spievala, život a prichádzajúcu smrť prežívala mladá, krásna Traviata. Umenie, ktorým vládne táto veľká dáma operného javiska, totiž dokáže ozajstné zázraky: prostredníctvom hlasu a obrovského citu, ktoré ju neopúšťajú ani pri rozlúčke s operným javiskom, stvárňuje postavy, ktoré zostávajú stále mladé.

Galakoncert Edity Gruberovej vo Viedenskej štátnej opere, 2018,
foto: Angelo Capodilupo

Na záver koncertu odznela orchestrálna Sinfonia z Belliniho Normy a orchestrálno-vokálne finále z opery Gaetana Donizettiho Roberto Devereux, v ktorej Edita Gruberová od r. 2000 jedinečne stvárňuje rolu kráľovnej Elisabetty I. Na margo tejto postavy povedala to, čo pri jej speve obdivovalo obecenstvo aj na galakoncerte: „Je to part, v ktorom nielen spievam a hrám, ale doslova si vychutnávam tie najjemnejšie detaily života a tragédie starej, chorej ženy na konci života, zámerne navonok prezentovanej ako škaredej, no s mladým srdcom. Tej, ktorá berie poslucháčov za ruku do pocitov osamelej kráľovnej, s jej emocionálnymi výškami a pádmi, s pocitmi nenávisti, sklamania, zranenia, nádeje, zúfalstva a nakoniec – rezignácie.“

Scéna Elisabetty demonštrovala nielen zvládnuté stredné a vysoké polohy, ale aj hĺbky, na ktoré umelkyňa dokázala nielen mäkko dosadnúť, ale dať im aj príslušnú plnú, zamatovú farbu.Partnerom na krátkom úseku scény bol speváčke opäť sólista Wiener Staatoper – tenorista Jinxu Xiahou.

Potlesk po tomto vokálne najnáročnejšom a výrazom najbohatšom čísle z galakoncertu veľkej opernej umelkyne, potvrdil obrovské bohatstvo jej výrazového spevu, pretrvávajúce umenie nezlomnej vokálnej techniky Edity Gruberovej, jej mimoriadnu obľubu u viedenského publika, ktoré s vernými a početnými zahraničnými hosťami preplnilo v ten večer prízemie a všetky priestory lóží i galérií Wiener Staatsoper. Svojím potleskom elegantnej, stále krásnej 71-ročnej umelkyni tak dalo priazeň a stále bezpečnú oporu pri stvárňovaní náročného belcantového umenia, plného nárokov na ozdobný spev, nádherne kĺzajúce frázy a brilantné vysoké tóny.

Galakoncert Edity Gruberovej vo Viedenskej štátnej opere, 2018,
foto: Michael Pöhn

Nasledovali dva prídavky, ktoré si obecenstvo počas takmer hodinového aplauzu a nadšených ohlasov vynútilo na milovanej umelkyni. Samozrejme, odznela aj očakávaná operetná ukážka Adelinej árie zo Straussovho Netopiera. Tá vždy dodá hereckú pointu a nekonečný šarm jej vystúpeniu, do ktorého „obsadí“ aj dirigenta a koncertného umelca orchestra.

Za všetko, čo táto kráľovná belcanta, doživotne pretrvávajúca na vrchole vokálneho Olympu, predviedla počas 48 rokov na javisku Wiener Staatsoper, jej udelil jeden zo starších obdivovateľov (počas potlesku) striebornú ružu, pripomínajúcu jej rolu Sophie z Gavaliera s ružou. Kytice živých kvetov sa nedali ani spočítať – podobne ako ďakovné vety od direktora Wiener Staatsoper Dominiquea Meyera

Galakoncert Edity Gruberovej vo Viedenskej štátnej opere, 2018,
foto: Angelo Capodilupo

Z najvrchnejších lóží divadla sa potom spustil dlhotrvajúci dážď konfiet – lístočkov s portrétom umelkyne a milými odkazmi v rôznych jazykoch. Taký koncert sa zažije len raz v živote! Bola to slávnosť večnej krásy, lásky a úcty k Bohom obdarovanej umelkyni. A ako veľmi nás tešil pocit, že na javisku stojí medzinárodne uctievaná Slovenka, tak nás bolí, že ju nikto neprehovoril, aby zažila primeranú poctu a satisfakciu aj na javisku Slovenského národného divadla. Vraj príde do Bratislavy spoluúčinkovať na vianočnom koncerte usporiadanom súkromnou agentúrou. Vďaka, ale to nebude ten pravý galakoncert veľkej primadony belcanta na našej prvej národnej scéne SND, ktorá ju r. 1968 odmietla…

Editka, ďakujeme za viedenský galakoncert.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 23. 6. 2018

www.wiener-staatsoper.at

video

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

3 komentáre

  1. Edita Gruberová je veľká dáma svetovej opery. Bol som sklamaný, že jej výročie debutu, ktoré vlastne bolo na javisku SND v roku 1968, si Opera SND nijako nepripomenula. Je to veľká hanba nášmu SND!!!!! O tejto veľkej udalosti pre celý operný svet písal iba pán Unger na Opera Slovakia. Ďakujem pani Ursínyovej za článok, ktorý nám sprostredkoval viedenskú oslavu jej operného debutu a prajem pani Gruberovej všetko dobré a nech ešte dlho spieva. Ďakujem, že nám ,,naša” Editka svojim spevom zušľachťuje ducha a robí život krajším. Je to jedna z tých osobností, na ktoré môžeme byť veľmi pyšní, ale mali by sme si ich ako národ viac vážiť.

  2. Pred par rokmi bola Gruberova este vynikajuca.. pred dvoma rokmi som ju videl naposledy nazivo a rozhodol sa radsej nenavstevovat ziadne jej dalsie predstavenia. Pri vsetkom nadseni jej fanusikov, ktori ziju asi viac v spomienkach, ako v realite spevackinych vystupeni.. tazko sa mi pozera na kedysi mnou obdivavanu spevacku, ktora nestihla odist z javiska vcas a bohuzial este planuje aj dalsie predstavenia.. kratke ukazky z jej sucasnych vystupeni su pre mna zial utrpenie..

Zanechajte komentár