Presne pred 200 rokmi v roku 1822 sa Beethoven začal zaoberať svojou 9. symfóniou s víziou, aby sa všetci ľudia stali bratmi. Beethoven v nej zvečnil dodnes platné Schillerove myšlienky. Podobné posolstvo vyslala do éteru 1. mája 2022 Berlínska filharmónia svojím 31. ročníkom Európskeho koncertu s dirigentom Kirillom Petrenkom a sólistkou Elīnou Garančou z lotyšského mesta Liepāja. Príbuzné poslanie mali i nedávne koncerty Kyjevského symfonického orchestra v siedmych koncertných sieňach Nemecka.
Európsky koncert Berlínskych filharmonikov sa mal pôvodne uskutočniť v tomto roku v Odese. Avšak pravidelný koncertný život v ukrajinských mestách stíchol. Kultúru determinujú vojnové udalosti. Podobne ako Odesa, ani Kyjev nie je v týchto týždňoch miestom na bezstarostné koncertovanie. Koncom apríla sa preto Kyjevský symfonický orchester, potom, ako jeho členovia prečkali nebezpečné noci v metre alebo podzemnej garáži, vydal na cestu. S finančnou podporou Goetheho inšitútu sídliaceho v Kyjeve odohral koncerty v exile.
O tomto orchestri, ktorý vznikol pred 40-timi rokmi, sotva niečo vieme. Na turné sa predstavil spontánne ukrajinskou hudbou, ktorá nám tiež sotva niečo hovorí. Najprv v Drážďanoch, následne i v sídle Berlínskej filharmónie a na záver vo vypredanej novej veľkej koncertnej sieni v Hamburgu sa uskutočnilo spolu sedem benefičných koncertov. Program bol prierezom ukrajinských dejín hudby: zaznela nedávno objavená Symfónia C dur Haydnovho súčasníka Maxima Berezovského, hudba Borisa Ljatošinského, ktorého hudobná reč nevyhovovala sovietskemu režimu, a romantizujúce dielo súčasníka, v roku 2020 zosnulého skladateľa Miroslava Skoryka.
Toto turné sa uskutočnilo s mladou ukrajinskou huslistkou Dianou Tiščenko, ktorá hrala sólový part v Chaussonovej Poéme pre husle a orchester. Koncerty viedol šéfdirigent, Talian Luigi Gaggerer. Podujatie zaostrené na ukrajinskú hudbu sa stalo poslom a nádejou zachovania hudobnej kultúry tohto národa. Pritom tieto večery boli všetkým, len nie obyčajnými koncertami.
K publiku v Drážďanoch patrili napríklad Ukrajinci, aktuálne žijúci v meste, nápadne veľa mladých žien s deťmi. Keď z pódia zaznela – ako vďaka orchestra za neutíchajúci potlesk – ukrajinská hymna, položili si ruku na srdce, so symfonickým orchestrom spievali, niektorí plakali či objímali sa… Hudobníci z Kyjeva splnili svoju úlohu. Na významných pódiách Nemecka prezentovali silu hudby, jej politické i umelecké posolstvo. Navyše, zisky z koncertov určené na humanitárne ciele pomôžu v núdzi. Prvého mája, v deň, keď hrala Berlínska filharmónia pre Ukrajinu svoj Európsky koncert v Lotyšsku, sa Kyjevčania vracali domov.
Berlínski filharmonici od roku 1991 uskutočňujú vždy 1. mája takzvaný Európsky koncert. Pripomínajú začiatky tohto excelentného telesa, ktoré vzniklo pred 140-timi s 54-mi hudobníkmi. Koncert sa koná každoročne na inom historicky významnom mieste. Prvý z nich zaznel v Smetanovej sieni v Prahe pod taktovkou Claudia Abbada. V tomto roku, po dvojročnej absencii koncertných turné podmienenej pandémiou, malo toto podujatie Berlínčanov zaznieť v národnej opere prístavného mesta Odesa.
Prečítajte si tiež:
Jubilejný 30. Európsky koncert Berlínskych filharmonikov s Kirillom Petrenkom
Budovu opery z obdobia cárskeho Ruska postavili na brehu Čierneho mora viedenskí architekti. Dýcha európskou kultúrou. Stojí v meste, kde sa narodili legendárni huslisti Nathan Milstein a David Oistrach. Samotná divadelná budova je pyšným symbolom metropoly, v ktorej sa stretávali rôzne kultúry a národnosti. Bohatá hudobná tradícia ho spája s Čajkovským, Rachmaninovom, Lisztom, dokonca i so Svjatoslavom Richterom.
Tu Berlínski filharmonici plánovali pripomenúť slávnostným koncertom významné jubileum vzniku svojho orchestra. Ale v posledných týždňoch na cestu do Odesy nebolo ani pomyslenia, týždeň pred koncertom mesto zasiahli dokonca i ruské rakety. Z operného domu v Odese sa stala zabarikádovaná ikona ukrajinskej výdrže a nádeje víťazstva. A tak uskutočnenie koncertu Berlínskej filharmónie determinovalo predovšetkým aktuálne vojnové dianie na Ukrajine. Jeho dejisko sa muselo zmeniť, hľadala sa sála v bezpečí. Abstraktná koncertná sieň Great Amber Concert Hall stojaca od roku 2015 takmer na brehu Baltského mora v meste Liepāja, treťom najväčšom v Lotyšsku, orchester pohotovo prichýlila.
Dramaturgia koncertu sa tiež zmenila. Prispôsobila sa myšlienkam bratstva, demokracie a mieru, ideám kultúrneho prepojenia Európy, vyjadrila solidaritu s Ukrajinou. Ukrajina a Lotyšsko sú dnes dve samostatné krajiny, ktoré patrili pod bývalý Sovietsky zväz. Všetci zúčastnení sa nekompromisne zasadili za ideály suverenity. Čiže hudba skladateľov, ako sú Pēteris Vasksa, Luciano Berio, Valentin Silvestrov, dokonca i odkazy Leoša Janáčka a Jeana Sibeliusa sa stali aktuálnymi.
Aj sólistka Elīna Garanča, pochádzajúca z Rigy, a napokon i jeden z najlepších a najdemokratickejších orchestrov sveta čelili bolesti, ktorú spôsobujú správy z Kyjeva. Na strane Ukrajincov stál od začiatku aj šéfdirigent Berlínskych filharmonikov Kirill Petrenko, narodený v ruskom Omsku. Bezprostredne po napadnutí samostatného štátu ruskými agresormi sa vyjadril nasledovne a jednoznačne:
„Putinov zákerný útok na Ukrajinu, ktorý porušuje medzinárodné právo, je nožom do chrbta celému mierumilovnému svetu. Je to aj útok na umenie, o ktorom je známe, že spája všetky hranice. Som hlboko solidárny so všetkými svojimi ukrajinskými kolegami a môžem len dúfať, že všetci umelci budú spoločne stáť za slobodu, suverenitu a proti agresii.“
Žiť v očakávaní koncertu pod taktovkou Kirilla Petrenka je vždy niečo nezvyčajné bez ohľadu na to, či ho sledujeme priamo v sále alebo cez digitálny prenos živého podujatia. Petrenko disponuje takou sugesciou osobnosti, že sprostredkúva úžasný umelecký zážitok i cez obrazovku či rozhlasový prenos. Stretnutia s ním sa človek nemôže dočkať, pretože sú to výnimočné a neopakovateľné momenty. Čo priniesol Európsky koncert prenášaný 1. mája 2022 z koncertnej siene v Liepāji? Veľkolepé a nezabudnuteľné dve hodiny!
Prečítajte si tiež:
Slovenský filharmonický zbor sa po boku Berlínskej filharmónie predstavil v Baden-Badene a v Berlíne
Smutné, žalujúce tóny v dur-mole, široké melodické oblúky sláčikov a hudba bez disonancií otvorili koncert dielom Musica dolorosa súčasného lotyšského skladateľa Pēterisa Vasksa, ktorý sedel medzi publikom. Kirill Petrenko sprostredkoval túto hudbu, ktorá bola v roku 1983 reakciou na smrť skladateľovej sestry, ako inštrumentálne, čisto sláčikové rekviem, interpretované nešťastnými ľuďmi. On, dirigent, bol jedným z nich – a do nešťastia vtiahol orchester a poslucháča. Sláčiky od bolesti a smútku kričali, nádherné sólové violončelo plakalo.
V podobnom duchu sa nieslo i druhé dielo, Elégia pre sláčikový orchester Valentina Silvestrova, súčasného ukrajinského skladateľa. O jeho hudbu sa už roky zasadzuje huslista Gidon Kremer a klaviristka Hélène Grimaud, takže nie je neznáma. 84-ročný Silvestrov patrí dnes k tým Ukrajincom, ktorí opustili Kyjev. Žije v exile v Berlíne v nádeji na skorý návrat domov. Jeho kontemplatívna a smutná Elégia vznikla v roku 2002. Jej jediná melódia sa vinula ako fixná idea celým sláčikovým dielom a skončila sa nečujne v útrobách pianissima v orchestri a akoby iba v mysli či meditácii s dielom absolútne stotožneného dirigenta. Dielo silno pripomenulo slávne Barberovo Adagio.
Piesňový cyklus Folk Songs pre mezzosoprán a orchester Luciana Beriu sa stal parádnym číslom pre divu Elīnu Garanču, zaodetú do farieb ukrajinskej vlajky. Nemecko-taliansky skladateľ Berio cyklus ľudových piesní komponoval pre svoju geniálnu manželku, speváčku a skladateľku Cathy Berberian, premiéru mal v roku 1973. Ľudové piesne z Ameriky, Francúzska, Sicílie, Sardínie, Arménska či Azerberdžajnu sa stali prameňom a predlohou, stvárnil ich v ôsmych rôznych rečiach. Elīna Garanča bola ideálnou interpretkou týchto polyštýlových a expresívnych piesní, jej mäkký a hrejivý mezzosoprán s výrazným legatom prežiaril celý cyklus plynúci attacca. Piesne dokázala stvárniť podmanivo a presvesdčivo aj mimikou a gestom.
Zemepisné a kultúrne protipóly zakomponoval Berio aj do orchestra. Tu ponúkol Petrenkovi vytvárať so svojím špičkovým telesom nebývalý zvukový koberec, ozdobený aj avantgardnými momentmi, po ktorom kráčala multikultúrna spoločnosť pri interpretácii piesní. Okrem toho boli Petrenko s Garančou aj ideálnou hudobnou dvojicou, ktorá si absolútne rozumela. Zanechala momenty šťastia.
Sympatickou črtou zostala informácia, že Elīna Garanča, pochádzajúca z Rigy, hneď na začiatku vojny odriekla všetky koncerty v Rusku. Mimochodom, práve s týmto Beriovým piesňovým cyklom debutovala u Berlínskych filharmonikov v roku 2008 pod vedením svojho krajana, dirigenta Marissa Jansonsa.
V Rapsódii pre orchester Taras Bulba Leoša Janáčka, ktorá mala premiéru r. 1921 v Brne, ide o literárnu fikciu. Taras Buľba, vodca Kozákov, bojoval za oslobodenie Ukrajiny, stal sa národným hrdinom. Gogoľova rovnomenná poviedka skrýva v sebe i príbeh jednej lásky, ktorá zvíťazí nad nepriateľstvom národov. Akoby písané a komponované dnes, ibaže Janáčkovou nástojčivou útržkovitou hudobnou rečou. Interpretáciou diela Petrenko hľadal identitu národa. Vyzdvihol údernosť a vrúcnosť, nechal excelovať dychové plechové i bicie nástroje, vzbudzoval vášne, Janáčka nechal narásť na hudobného obra.
Na záver zaznela symfonická báseň Finlandia Jeana Sibelia z prelomu 19. a 20. storočia. Dielo rozprávajúce o národnom prebudení po ruskom šikanovaní si rýchlo našlo miesto u fínskeho publika a podnes je symbolom patriotizmu tohto severského národa. Pod Petrenkovým vedením a perfekcionizmom filharmonikov zaznelo ako hymna orodujúca za pokoj a mier. Keby bol človek poverčivý, musel by uveriť, že pôvodná myšlienka zasvätiť koncert ukončeniu vojny na Ukrajine a zbrataniu všetkých ľudí bola vypočutá. Bol tak presvedčivý a intenzívny.
Toto nevšedné hudobné podujatie z Lotyšska sa dalo 1. mája 2022 sledovať v Digitálnej koncertnej sieni Berlínskych filharmonikov a na televíznom programe ARD. Prenos do 80-tich krajín sveta bol koprodukciou viacerých televíznych spoločností. Predtým, 29. apríla 2022, zaznel v domovskej koncertnej sieni Berlínskych filharmonikov.
Autor: Agata Schindler
písané z prenosu koncertu 1. mája 2022
Európsky koncert Berlínskych filharmonikov 2022
Great Amber Concert Hall, Liepāja, Lotyššsko
Kirill Petrenko, dirigent
Elīna Garanča, mezzosoprán
Pēteris Vasks: Musica dolorosa
Valentin Silvestrov: Elégia pre sláčikový orchester
Luciano Berio: Folk Songs, Transkripcie pre mezzosoprán a orchester
1. Black is the colour (USA) – 2. I wonder as I wander (USA) – 3. Loosin yelav (Arménsko) – 4. Rossignolet du bois (Francúzsko) – 5. A la femminisca (Sicília) – 6. La donna ideale (Taliansko) 7. Ballo (Taliansko) – 8. Motettu de tristura (Sardínia) 9. Malurous qu’o uno fenno (Francúzsko) – 10. Lo fiolaire (Francúzsko) – 11. Azerbaijan love song (Azerbejdžan)
Leoš Janáček: Taras Bulba, rapsódia pre orchester
1. Smrt Andrijova
2. Smrt Ostapova
3. Proroctví a smrt Tarase Bulby
Jean Sibelius: Finlandia op. 26
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.