Estetický večer so silnými momentmi…

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V historickej budove Slovenského národného divadla sa 7. mája 2019 predstavil Večer tanečného umenia Vysokej školy múzických umení a Baletu SND, ktorý je podľa slov vedúcej Katedry tanečnej tvorby VŠMU Miroslavy Kovářovej nosným projektom spolupráce Baletu SND a KTT HTF VŠMU. Tá rozvíja od roku 2014.

Balet SND otvoril dvere mladým talentom z VŠMU už po piatykrát. Predstavenie bolo prezentáciou záverečných prác choreografov a umeleckých výkonov študentov Katedry tanečnej tvorby. Slávnostnejší podtón večera umocnila aj skutočnosť, že v tomto akademickom roku VŠMU oslavuje 70. výročie založenia, čo tvorcov večera motivovalo k tomu, že divákom okrem prác študentov katedry ponúkli aj vystúpenia hostí z domova a zo zahraničia.

Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND, 2019,
H. Rapantová, konferencierka, J. Dolinský, riaditeľ Baletu SND, M. Kovařová, vedúca KTT VŠMU,
foto: Peter Brenkus

Boli nimi Súkromné tanečné konzervatórium Liptovský Hrádok v choreografii absolventa katedry a baletného majstra Baletu SND Igora Holováča, členovia Hamburg Ballett Johna Neumeiera s choreografiou členky tohto súboru a súčasne študentky externého štúdia na katedre tanečnej tvorby Kristíny Borbélyovej. Hosťom z oblasti folklórneho tanca bol v tomto programe tanečný súbor SĽUK-u, ktorý sa predstavil v prácach Mareka Gregu a s choreografiou jubilujúceho choreografa majstra Juraja Kubánku Tatranskí orli, ktorý bol na predstavení prítomný ako jeden z mimoriadne vzácnych hostí večera. Diela hosťujúcich choreografov a tanečníkov sa vskutku stali skvostami predstavenia.

V hlavnej časti sa predstavil Balet SND v práci študenta magisterského štúdia choreografie baletu a sólistu Baletu SND Adriana Ducina a choreografiou Igora Holováča. Uvedené boli tiež semestrálne práce študentov choreografie Hany Vidovej a Mareka Gregu. Bakalársky ročník študentov zameraných na tanečné divadlo a performanciu sa predstavilo s ukážkou z predstavenia, ktoré pre nich vytvoril bývalý absolvent katedry Andrej Petrovič, tiež osobne prítomný. Študenti VŠMU sa pravidelne zapájajú do mobilít v rámci programu ERASMUS, ktorý im umožňuje stráviť jeden semester na škole v zahraničí. Pobyt vo Viedni absolvoval Matúš Szeghö, študent štvrtého ročníka, ktorý vytvoril počas študijného pobytu spolu so svojimi spolužiakmi choreografiu uvedenú práve v tento večer.

Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND, 2019,
Ach bože z nebe, choreografia Igor Holováč,
foto: Peter Brenkus

Na dramaturgii predstavenia si jeho tvorcovia dali mimoriadne záležať, čoho výsledkom bol prekvapivo silný, zaujímavý a estetický večer s motivačnými choreografiami a novými perspektívnymi talentami. Večer začal choreografiou SOMETHING IS GOING ON, ktorú vytvoril známy súčasný americký choreograf Tyce Diorio (predmet Repertoár moderného tanca, choreografia: Tyce Diorio, naštudovanie: Mgr. Bibiána Lanczová, ArtD., hudba: Pina – Lilies of Valley, účinkovali: Jana Bednáriková, Viktória Malá, Dominika Rjapošová, Ema Švorcová, Romana Tóthová, Radka Valachyová, Patrícia Vizinová, Hana Vidová – študentky bakalárskeho štúdia na KTT, študijný program – Tanečné umenie).

Choreografia bola vizuálne abstraktným obrazom skupiny tanečníkov odetých do kostýmov v čiernobielych kombináciách a manipulujúcich so stoličkami v rôznych úrovniach. V kontexte s hudbou jazzového rytmu vytvárala dynamický pohybový op-art v geometricky sa meniacich kompozíciách. V časovej skratke bol zhmotnený vizuálny efekt, ktorý v rýchlom tempe akoby skončil skôr ako začal.

Druhým vstupom bola tanečná miniatúra „one woman show“ pod názvom PRÉDATEURS (semestrálna práca, choreografia: Hana Vidová, študentka bakalárskeho štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie – Choreografia, pedagogické vedenie: Mgr. art. Šárka Ondrišová, ArtD., hudba: Son Lux, Účinkovala: M. Viteková, TK Dance Continent). Ako informoval printový materiál, choreografia podporuje myšlienku úryvku z prednesu Philipa Wollena z debaty “Animals should be off the menu” a reflektuje naše pôsobenie na tomto svete, pričom poukazuje nielen na dravé správanie medzi ľuďmi, ale aj na naše kruté zaobchádzanie s nevinnými zvieratami.

Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND, 2019,
Prédateurs, choreografia Hana Vidová,
foto: Peter Brenkus

Tanečnica prichádzajúca v kuželi svetla centrom javiska v ústrety divákovi zabalená v kožuchu pertraktovala iróniu ľudskej krutosti voči faune a manifestovala márnivosť ľudskej populácie. Prechádzala sa v štylizovaných gestách elegantnej extrovertnej modelky na móle, aby sa po vyzlečení z kožucha premenila na animálneho dravca (je to ešte človek, alebo už zviera?) pohybujúca sa všetkými končatinami na podlahe v extatickom prejave, aby sa na záver schúlila vo vlastnej kožušine.

Treťou choreografiou bola DÔVERA, (bakalársky umelecký výkon, choreografia: Mgr. art. Andrej Petrovič, hudba: Barbora Tomášková, študentka Katedry skladby a dirigovania HTF VŠMU, scénografia a kostýmy: Terézia Kosová a Anna Revická, študentky Katedry scénografie DF VŠMU, účinkovali: Viktória Komolíková, Rebecca Smudová, Silvia Sviteková, Lukáš Záhorák, bakalársky umelecký výkon, študijný program – Tanečné umenie, Tanečné divadlo a performancia, Hana Gallinová, študentka magisterského štúdia na KTT, študijný program – Tanečné umenie, Viktória Malá, študentka bakalárskeho štúdia na KTT, študijný program – Tanečné divadlo a perfomancia, Kristína Miklovičová, študentka bakalárskeho štúdia na KTT, študijný program – Tanečné umenie).

Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND, 2019,
Dôvera, choreografia Andrej Petrovič,
foto: Peter Brenkus

„Prostriedkami súčasnej pohybovej reči choreografia tlmočí budovanie a strácanie dôvery interpersonálnej či systémovej, rovnako ako sebadôvery a dotýka sa aj témy manipulácie.“ uvádza web SND. Predstavenie, ktoré skúmalo základný element medziľudských vzťahov bolo postavené na kontre skupiny žien a mladého muža. Na papierových ústrižkoch vysypaných z igelitových vriec tanečníkom sa odohrávala hra vzťahových súvislostí dievčat vzájomne, ako aj v vzťahu k mladému mužovi.

Pri voľnom tancovaní v spontánne vznikajúcej scénografii boli akcentované červené lodičky na vysokom podpätku, ktoré si jednotlivé tanečnice obúvali, nebezpečne sa tu mihnú aj nožnice, ktorými jedna z protagonistiek manipuluje, vlieza pod tričko mladíkovi, zo vzťahu ktorého sa doslova „vystrihne/odstrihne“ (nechtiac?) ho zraniac nožnicami (mimovoľne a symbolicky odznie moment bolesti v krvi ako kúzlo nechceného), všetko sa pohybovo deje v pomerne nečitateľných, skôr tušených súvislostiach, ktoré výrazovo tanečnice celkom neobsiahli s výnimkou tanečníka, ktorý aj pohybovo evidentne nad ne vyčnieva. Je to z celého večera snáď najdlhší príbehový kus, ktorý sleduje vážnu myšlienku v dosť rozpačitej interpretácii bez silnejšieho odkazu.

Vlažnú nejednoznačnosť kontrastne vyvážila semestrálna práca MEER (choreografia: Adrian Ducin, študent magisterského štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie – Choreografia, Choreografia baletu, pedagogické vedenie: Mgr. art. Šárka Ondrišová, ArtD., hudba: Maurice Ravel, účinkujú: Ilinca Gribincea-Ducin, demi sólistka Baletu SND a študentka bakalárskeho štúdia na KTT, študijný program – Tanečné umenie, Adrian Szelle, člen Baletu SND).

Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND, 2019,
MEER, choreografia Adrian Ducin,
foto: Peter Brenkus

Ducin si vyberá do svojich choreografií vyabstrahovanú myšlienku posunutú do globálnej všeobecnosti a sily, na ktorej stavia svoje dielo. Komentuje ho slovami: „Sen sa stáva realitou, realita snom. Čo je skutočné?“. Na základnú ideu, ktorá predpokladá aj fantáziu vnímateľa aplikuje svoj choreografický slovník jemu najbližší aj z charakteru tanečníka. Dôraz kladie aj na voľbu interpretov v čom má iste výhodu domáceho prostredia, jednu z tanečníc má rovno doma za manželku a stiahnuť za rukáv stačí kolegu zo sály. A tak kombinácia Illinca Gribincea-Ducin a Adrian Szelle nie je nová a vždy zafunguje.

Mimoriadne poetický obrázok snívajúceho mladíka zaspiaceho nad knihou na sofe a v sne sa objavujúcej éterickej dievčiny (žeby víly?) nás podprahovo vracia k romantickým baletom až kamsi k Sylphidám, Giselle, labutiam, všetkým tým snovým preludom a zakliatostiam, hoci chalan je v súčasných džínoch a fešáckej košeli a dievčina v ľahkých transparentných šatách. Môže to byť siréna, ktorá ho k sebe volá, fantázia z podvedomia, či postava z románu, ale aj bývalka, ktorá sa v sne vracia, či iba vytúžená žena, ktorá možno iba v realite príde. Svojim spôsobom je jedno, čo je skutočné a čo sen, ale lavírovanie reality a sna dokážu tanečníci krásne oddiferencovať spôsobom komunikácie – raz sú fyzicky spolu vo vzájomnom vnímaní, inokedy sa ich gestá, telá a pohľady míňajú.

V jemnom cizelovaní detailov realitu a sen vieme vizuálne aj emočne rozlíšiť. Profesionálne tancovanie, oduševnelý výraz, mäkké gestá, plynulá kĺzavá lineárnosť pohybu, dokonalá interpretácia, ale aj logicky od prológu až po epilóg vystavaná choreografia (v závere dáma zo sna mizne ako sa na začiatku objaví a mladý muž sa opäť začíta do knihy) odovzdali divákom kus emocionálne podloženej poetiky a krásu tanečnej bravúry. Je to dielko komorné, príbehovo jednoduché, ktoré nás prevalcuje silou emócie a samozrejmou estetikou profesionálneho tancovania.

Záver prvej časti večera ukončila choreografia ACH BOŽE Z NEBE, (choreografia: Mgr. art. Igor Holováč, hudba: Čechomor, hudobná koláž, účinkovali: Viktória Mäsiarová, Silvia Orfánusová, Viktória Viola Tekeľová, Dávid Dubjel, Matej Lehotský, Jakub Slovák, žiaci Súkromného tanečného konzervatória Liptovský Hrádok), ktorá sa odvinula od základného motívu z refrénu textu skladby „A ty musíš býti má, lebo mi tě Pán Bůh dá!“, ktorý si v krátkom fragmente aj tanečníci zaspievajú.

Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND, 2019,
Ach bože z nebe, choreografia Igor Holováč,
foto: Peter Brenkus

Tri dvojice tancujúce od temperamentných polôh až po tie poetické vyjadrujú pohybom texty piesní, ktoré znejú súčasne a archaicky (folklórne) zároveň. Dievčatá vyzliekajú v temnom prítmí svojich šuhajov z košieľ a tancujú s ich zvrškami, aby im ich opäť obliekli a pritiahli k sebe. Kompozične je choreografia vystavaná logicky, prechody sú plynulé a prirodzené, autorovi sa podarilo vyprofilovať poetiku lásky, ktorú si ťaháme z tradícii do súčasnosti a vybudoval vizuálne príťažlivý rámec od prvého až po posledné objatie milencov.

Prekvapivou výsadou tohto dielka bola prirodzená a vyzretá interpretácia mimoriadne mladých tanečníkov, ktorí nielenže choreografiu kvalitne zatancovali s nasadením, temperamentom, i emočnou ladnosťou nádherných gest (zvlášť u mužskej zložky), ale aj výrazovo nás presvedčili o dospelom tancovaní s adekvátnym herectvom. Igor Holováč teda kvalitne a optimisticky uzavrel prvú časť večera (a hoci si uvedomujem, že vážnosť prikladá iným svojim choreografiám rozprestreným na väčšej časovej ploche), dovolím si tvrdiť, že toto bola doposiaľ najlepšia (alebo rozhodne najuvoľnenejšia), akú som od neho videla.

Druhú časť večera otvorila choreografia TRIPARTITE, (choreografia: Ivana Oršolić, Aleksandra Ilić, študentky Music und Kust privatuniversität der Stadt Wien, Matúš Szeghö, študent magisterského štúdia na KTT, študijný program – Tanečné umenie, hudba: Mily Balakirev: The Lark, Friedrich Burgmüller: Etüde op 109 no15, Enrique Granados: Allegro de Concierto, účinkovali: Ivana Oršolić, Matúš Szeghö, Aleksandra Ilić).

„Traja performeri v troch častiach, prezentujú tri vrstvy námetu inšpirovaného rozhovormi so spevákom Bobom Dylanom“, tak uvádzal program obsah diela. Na javisku za klavírnym krídlom chrbtom k divákom sedia traja tanečníci v baloniakoch. Jedna protagonistka na kresle ostáva a hrá na klavíri, ostatní dvaja – ona a on vyzliekajúc si plášte, v kostýmoch zemitých farieb tancujú spolu aj oddelene v rôznych emočných polohách, zamysleniach, pauzách a tanečných sekvenciách, aby sa v závere opäť všetci v pôvodnom vizuálnom znení k sebe vrátili. Rozhovor s Bobom Dylanom je naznačený v úvode vo vrave idúcej zo záznamu, je to asi ale iba jediný ako- tak identifikovateľný moment v súvislosti s Dylanom.

Zo zádumčivosti tejto choreografie nás vytrhne ďalšia. TANGO PRE TROCH, (choreografia: Henrich Gibala, študent bakalárskeho štúdia na KTT, študijný program – Tanečné umenie, hudba: Ángel Villoldo – El Choclo, arr. Eduardo Rojas, účinkujú: Henrich Gibala, Mário Richter, korepetítor Baletu SND a KTT). Pôvodne uvedenú choreografiu ako: „Jedna žena, jeden muž a jeden klavír v intímnej symbióze“.

Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND, 2019,
Tango pre troch, choreografia Henrich Gibala,
foto: Peter Brenkus

Ukážka vášnivého a omamného Argentínskeho tanga v jeho upravenej, scénickej podobe“ napokon tvorca improvizačne modifikoval a využil kúzlo nechceného. Absencia jeho partnerky na skúške spôsobila, že skúšal choreografiu komentujúc verbálne jej party sám a nakoniec nechal túto improvizovanú podobu aj vo finálnom tvare. Sympatický bol aj fakt, že tanečník je na javisku prekvapivo verbálne zdatný (zvyčajne tanečníkom nejdú slová z úst prirodzene) a vyprofiloval akúsi mimoriadne vtipnú „stand up comedy“, v ktorej vysvetľuje genézu tvorby choreografie a jej úskalia. Napokon mu prichádza predsa len tanečná „náhrada“, nie je to však partnerka, ale ďalší tanečník, s ktorým v choreografii pokračuje.

Okrem suverénneho tancovania, sympatického výrazu a excelentného hrania korepetítora nemá choreografia s Tangom Argentino takmer nič spoločné, je to akási scénická štylizácia kombinácie flamenco, klasického tanga s jemnou esenciou Argentíny. Tanečník pôsobí skôr ako toreádor a intimita argentínskeho tanga sa vytratí, ale s benevolenciou mu to odpustíme, lebo jeho humorná interpretácia mu dokonca zabezpečila standing ovation. Vskutku bol prirodzene vtipný a elegantný zároveň.

Testosterón prišiel následne na javisko s choreografiou NA VOJNE, (semestrálna práca,choreografia: Marek Grega, študent magisterského štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie – Choreografia, Choreografia ľudového tanca, pedagogické vedenie: Mgr. art. Ján Ševčík, ArtD., účinkovali: Victor Peeters, Roman Majer, Patrik Frena, Kristián Sorokáč, Vladimír Frištik, Dominik Lukáč, Tomáš Husár, Viktor Voško, Michal Svitok, členovia tanečného súboru SĽUK-u), ktorá predstavila pohľad na chlapov bojujúcich na vojne.

Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND, 2019,
Na vojne, choreografia Marek Grega,
foto: Peter Brenkus

Temperament, dynamika, tempo, mužné gestá, dravé skoky a dupot čižiem kontinuálne prešli do ďalšej choreografie, ktorá pôsobila ako súčasť predchádzajúcej. VRÁŤ SA MI, (semestrálna práca, choreografia: Marek Grega, študent magisterského štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie – Choreografia, Choreografia ľudového tanca, pedagogické vedenie: Mgr. art. Ján Ševčík, ArtD., hudba: Ľudová hudba FS Zemplín – Večar je, večar je, účinkovali: Zuzana Kurincová, Vladimír Frištik, Veronika Príbulová, Aneta Hradilová, Martina Nadzamová, Klára Bičejová, Petra Vajdiková ,členovia tanečného súboru SĽUK-u) je zamilovaný duet plný clivoty a lásky, v ktorom dievča spomína na svojho milého, ktorý je už dlhé roky na vojne. V predstavách sa jej zjavuje ako skutočný. Tento nostalgický obrázok uzavrel blok ľudového temperamentu posunutého do súčasnosti.

Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND, 2019,
Vráť sa mi, choreografia Marek Grega,
foto: Peter Brenkus

Hajlajtom večera boli hostia z Hamburgu z baletu Johna Neumeiera s choreografiou inšpirovanou gréckou mytológiou EROS A PSYCHÉ (choreografia: Kristína Borbélyová, študentka externého bakalárskeho štúdia na KTT, študijný program – Tanečné umenie, hudba: Sergej Rachmaninov, Piano Concerto No. 2, Adagio sostenuto, účinkovali: Giorgia Veronica Giani a Jacopo Bellussi, Hamburg Ballett Johna Neumeiera).

Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND, 2019,
Eros a Psyché, choreografia Kristína Borbélyová,
foto: Peter Brenkus

Vrcholné dielo zlatého veku rímskej literatúry Metamorfózy sa stalo podkladom pre autorskú choreografiu Ovid. Ako informuje autorka: „Ovídius v Premenách naznačuje nekonečný kolobeh času a foriem. Duša je nesmrteľná a prechádza len do iných foriem. Balet Ovid má tri časti: Pygmalión, Eros a Psyché, Narcis a Echo. V samotnom Ovídiovom diele nie je časť Eros a Psyche. Je to moja autorská pocta, vnesenie samotného Ovídia do deja a vyjadrenie nekonečnej lásky a inšpirácie.“

Okrem toho, že sa autorke podarilo preniesť ducha gréckej mytológie na javisko SND v pohybovej, hudobnej aj svetelnej poetike, v inšpiratívnej choreografickej skladbe, ktorá nešetrila dvíhanými figúrami, tempom, lineárnymi prechodmi a vizuálne príťažlivými tanečnými formáciami, treba konštatovať, že výsledný efekt jednoznačne podržala excelentná interpretácia protagonistov. Estetika tela, dokonalý pohyb, emócia ale aj výrazovo oduševnelé a prirodzené polohy zároveň urobili z diela vrcholný zážitok večera, ktorý aj napriek lyrickému zneniu javil známky erotiky a aj napriek mytologickému pátosu bol sexy. Bol to ten z prípadov, keď hľadisko stíchne a zabudne dýchať.

Slávnostný večer uzavreli monumentálni TATRANSKÍ ORLI, (choreografia: Juraj Kubánka, hudba: Svetozár Stračina, účinkovali: Sara Danielová, Simona Ivanovičová, Petra Vajdíková, Michal Svitok, Matej Tkáč, Roman Majer, sólisti SĽUK-u a členovia tanečného súboru SĽUK-u).

Bulletin spresňuje, že „majster Juraj Kubánka patrí k zakladateľom choreografie ľudového tanca na Slovensku a bol jeden z prvých, ktorí ľudový tanec pozdvihli na profesionálnu scénu. Choreografia Tatranskí orli z roku 1980 patrí k jeho najvýznamnejším dielam. Inšpiráciou pre vznik diela bol goralský tanečný región, ktorého symbolom je tatranský orol.“

Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND, 2019,
Tatranskí orli, choreografia Juraj Kubánka,
foto: Peter Brenkus

Týmto charizmatickým, dôstojným dielom odrážajúcim slovenské tradície sa ukončil večer, ktorý bol prirodzene poznačený rôznou úrovňou tancovania aj tvorivej choreografickej invencie zúčastnených, ale nazdávam sa, že bol zo série večerov tanečného umenia VŠMU a Baletu SND ten najkvalitnejší, aký sme doposiaľ v rámci tejto kooperácie videli. Nechcem programovo navodzovať dojem akéhosi euforického nadšenia, ale je minimálne korektné vyjadriť radosť nad mladými talentami tanečného umenia, ktorí nás v budúcnosti budú mať čím prekvapiť. Už teraz to niektorí dokázali.

Autor: Barbara Brathová

písané z predstavenia 7. 5. 2019

Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND
Program bol prezentáciou záverečných prác choreografov a umeleckých výkonov študentov Katedry tanečnej tvorby HTF VŠMU.

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Barbara Brathová

baletná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár