Ewa Podleś, kontraaltový klenot z Poľska, má dnes sedemdesiat

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Hlboké ženské hlasy spravidla bývajú pomenované ako mezzosoprány, prípadne alty. Kontraalt je názvom zriedkavým a s prívlastkom „koloratúrny“ úplne výnimočným. V prípade skvelej poľskej speváčky Ewy Podleś jej zatriedenie sedí do bodky. Dnes (26. apríla 2022) má tento výnimočný zjav sedemdesiat rokov.

Aj keď môj medailónik je motivovaný predovšetkým nezabudnuteľnými živými dotykmi s umením Ewy Podleś na Rossini Opera Festivale v Pesare, nemožno nespomenúť, že Bratislava ju spoznala už v roku 1978. Vtedy bola účastníčkou speváckeho ročníka Medzinárodnej tribúny mladých interpretov pod patronátom UNESCO. Laureátsky titul síce nezískala, no Terézia Ursínyová v Hudobnom živote napísala, že „rossiniovské koloratúry zneli v jej podaní priam fascinujúco“. O tri roky neskôr hosťovala so Slovenskou filharmóniou pod taktovkou Libora Peška v altovom sóle Beethovenovej 9. symfónie.

Ewa Podleś, zdroj foto: Facebook Ewa Podleś

Ewa Podleś, varšavská rodáčka (26. apríla 1952), absolventka tamojšej Hudobnej akadémie Fryderyka Chopina z triedy Aliny Bolechowskej, získala viacero cien na prestížnych medzinárodných speváckych súťažiach, ako Rio de Janeiro, Toulouse, Moskva. Debutovala v poľskej Národnej opere (Teatr Wielki) ako Rosina v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly. Práve operný odkaz Gioachina Rossiniho sa stal doménou jej technicky bravúrne vyškoleného koloratúrneho altu.

V prvom období svojej umeleckej kariéry vystupovala na scéne varšavskej opery (Rosina, Angelina v Popoluške, Carmen), no prienik na zahraničné pódiá nedal na seba dlho čakať. Už vo februári 1984 absolvovala významný debut v newyorskej Metropolitan Opere, kde stvárnila, striedajúc slávnu Marilyn Horne, titulnú postavu Rinalda v rovnomennej opere Georga Friedricha Händela. V tom istom roku sa predstavila na festivale v Aix-en-Provence (Rossiniho Rosina) a to už spustilo rad hosťovaní po svete.

Na prahu deväťdesiatych rokov, popri mnohých divadlách v Európe i zámorí (amerických operných domov bolo počas jej kariéry ozaj veľa, dokonca sa v inscenácii Donizettiho Dcéry pluku stretla na javisku San Diego Opera aj s Ľubicou Vargicovou ako Marie), stála po prvý raz na javisku parížskej Opéra Bastille. Tam to bola titulná postava v Sait-Saënsovom Samsonovi a Dalile), v londýnskej Covent Garden Hedwige v Rossiniho Viliamovi Tellovi, v Teatro alla Scala najskôr Ragonde v Rossiniho Grófovi Orym, neskôr titulný Tancredi, či v roku 1996 jej obľúbená komická Markíza Berkenfield z Donizettiho Dcéry pluku. Ale spoznávali ju tiež v Madride, Amsterdame, Bruseli, Berlíne, Mníchove, Frankfurte, Barcelone, Benátkach, na Rossini Opera Festivale v Pesare…

Ewa Podleś, Ľubica Vargicová, skúška Donizettiho opery Dcéra pluku, San Diego Opera, 2013, zdroj foto: Facebook SDO

Popri medzinárodných aktivitách nezanedbávala ani domovskú scénu vo Varšave. Ako som už naznačil, dominantou repertoáru Ewy Podleś bolo viacero úloh pre koloratúrny alt, často tzv. nohavicové postavy. Najmä z opier Gioachina Rossiniho a Georga Friedricha Händela. Z pera prvého z nich to bol titulný Tancredi, Arsace zo Semiramide, Malcolm z La donna di lago, Ciro z Ciro in Babilonia, Rosina, Isabella (Talianka v Alžíri), Ragonde (Gróf Ory), Angelina (La Cenerentola), Melibea (Cesta do Remeša) či Hedwige (Guillaume Tell). K nim možno zaradiť aj ďalšie belcantové úlohy, ako Donizettiho Maffio Orsini (Lucrezia Borgia – spievala ho v koncertnej produkcii v Barcelone povedľa Edity Gruberovej), Leonora v La Favorite či Belliniho Adalgisa v Norme.

Z händelovských partov, podobne náročných na ozdobný spev a rozsah, treba spomenúť napríklad ústredné roly v operách Rinaldo, Orlando, Giulio Cesare, Bradamante v Alcine či Bertarido v Rodelinde. Popri týchto pomerne vyhranených štýloch sa umelkyňa venovala aj niekoľkým postavám z opier Giuseppeho Verdiho (Azucena, Ulrica, Eboli, Mrs. Quickly) či Richarda Wagnera (Erda v Zlate RýnaSiegfriedovi).

G. Rossini: Tancredi, Teatro alla Scala, Ewa Podleś, zdroj foto: podles.pl

Pokračovať by sa dalo ďalej, pretože najmä v neskoršej fáze umeleckej kariéry Ewy Podleśovej, pojala do svojho repertoáru a aj veľmi rada stvárňovala na jednej strane komické figúrky (Madame de la Haltière z Massenetovej Cendrillon či Markíza Berkenfield z Donizettiho Dcéry pluku, do istej miery sem patrí aj Baba Turek v Stravinského Živote zhýralca), na druhej dramaticko-charakterové (Klytaimnestra v Elektre od Richarda Straussa, Grófka v Čajkovského Pikovej dáme, Cieca v Ponchielliho La Gioconde či v Princezná v Pucciniho Sestre Angelike) alebo Ježibabu v Dvořákovej Rusalke či Babulenku v Prokofievovom Hráčovi.

A teraz sa už konečne vrátim k spomienkam na večery s Ewou Podleś na Rossiniho festivale v Pesare. Za tridsať rokov pravidelných návštev špecializovaného podujatia v rodisku skladateľa som mal možnosť počuť stovky umelcov. Väčšina z nich spravila medzinárodnú kariéru. K najsilnejším zážitkom patrili predstavenia a koncerty práve s Ewou Podleś. Prvý šok sa dostavil v roku 1991, keď v kantáte Le nozze di Teti e di Peleo ako Giunone očarila temným hlbokým altom, koloratúrnymi kaskádami, suverénnymi výškami i hĺbkami. Lekciu číreho belcanta ponúkla aj v rámci recitálu v sólovom parte Rossiniho u nás rovnako neznámej kantáty Giovanna d´Arco.

G. Rossini: Ciro in Babilonia, Rossiniho operný festival v Pesare, 2012, Ewa Podleś (Ciro), foto: Archív ROF

Potom nastala v Pesare dlhšia prestávka. V roku 2009 vystúpila na koncerte, no skutočná javisková postava sa zrodila na festivalovej pôde až v auguste 2012. V prvom novodobom naštudovaní Rossiniho piatej opery, v skladateľových dvadsiatich rokoch skomponovanej „dramma con cori per musica“ Ciro in Babilonia, sa predstavila v titulnej postave. Čerstvá šesťdesiatnička, medzi časom spievajúca aj väčšinu vyššie spomenutých charakterových partov, slovami z mojej recenzie v Hudobnom živote „šokovala autentickým rossiniovským štýlom, schopnosťou nielen vyspievať všetky koloratúry partu, ale dať postave výrazný charakterový profil. Hĺbky takej tmavej farby dnes už takmer nepočuť. Publikum ju obdarilo ováciami, aké som v histórii festivalu počul len zriedka.

O dva roky neskôr privítalo Rossiniho Pesaro Ewu Podleś na koncerte árií s orchestrom Filarmonia Gioachino Rossini pod taktovkou Carla Tetana. Zažiarila v každom čísle. Ako Gluckov Orfeo, bravúrnou koloratúrou s priam barytónovými hĺbkami ako Rossiniho Ciro, ale aj jeho rozšafná Isabella z Talianky v Alžíri. Donizettiho reprezentoval Maffio Orsini z Lucrezie Borgie, slovanský repertoár pateticko-emocionálne sólo z Prokofievovho Alexandra Nevského. Predniesla aj áriu Ciecy z Ponchielliho La Giocondy a čerešničkou na torte bola Podleśovej obľúbená komická Madame de la Haltière z Massenetovej Popolušky (Cendrillon).

V roku 2016 si na Rossini Opera Festivale Ewa Podleś zopakovala svojho jedinečného Cira z opery Ciro in Babilonia (tento raz v postave Amiry Jessicu Pratt nahradila Pretty Yende), ktorý nič nestratil zo svojej virtuozity a dramatickej naliehavosti mužského hrdinu. O rok neskôr v lete oznámila prerušenie svojej aktívnej činnosti pre nutnosť ortopedickej operácie. Neskôr sa už venovala len pedagogickej činnosti, majstrovským kurzom a pravidelnej účasti v porote prestížnej Medzinárodnej speváckej súťaže Stanisława Moniuszka vo Varšave. Nebude chýbať v jury ani v júni tohto roku. Počas celej kariéry sa venovala tiež koncertnej činnosti, absolvovala množstvo piesňových recitálov so svojím manželom, klaviristom Jerzym Marchwińskim.

Ewa Podleś, zdroj foto: Facebook The Fryderyk Chopin Institute

Unikátny kontaalt s obrovským tónovým rozsahom, s fenomenálnou koloratúrnou technikou a širokým repertoárovým záberom je zaznamenaný na mnohých CD a DVD. Ewa Podleś dnes oslavuje, možno bilancuje. Veruže dôvodov k hrdosti na svoju spevácku kariéru má viac než dosť. Pre mňa stretnutia s jej umením na festivale v Pesare patrili k najsviatočnejším chvíľam nielen na tomto podujatí.

Autor: Pavel Unger

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár