Edita Gruberová, operný i ľudský drahokam zo Slovenska, už nie je medzi nami

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Správa, ktorá v pondelkový podvečer 18. októbra 2021 obletela celý svet, bola jednoducho neuveriteľná. Zomrela Edita Gruberová. Šok, smútok, slzy, spomienky, strata slov… Žiali operná pospolitosť vo všetkých kútoch zemegule. Špecificky na Slovensku, v jej rodnej vlasti.

Ako poňať tento nekrológ? Dajú sa vôbec vyjadriť slovami pocity, myšlienky, spomienky, po odchode umelkyne, ktorá by 23. decembra oslavovala v kruhu svojich najbližších sedemdesiate piate narodeniny?

Agentúrne správy promptne uviedli biografické údaje (hoci pokiaľ ide o roky štúdií nie celkom presne), krásne posolstvo vyslala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Niet vari zahraničných novín, portálov či divadiel, ktoré šokujúcu správu nezaznamenali.

Edita Gruberová, zdroj: internet

Na portáli Opera Slovakia som o Edite Gruberovej písal v rôznych súvislostiach viackrát. Nebudem teda dopodrobna opakovať životopisnú agendu, ktorá sa dá poľahky dohľadať. Pokúsim sa – a nech mi čitateľ odpustí – byť trocha osobnejší. Aj napriek tomu, alebo práve preto, že pred dvoma mesiacmi sme s pani Editou, jej dcérou Barbarou Klimo a troma kolegyňami, strávili niekoľkohodinové popoludnie v bratislavskom hoteli Carlton.

Prečítajte si tiež:
Debut Edity Gruberovej – presne pred päťdesiatimi rokmi v Opere SND
Edita Gruberová očarila Viedeň presne pred päťdesiatimi rokmi

Edita Gruberová: Každé umelecké vystúpenie je pre mňa ako maturitná skúška (rozhovor)
Edita Gruberová ako jediná odspievala vo Viedni všetky tri Donizettiho tudorovské kráľovné

Bolo to moje prvé a zároveň, čo vtedy nik nemohol tušiť, aj posledné osobné stretnutie s Editou Gruberovou. Týkalo sa pripravovanej knihy Edita Gruberová – Život v obrazoch, kde ma iniciátori projektu, zosobnení v nadšenej študentke VŠMU Michaele Suchej (za občianske združenie Mladé umenie) a Rolandovi Khernovi Tóthovi, riaditeľovi operného súboru Štátneho divadla v Košiciach, pozvali do tímu.

G. Rossini: Barbier zo Sevilly, Opera SND, 1968, Edita Gruberová (Rosina), foto: Jozef Vavro/Archív SND

Pritom umeleckú kariéru našej „absolútnej primadony“ som sledoval, isté roky skôr len z diaľky, od jej prvej úlohy v Opere Slovenského národného divadla. Rosinu v novej inscenácii Rossiniho Barbiera zo Sevilly stvárnila ako hosť už v poslednom ročníku bratislavského Konzervatória. V sezóne 1968/1969. Bol som vtedy maturant a hoci moja nasledujúca alma mater nebola hudobného zamerania, opernej publicistike som sa začal venovať práve v týchto rokoch.

Prečítajte si tiež:
Celý svet smúti za Editou Gruberovou

Mám to šťastie patriť k stále sa zužujúcej generácii, ktorá o mimoriadnom talente Edity Gruberovej nemusela len čítať, ale mohla ho priamo nasávať. V SND ju odmietli angažovať, takže prvé profesionálne sezóny strávila vo vtedajšom Divadle Jozefa Gregora Tajovského, dnešnej Štátnej opere v Banskej Bystrici. Tam jej ponúkli okrem Rosiny aj dve verdiovské postavy, Gildu a Violettu, ale neúprosná prevádzka zájazdového ansámblu ju postavila aj pred všetky tri ženské party v Offenbachových Hoffmannových poviedkach (videl som predstavenie na Piešťanskom festivale v už neexistujúcom amfiteátri), pred Zuzu v Cikkerovom Jurovi Jánošíkovi či muzikálovú My Fair Lady.

J. Offenbach: Hoffmannove poviedky, Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského (dnešná Štátna opera), 1969, Edita Gruberová (Olympia), foto: archív OS

Bol som svedkom koncertu Slovenskej filharmónie, keď pod taktovkou Ladislava Slováka predniesla árie z Bachových a Händelových kantát, ako aj krkolomnú koloratúrnu áriu Kráľovnej noci z Mozartovej Čarovnej flauty. Práve tá jej otvorila brány do Viedenskej štátnej opery, kde v tejto postave debutovala 7.februára 1970. A o päť dní k nej pridala Olympiu z Hoffmannových poviedok.

Na Slovensku nastali kruté časy normalizácie, štátna hranica po krátkom politickom uvoľnení okolo roku 1968, povestným Husákovým výrokom prestala byť „korzom“. Edita Gruberová na vlastnej koži pocítila, že pendlovanie medzi Bratislavou a otvoreným svetom sa stávalo neúnosným. Režim ju prinútil aj so svojou mamičkou v marci 1971 emigrovať. Železná opona nemilosrdne rozdelila puto umelkyne s rodnou vlasťou, príbuznými, priateľmi i svojím slovenským publikom.

Dozvedali sme sa o nej kariére prostredníctvom rakúskeho ORF, či z legálne dostupných novín tamojších komunistov Volksstimme. Počuť Editu Gruberovú naživo nebolo síce celkom nemožné, no procedúry pri získaní devízového prísľubu, spojeného s kádrovaním, boli dehonestujúce. Vo Viedenskej štátnej opere spočiatku okrem dvoch spomenutých postáv spievala mnoho menších i väčších (Konstanze, Oscar, Sophie), no vstúpila aj do reprízy staršej inscenácie Ariadny na Naxe od Richarda Straussa v postave Zerbinetty. Nebola to však ešte „Zerbinettissima“ – historicky najlepšia predstaviteľka tejto extrémne náročnej koloratúrnej úlohy.

W. A. Mozart: Čarovná flauta, Viedenská štátna opera, 1970, Edita Gruberová (Kráľovná noci), foto: Fayer

Takou ju vyformoval dirigent Karl Böhm v novom naštudovaní diela roku 1976. O tri roky neskôr dostala Viedenská štátna opera pozvanie vystúpiť v pražskom Národnom divadle. Presnejšie vo vtedajšom Smetanovom (dnešnej Štátnej opere), keďže „zlatá kaplnka“ bola pre renováciu zavretá. Dohodnutým titulom bola práve Ariadna na Naxe. Podmienkou Karla Böhma bola Zerbinetta Edity Gruberovej, hoci obsadenie ďalších úloh sa nezhodovalo s premiérovým. Problém však bol na stole. Komunistickou slovenskou justíciou odsúdená „vlastizradkyňa“ musela byť omilostená.

Prečítajte si tiež:
S Pavlom Ungerom o jubilantke Edite Gruberovej (rozhovor z roku 2016)

Napokon sa tak stalo, no Edita Gruberová si na tento ponižujúci akt spomínala síce s racionálnym nadhľadom, no zároveň nemenšou emocionálnou trpkosťou. Bol som na predstavení 25. apríla 1979 a večer sa skončil obrovským triumfom. Gruberovej, Böhma, Anny Tomowej-Sintow v titulnej postave či Jessa Thomasa ako Bacchusa.

A opäť nastala nedostupnosť predstavení s našou hviezdou. Raz sa mi však návšteva Čarovnej flauty, s Kráľovnou noci Editou Gruberovou, predsa len v roku 1981 podarila. Do Viedne bola možnosť vycestovať prostredníctvom trojdňového zájazdu ruskou loďou, kde aj výletníci spali. No ešte predtým, v roku 1978 došlo vo Viedni k pamätnej premiére Donizettiho Lucie di Lammermoor, kde Gruberovej Edgardom bol na prahu veľkej kariéry stojaci Peter Dvorský. To sme sledovali len v rozhlasovom prenose.

R. Strauss: Ariadna na Naxe, Viedenská štátna opera, 1983, Edita Gruberová (Zerbinetta), foto: Axel Zeininger

Po roku 1989 a otvorení hraníc oduševnené jadro slovenského operného publika začalo húfnejšie navštevovať neďalekú Viedeň. Vtedy však už Edita Gruberová striedala najvýznamnejšie operné scény a festivaly sveta. Patrila k absolútnej špičke v odbore koloratúrneho sopránu, hlavne v postavách z opier Mozarta, Richarda Straussa a postupne aj v sfére talianskeho predverdiovského belcanta. Z Verdiho bola jej dominantnou rolou Violetta v La traviate, v ktorej som ju videl vo Viedni v roku 1990 v inscenácii Otta Schenka a pod taktovkou Pinchasa Steinberga. Zhodou okolností, práve on otváral tohtoročné Bratislavské hudobné slávnosti.

Prečítajte si tiež:
Edita Veľká
Edita Gruberová má domov na Olympe

V roku 1991, teda po dvadsiatich rokoch v emigrácii, zavítala do Bratislavy. S klaviristom Friedrichom Haiderom vystúpila na benefičnom piesňovom recitáli (Liederabend mával po celý čas rovnocenné miesto v Gruberovej kariére), stretla sa s publikom a bolo to dojemné. Neskôr sa vracala na koncertné pódiá hlavne počas Bratislavských hudobných slávností, v rámci ktorých sme ju spoznali bez divadelných kulís a kostýmov aj ako Elisabettu v Robertovi Devereuxovi, titulnú Normu či Lucreziu Borgiu.

Luciano Pavarotti, Edita Gruberová vo filmovej nahrávke Verdiho Rigoletta. Zdroj: internet.
G. Donizetti: Lucrezia Borgia, Bavorská štátna opera Mníchov, 2011, Edita Gruberová (Lucrezia Borgia), Pavol Bršlík (Gennaro), foto: Wilfried Hösl/BŠO

V deväťdesiatych rokoch sa udomácnila v talianskom belcantovom repertoári, obzvlášť v operách Gaetana Donizettiho a Vincenza Belliniho. Stále sa však vracala aj k svojej Zerbinette a niektorým mozartovských úlohám. K prívlastku „Zerbinettissimy“ pribudol ďalší – primadona belcanta. Zdolávala celú paletu najnáročnejších úloh z tragických opier, alebo zo žánru opera semiseria, v ktorých sa snúbi dokonalá technika ozdobného spevu, ale aj frázovania, extrémnych výšok, s výrazovým stotožnením sa hrdiniek. Ba ani to nemusí stačiť. Pridanou hodnotou, ktorú Edita Gruberová do svojich kreácií vložila, bola osobnostná charizma. Tá vdychovala virtuóznym pasážam život, obsah, emóciu. Zrkadlila psychologické stavy postáv, stojacich často na pomedzí duševného zdravia a pádu.

Mnoho kreácií, ktoré v jej podaní dostávalo unikátnu a nekopírovanú podobu, v závere opery končí osobným šialenstvom. Takto sú stavané finálové árie a cabaletty vo väčšine Donizettiho a Belliniho drámach. Porovnávať dve primadonny assoluty, Mariu Callas a Editu Gruberovú, bolo nemožné a aj zbytočné. Hoci v akademických debatách sa natískalo. Každá z nich bola totiž úplne odlišná a pritom obe autentické a jedinečné.

Aspoň heslovito spomeniem roly, ktoré druhú polovicu jej polstoročnej kariéry formovali. Z pera Vincenza Belliniho to boli Beatrice di Tenda, Amina v Námesačnej, Giulietta v Capuletoch a Montecchovcoch, Elvira v Puritánoch, Norma a naposledy Alaide v Cudzinke. V Donizettim popri Dcére pluku či Linde di Chamounix excelovala ako Lucrezia Borgia a v troch ústredných postavách z tzv. tudorovskej trilógie – ako Anna Bolena, Maria Stuarda a Elisabetta v Robertovi Devereuxovi.

G. Donizetti: Roberto Devereux, Viedenská štátna opera, Edita Gruberová (Elisabetta I.), foto z divadelnej šatne Viedenskej štátnej opery
Edita Gruberová sa v Mníchove rozlúčila s operným javiskom, 2019, foto: Wilfried Hösl

Vo väčšine z nich som mal možnosť ju vidieť na javiskách Viedenskej a Mníchovskej štátnej opery, ale niektoré stvárnila v koncertnej podobe aj v Bratislave. Nikdy nezabudnem, ako po záverečnej scéne Elisabetty v divadlách, kde ovácie postojačky sú úplne ojedinelou odmenou za výnimočnosť, bolo do posledného miesta zaplnené hľadisko behom pár sekúnd na nohách. Vo Viedni i Mníchove. Potlesky sa rátali v mnohých minútach.

Prečítajte si tiež:
Edita Gruberová definitívne ukončila hviezdnu kariéru. V Košiciach nezaspieva
Edita Gruberová sa v Mníchove rozlúčila s operným javiskom
Edita Gruberová sa v Prahe rozlúčila so speváckym partom Belliniho Normy

V posledných deviatich rokoch Edita Gruberová úzko spolupracovala so slovenským dirigentom a klaviristom Petrom Valentovičom. Spoznali sa pri nahrávaní Belliniho Cudzinky v Baden-Badene. Umelkyňu očarila jeho muzikálnosť a všestrannosť v oboch profesiách. S Petrom Valentovičom v tomto období absolvovala väčšinu operných a koncertných vystúpení (aj v Bratislave) a ich umelecký súlad bol jedinečný. Spolu plánovali aj pandémiou zmarené vystúpenia na BHS 2020 a premiéru Roberta Devereuxa v Košiciach. Tamojší nový operný riaditeľ Roland Khern Tóth bol vlastne posledným šéfom inštitúcie, kde plánovala pani Edita definitívnu rozlúčku.

Recitál Edity Gruberovej v Bratislave, festival Viva Musica! 2016, Edita Gruberová, Peter Valentovič, foto: Zdenko Hanout

Vrátim sa na záver tohto neštrukturovaného nekrológu (vniesť na toto miesto všetko, čo mi letí hlavou, je prosto nemožné) k 28. augustu 2021. V bratislavskom hoteli Carlton sme sa s pani Editou a jej dcérou Barbarou Klimo v neveľkej zostave streli, aby sme si pohovorili o pripravovanej knihe. Napriek tomu, že v súkromí som ju – na rozdiel od javísk – spoznal po prvýkrát, trvalo pár sekúnd a tušená či netušená bariéra (či rešpekt?) bola razom preč.

Edita Gruberová a Barbara nám otvorili také zákutia z ich života, umeleckého i osobného, príbehy, postoje, myšlienky, o akých sa mi ani nesnívalo. Keď jej Miška Suchá, iniciátorka pripravovanej knihy, ukazovala desiatky, možno i stovky fotiek, ktoré získala z celého sveta, pani Edita ich živo komentovala, spomínala na partnerov, dirigentov, režisérov. V mníchovskej Lucrezii Borgii, ktorú spievala 53-krát bez alternácie, sa popri nej vystriedalo mnoho tenoristov. Podľa jej slov najväčšiu radosť a „chémiu“ pociťovala na predstaveniach, keď jej Gennarom bol Pavol Bršlík.

Viera Polakovičová, Michaela Suchá, Barbara Klimo, Edita Gruberová, Pavel Unger, Elena Schäfer, stretnutie pri príprave knihy ,,Edita Gruberová: Život v obrazoch“ (fotografia z poslednej návštevy Edity Gruberovej v rodnej Bratislave. august 2021), foto: FB Michaela Suchá

Dovolil som si položiť aj otázku, nad ktorou som často rozmýšľal, prečo nespievala viac Rossiniho opier. Odpovedala presne podľa môjho očakávania. Tessitura a typ koloratúry v dielach tohto skladateľa jej nebol šitý na mieru. Ba padla aj otázka, ktoré dve roly milovala najviac. Vrátila mi ju, nech si zatipujem. Vyriekol som dve (Zerbinettu a Elisabettu) a opäť súhlasila. To však neznamená, žeby s množstvom iných nebola podobne stotožnená. Jednoducho, vybrali sme len dve. Ale na pretrase boli aj menej obľúbené. Toľko vtipu, inteligentného humoru, niekedy až spontánnych výbuchov smiechu, ako na stretnutí pred necelými dvoma mesiacmi, som dávno nezažil.

Prečítajte si tiež:
Edita Gruberová si prevzala prestížnu Karajanovu cenu
Edita Gruberová získala Cenu Nadácie Tatra banky za umenie 2016
Cenu ministerky kultúry SR získali Edita Gruberová, Ľubica Čekovská aj Sláva Daubnerová
Minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok udelil Edite Gruberovej ocenenie Vyslanec dobrej vôle

Vypočujte si tiež:
Spomienka na opernú speváčku Editu Gruberovú
(hosťom relácie v Rádiu Devín bol Pavel Unger)

Dnes je všetko nenávratná minulosť. Znie to hrozne. Po takmer prebdenej noci sa riadky, ktoré už uzatváram, rodili neľahko. Odišiel človek, osobnosť s neopísateľnou charizmou, umelkyňa právom najvyššie oceňovaná na celom svete. Bola to naša Edita Gruberová. Bola? Nie, je a ostáva. Lebo primadonny assoluty umierajú len fyzicky. Hlas Edity Gruberovej žije a bude žiť, možno v niektorých postavách neprekonateľne, navždy.

Autor: Pavel Unger

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár