Eva Randová jubiluje

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Keď som začiatkom roka 1969 v rámci vojenskej základnej služby navštívil v pražskom ND Dvořákovu Rusalku, viac než protagonisti opery ma zaujala druhá lesná žienka, ktorú spievala akási Eva Randová. V nasledujúcom desaťročí som potom zachytil jej hlas v rozhlasových prenosoch z významných svetových centier operného umenia. V posledný decembrový deň t.r. umelkyňa oslavuje svoje 85. narodeniny. Keďže v minulom režime bola jednou z mála českých operných speváčok, ktoré úspešne spievali na kapitalistickom Západe (wagnerovské sopranistky Ludmila Dvořáková, Nadežda Kniplová a emigrantka Hana Svobodová-Janků), zaslúži si, aby sme si pripomenuli jej prínos.

Narodila sa v Kolíne a vyštudovala pedagogickú fakultu s kombináciou matematika – telesná výchova. Bola vynikajúcou plavkyňou a dokonca medzinárodne reprezentovala ČSR v štafetových plaveckých disciplínach. Dva roky pracovala ako učiteľka v Trnicích a medzi rokmi 1952 – 1959 sa súkromne vzdelávala v speve v Ústí nad Labem u Jitky Švábovej. Jediný školský rok 1959/1960 navštevovala pražské konzervatórium a následne sa márne pokúšala o trvalý angažmán v Českých Budejoviciach a Kolíne. Jednu sezónu (1962/1963) pôsobila v Kladne.

V roku 1963 ju Zdeněk Košler angažoval do ostravskej opery, kde pôsobila do roku 1969 a vytvorila tu devätnásť mezzosopránových úloh v rôznorodom repertoári. Bola Verdiho Azucenou, Preziosillou, Fenenou, Eboli či Amneris, Mascagniho Santuzzou, Borodinovou Končakovnou, Bizetovou Carmen, Dvořákovou Cudzou kňažnou i Ježibabou, Janáčkovou Kostelničkou i Kabanichou, Wagnerovou Ortrud, Straussovou Herodias i Octavianom…

G. Verdi: Don Carlos, NDM Ostrava, 1963, Eva Randová (Eboli), foto: súkr. archív E. Randovej

Jednu sezónu (1969/70) účinkovala na javisku Národného divadla v Prahe, no pre nezhody s vedením divadla využijúc končiaci sa politický odmäk odišla do Norimbergu, Stuttgartu a postupne spievala na mnohých nemeckých javiskách – Mníchov (tu jej udelili titul Kammersängerin), Hamburg, Berlín, Düsseldorf-Duisburg… Pobyt si legalizovala sobášom (meno Teluškinova však používala skôr výnimočne).

Už 70. rokoch vystupovala na prestížnych festivaloch v Bayreuthe (Gutrune, Fricka, Waltraute) a Salzburgu pod taktovkou Herberta von Karajana (ako Eboli v Donovi Carlosovi v prestížnej sólistickej zostave Nikolaj Gjaurov, Piero Cappuccilli, Plácido Domingo, Mirella Freni a v predstavení účinkovala aj naša Edita Gruberová).

V úlohe španielskej princeznej bola po dve desaťročia (70. a 80. roky) zdatnou konkurentkou najlepších mezzosopranistiek tých čias (Cossotto, Bumbry, Verrett, Baltsa, Toczyska, Valentini-Terrani, Troyanos, Horne). Z ďalších významných európskych domov účinkovala napríklad vo Viedni, Paríži, Zürichu, Miláne, San Franciscu, v svojej obľúbenej londýnskej Covent Garden mala úväzok v rokoch 1986 a 1994.

V newyorskej Metropolitnej opere vystúpila v rokoch 1981 (Fricka v Zlate Rýna), 1987 (Venuša v Tannhäuserovi) a na záver speváckej kariéry ako Kabanicha v Janáčkovej Káti Kabanovej. Posledná zo štyroch repríz v METke (16. 1. 1999) bola jej rozlúčkovom predstavením, čo bolo pol roka po jej rozlúčkovom pražskom galakoncerte.

R. Wagner: Zlato Rýna, Eva Randová (Fricka), Metropolitná opera New York, 1981, zdroj foto: internet

V rokoch 1995 – 1998 zastávala funkciu riaditeľky Štátnej opery v Prahe. Následne viedla workshopy v Tepliciach – Šanove. V Slovenskom národnom divadle nikdy nevystúpila, zato bola účinkujúcou skvelého sólistického kvarteta v bratislavskej Redute (spolu s Dvorským, Beňačkovou a Kopčákom) vo Verdiho Requiem (koncert Bratislavských hudobných slávností – 12., 13. október 1989). V roku 1994 o nej Jan Špáta natočil filmový dokument. V roku 2021 získala Cenu Thálie za celoživotnú činnosť.

Do priazne šéfov nahrávacích štúdií sa príliš nedostala, takže z jej významných nahrávok môžeme spomenúť len viedenskú Mackerrasovu nahrávku Jej pastorkyne (s P. Dvorským ako Števom a L. Poppovou ako Pastierikom) a Lohengrina Wolfganga Savallischa, kde bola Ortrudou vedľa Lohengrina Plácida Dominga.

Eva Randová, zdroj foto: internet

Veľký zážitok som mal z jej spevu vo Viedenskej štátnej opere v roku 1987, kde pod taktovkou Václava Neumanna spievala Ježibabu i Cudziu kňažnú v Dvořákovej Rusalke s partnermi Gabrielou Beňačkovou, Petrom Dvorským a Jevgenijom Nesterenkom.

Vypočujte si tiež:
Vizitka: Eva Randová
(Český rozhlas)

Oproti dvom úspešným českým wagnerovským sopranistkám mala tú výhodu, že bola skvelou interpretkou tak velikána z Bayreuthu, ako aj barda z Roncole di Busseto (Parmy). Po odchode z javísk mala v Čechách zdatné pokračovateľky v operných mezzosopranistkách Dagmar Peckovej a Magdaleny Koženej, pravda, skôr v iných repertoárových oblastiach. Eva Randová sa venuje aj pedagogickej činnosti.

Autor: Vladimír Blaho

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

A. Dvořák: ukážka z opery Rusalka
E. Randová, G. Beňačková, P. Dvorský
orchester Viedenskej štátnej opery diriguje Václav Neumann

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár