Exkurz do dejín hudobného života Banskej Bystrice

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Stredoslovenské mesto Banská Bystrica je počtom obyvateľov piate najväčšie mesto na Slovensku. Má svoju bohatú históriu, a tiež hudobný život, o ktorý sa starajú rôzne inštitúcie či jednotlivci. Aký bol hudobný život v Banskej Bystrici kedysi a aký je v súčasnosti?

Hudobný život v Banskej Bystrici je jednou zvláštnou kapitolou dejín mesta, ležiaceho v samotnom srdci Európy – neďaleko Kremnice je jeho geografický stred – ktoré sa teší krásam okolitej prírody a blízkosti Nízkych Tatier. Vždy bolo chápané viac ako turistické centrum, spočiatku s minimálnymi turistickými službami, a nie ako centrum kultúry stredného Slovenska. Kultúra sa koncepčne začala odvíjať až po roku 1948, kedy sa v plánovitom rozvoji stredného Slovenska postupovalo podľa rozvoja ekonomiky a celého hospodárstva v povojnových rokoch.

Kultúrny rozvoj krajiny je vždy určovaný rozvojom školstva, ktoré predistinuje vývoj v jeho celom spektre. V Banskej Bystrici zohralo školstvo v oblasti hudby dôležitý rozvojový bod kvality. V školskom roku 1941/1942 sa otvorila Mestská hudobná škola (od roku 1945 ako Hudobná škola), v ktorej základné poznatky o hudbe získali neskôr hudobní teoretici a umelci – Eva Koleničková, Vladimír Gajdoš, Svetozár Stračina, Ľuba Chmelková, Igor Bázlik, Daniel Buranovský, Martin Babjak, Pavol Bodnár, Honorát Cotteli, Miroslav Krajči, Ivan Ožvát, Štefan Sedlický, Jana Rychlá, Aleš Solárik, Zuzana Ferjenčíková a mnohí iní, ale tiež aj Igor Vajda, Braňo Hronec, Katarína Dibáková či Darina Surová.

Koncert družby, program koncertu žiakov banskobystrickej hudobnej školy v Písku v roku 1954.

Hudobná škola bola aj jedným z prvých organizátorov koncertov komorného charakteru – triednych koncertov žiakov, ktoré začali vstupovať na pole kultúrnych podujatí mesta pod Urpínom. Hudobná škola bola prvou štátnou inštitúciou, obmedzila dovtedy súkromné vyučovanie hudby a pracovala cieľovo na tom, aby sa stala známa aj za hranicami mesta. V 50. rokoch viedol školu riaditeľ JUDr. Július Tichý, ktorý rozvinul jej vzťahy s českou Hudební školou v Písku. Pamätný bol koncert 1. júna 1954, kedy žiaci banskobystrickej hudobnej školy vystupovali v Písku na Koncerte družby.

Učiteľský zbor zdobili zvučné mená: Alžbeta Szabová (klavír), Jolana Stollmannová (klavír), René Kollárová (klavír), Mária Cikkerová (klavír), Elena Žoržolianyová (klavír), Anna Trgová (klavír a hudobná teória, tiež detský zbor – dlhoročná riaditeľka školy), Blanka Bázliková (klavír), Július Tichý (husle), Albín Sakáč (akordeon) a Ján Gajdoš (hudobná teória).

Časť pedagogického zboru Hudobnej školy: zľava Mária Cikkerová, Elena Žoržolianyová, Ján Gajdoš, v úzadí René Kollárová, Albín Sakáč, za ním Jolana Stollmannová, Július Tichý, zdroj: archív

Zvláštnou osobnosťou bola Mária Cikkerová, matka skladateľa Jána Cikkera: žiarila svojim vencom krásnych bielych vlasov, vždy s vľúdnym úsmevom a nežnosťou v tvári… Roky existencie vyprofilovali Hudobnú školu – dnes Základná umelecká škola Jána Cikkera – na jednu z významných inštitúcií mesta, ktorá dnes už má viacero umeleckých odborov (hudobný, výtvarný, tanečný, dramatický) a nie je jedinou v meste. Je tu aj Súkromná hudobná škola Roberta Tatára s plnohodnotným pedagogickým a odborným zázemím.

Založenie operného súboru v roku 1959 si neskôr vyžiadal aj prínos pre hudobné školstvo mesta. V roku 1992 vzniká Konzervatórium Jána Levoslava Bellu, ktoré bolo výsledkom dlhoročného úsilia vedenia mesta, Ministerstva školstva SR, Regionálneho združenia Slovenskej hudobnej únie (predtým Zväz skladateľov a koncertných umelcov), a tiež zásluhou banskobystrického katolíckeho biskupa Rudolfa Baláža. Ten prejavil veľkú ochotu spolu s evanjelickým duchovným dr. Jánom Dubínyim pomôcť pri realizácií stredoškolskej umeleckej inštitúcie, kde v prvých rokoch okrem štúdia nástrojovej hry sa etabloval aj odbor cirkevná hudba.

Konzervatórium Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici, foto: wikipedia

Po stredoškolskom hudobnom vzdelaní v štúdiu hudby bolo možné pokračovať na Pedagogickom inštitúte (od roku 1959/60) a neskôr po reorganizácií v roku 1964 na Pedagogickej fakulte, ktorá bola samostatnou vysokoškolskou fakultou. Hudba sa tu študovala štyri roky pre 6. – 9. ročník základnej školy v kombinácií s druhým predmetom. Pravdaže, samostatnosť fakulty mala isté obmedzenia v plnení svojho poslania, preto niektorí pedagógovia fakulty prejavili záujem o vytvorenie Univerzity, kde by sa uviedli všetky dovtedy existujúce katedry na škole s možnosťou nielen organizačného napredovania, ale predovšetkým odborného kvalifikačného rastu učiteľov a tým aj odborného profilovania školy.

Snahy, vedené prof. dr. Jánom Findrom, DrSc, sa naplnili v roku 1992 vznikom Univerzity Mateja Bella s fakultami: Fakulta humanitných vied (dnes Filozofická fakulta), Fakulta prírodných vied, Pedagogická fakulta, Filologická fakulta, Ekonomická fakulta, Fakulta financií, Právnická fakulta, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov. Dnes sa hudba na Univerzite študuje na Pedagogickej fakulte (na Katedre hudobnej kultúry) so zameraním učiteľstvo pre potreby základných a stredných škôl.

Operná scéna v Banskej Bystrici spočiatku kvalitou nebola na uspokojivej úrovni, ako každé kultúrne teleso, ktoré si vytvára svoj programový profil. Šesťdesiate roky v jej existencií boli prelomové, lebo sa začala profilovať nielen ako stála scéna, ale predovšetkým ako samostatná operná scéna s minimálnou zájazdovou prevádzkou s dôrazom na operný repertoár. Boli tu však aj negatívne javy, ktoré značne sťažovali cieľavedomé umelecké zameranie scény: zájazdovosť divadla, častá migrácia jej členov (súvisiaca aj s nízkym platovým ohodnotením), tiež nevyhovujúce priestory budovy divadla.

J. B. Foerster: Eva, Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského (dnešná Štátna opera) 1960, Marie Urbanová (Eva), Ladislav Longauer (Samko), prvé predstavenie banskobystrickej opernej scény, foto: súkr. archív rodiny Longauerovej

Štatútom z roku 1999 sa operná scéna osamostatnila od Činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského a prijala názov Štátna opera v Banskej Bystrici ako samostatný právny subjekt pod gesciou Ministerstva kultúry SR.

Prečítajte si tiež:
60 rokov operného umenia v Banskej Bystrici

K rozvoju opery napomohol aj ďalší „ školský fakt“ – v roku 1997 bol otvorená umelecká vysoká škola Akadémia umení v Banskej Bystrici s fakultami: múzickou, výtvarnou a dramatickou. Táto škola tvorí to umelecké „nivó“ mesta, ktoré tu roky chýbalo – napomáha k formovaniu mladých umelcov, vytvára zázemie pre umeleckú činnosť, dáva priestor pre pedagogické a umelecké aktivity významných umelcov slovenskej kultúry a tiež zo zahraničia, umožňuje mladým umelcom prezentácie ich tvorby doma aj v zahraničí. Je v úzkom kontakte s opernou scénou, pre ktorú to znamená umelecké plus.

Naviac: Akadémia umení má akreditované doktorandské štúdium a napríklad doktorandi Katedry vokálnej interpretácie prispievajú svojimi dizertačnými umeleckými výkonmi do kvality a pestrosti koncertov v meste. Zvučné mená sú toho dôkazom: Pavol Bršlík, Gustáv Beláček, Štefan Kocán či Ľubica Vargicová. Tieto koncertné vystúpenia sú u Bystričanov zvlášť obľúbené.

Akadémia umení v Banskej Bystrici, foto: internet

Rozvoj hudobnej kultúry v Banskej Bystrici bol v priebehu rokov organizovaný inštitucionálne. Podieľal sa na tom predovšetkým Dom osvety (od r. 1952), ktorý organizoval všetky podujatia v meste, nielen hudobného charakteru. Ako samostatná kultúrna jednotka pracovalo aj Divadlo hudby, ktoré vzniklo v roku 1959 ako klub pre milovníkov reprodukovanej hudby a umeleckého slova. Viac – menej ho využívali školy na živé hodiny z umenia a po presťahovaní (z budovy Radnice) na sídlisko Fončorda bolo viac kultúrnym stánkom nového sídliska ako hudobným priestorom mesta. 

Koncepčnejšiu prácu v organizovaní hudobného života mesta prebral vzniknutý Park kultúry a oddychu (1961) a spolu so Slovkoncertom – krajskou organizáciou sa staral o profesionálny hudobný život mesta. Zásluhou PKO (riaditeľom bol Ján Šoltés a vedúci programového oddelenia pre koncerty a koncertných umelcov Jaroslav Smitka) sa konali každoročne v Banskej Bystrici dva významné koncertné cykly: Hudobná jar – prezentuje sa dodnes a Dni komornej hudby v jeseni, za odbornej gescie Krajskej pobočky Zväzu skladateľov, ktorého zrod organizovala vtedajšia jeho predsedníčka Zita Strnadová-Paráková. Bola aj iniciátorkou koncertných podujatí s názvom Hudobné piatky (v rokoch 1965 – 69), kde sa prezentovali umelci – členovia sekcie koncertných umelcov pri Zväze skladateľov, alebo záujemcovia o post v tejto skupine umelcov.

Trávníčkovo kvarteto v pôvodnom obsadení, foto: Hudobné centrum

Vďaka Jaroslavovi Smitkovi mali hudobné podujatia kvalitné umelecké obsadenie, ktoré nebolo len zo slovenských, ale aj významných zahraničných umelcov. Tiež vďaka jeho úsiliu sa v Banskej Bystrici usadilo Trávníčkovo kvarteto (1977), ktoré bolo excelentným telesom mladých umelcov z Brna – absolventov Janáčkovej akadémie múzických umení a významne poznačilo hudobný život mesta svojimi koncertami i príležitostným účinkovaním na kultúrnych podujatiach (vernisáže). Nakoniec je známy aj Smitkov výrazný podiel na skvalitnení činnosti Štátnej opery, z ktorého umelecké teleso ťaží dodnes.

Významnou kultúrnou inštitúciou v Banskej Bystrici sa stalo aj Literárne a hudobné múzeum (LHM) založené v roku 1969 iniciatívou viacerých osobností z histórie, literatúry a hudby. Bolo jediné svojho druhu na Slovensku a značný podiel významných umeleckých osobností z okresu Banská Bystrica dal základ jeho obsahovému naplneniu. Tiež bolo inštitúciou, ktorá nielen uchovávala tvorivé diela autorov, ale prispievala aj k hudobnému dianiu mesta poriadaním výstav z diel archivovaných autorov v sprievode hudobnej produkcie z ich diel. Jedným z významných podujatím bolo stretnutie s vnučkou skladateľa Jána Levoslava Bellu pani Dagmar Sturli – Bellovou v r. 1968.

Vnučka Jána Levoslava Bellu Dagmar Sturli Bellová (v strede) v rozhovore s Alexandrom Melicherom, predsedom Krajskej pobočky Zväzu skladateľov a Emanuelom Muntágom, pracovníkom Hudobného oddelenia Matice slovenskej. Foto: archív

Zbierkový fond múzea obohatila aj časovo rozsiahla výskumná úloha Idea Slovenského národného povstania v slovenskej, českej a inonárodnej hudbe, z ktorej v múzeu evidujú 381 hudobných diel s tematikou SNP. S LHM dlhé roky spolupracoval aj JUDr. Jaromír Bázlik, ktorý v archívoch získaval cenné údaje a dokumenty najmä z maďarčiny a nemčiny z dobovej tlače, čím obohatil zbierkový fond múzea o vzácne poznatky z histórie mesta a okresu (Dr. Jaromír Bázlik bol manžel Blanky Bázlikovej, rod. Andrašovanovej – sestry skladateľa Tibora Andrašovana).

Dnes je LHM zahrnuté pod komplex Štátnej vedeckej knižnice (sídlo má na Lazovnej ulici), kde naďalej rozvíja svoju zberateľskú a aktivačnú odbornú činnosť nielen literárnych a hudobných tvorcov z banskobystrického okresu, ale aj živých a bábkových divadiel, hudobných nástrojov a opernej scény v meste.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – Župný dom – Expozície Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici, foto: internet

K hudobnému života mesta patrili v povojnových rokoch aj koncerty Posádkovej hudby, ktoré sa konali v mestskom parku, v drevenom altánku umiestnenom v strede parku. Vytvárali príjemnú atmosféru odpoludňajšieho času i potrebné hudobné vystúpenia v rámci politických aktivít v meste. Pod taktovkou Imricha Gažoviča a Jaromíra Sylvestra boli hudobnou zálohou pre orchester opery, a tiež aj pre amatérske orchestrálne teleso Krajský symfonický orchester.

V Banskej Bystrici roky rezonovali snahy o vytvorenie samostatného symfonického orchestra, ktoré akceptovali aj na riadiacich miestach so zámerom vyplniť medzeru v symfonickej hudbe na strednom Slovensku vznikom symfonického telesa v Banskej Bystrici. V roku 1953 založili Krajský symfonický orchester s dirigentom Deziderom Nágelom (neskôr dirigenti Imrich Gažovič a Vladimír Gajdoš).

Karikatúra prvého dirigenta Krajského symfonického orchestra v Banskej Bystrici Dezidera Nágela, zdroj: archív

Jeho existencia nebola jednoduchá, pretože členovia boli zamestnanci rôznych inštitúcií, kde tolerovanie dvoch dní v mesiaci na nácvik koncertného repertoáru nebolo priaznivé, chýbalo nástrojové vybavenie i dostatočný notový materiál. Ale za 38 rokov svojej existencie bol orchestrom, ktorý vyplnil prázdne miesto v type symfonickej hudby pri rôznych príležitostiach v meste, vrátane vlastnej koncertnej prezentácie.

Dodnes Banská Bystrica nemá svoj samostatný symfonický orchester, ale už jeho vákuum nepociťuje tak výrazne ako pred desaťročiami, nakoľko orchester Štátnej opery ponúka pri významných politických a spoločenských podujatiach svoje koncertné vystúpenia, ktoré sú kvalitou na výbornej umeleckej úrovni.

Hudobný život v Banskej Bystrici sa rozvíjal aj cez krátkodobé podujatia, ku ktorým možno počítať Letný hudobný festival (roky 1975 – 1981). Bol festivalom komornej hudby pre turistov a návštevníkov mesta v letných mesiacoch s domácimi aj zahraničnými umelcami, a tiež Hudobné salóny – medzinárodný festival súčasnej hudby v rokoch 1997 a 1999. Tento bol skutočným koncertným skvostom s ponukou jedinečných hudobníkov, diel, komorných zoskupení i dramaturgiou. Škoda, že trval len dve sezóny.

Z histórie hudobného života Banskej Bystrici, plagát operety Odtrúbené, zdroj: pamatihodnosti.sk

Zvláštne miesto v hudobnom živote mesta zaujímala IS SSR – Interpretačná súťaž Slovenskej republiky, ktorá mapovala mladé slovenské talenty – absolventov umeleckých škôl pre domácu a zahraničnú koncertnú činnosť ( 1977 – 1988). Sledovala sólistov (klavír, sláčikové a dychové nástroje) i komorné telesá. Jej víťazi boli dôstojnými reprezentantmi slovenského koncertného umenia doma, aj v zahraničí.

K rozvoju hudobného umenia v meste prispeli aj vokálne telesá, ktoré tu pôsobili v predvojnových rokoch (spevácky zbor Smetana). Ich existencia bola na báze dobrovoľnosti a viazala sa ku konkrétnej inštitúcií, najčastejšie ku škole, napr. zbor učiteľskej akadémie, vedený svojim pedagógom Kolomanom Orgonášom. Dlhé roky na významných politických podujatiach mesta spieval spevokol Povstalec z Obchodnej akadémie, ktorý viedol prof. Pavol Both. Významné miesto v zborovej činnosti zaberá dlhé roky miešaný zbor Ľudový spevokol HRON, ktorý vznikol v roku 1950 a bol stálicou programových koncepcií mesta.

Rozvojom vysokých škôl na území mesta sa znásobil aj počet speváckych zborov, z ktorých výrazne poznáme spevácky zbor Mladosť, existujúci na pôde Univerzity Mateja Bela so zbormajstrom prof. Milanom Pazúrikom, tiež Akademický miešaný spevácky zbor Jána Cikkera – prvá dirigentka Marianna Kološtová, neskôr Vojtech Didi a v súčasnosti Štefan Sedlický, s ktorým zbor dosiahol výrazné úspechy. Štúdium hudby na UMB podnietilo mnohých jej absolventov k zakladaniu školských speváckych zborov, čím prispeli k rozvoju hudobnosti svojich žiakov.

Akademický miešaný spevácky zbor Jána Cikkera, obal CD

Zvláštne miesto medzi zbormi má aj Spevácky zbor Konzervatória Jána Levoslava Bellu so zbormajsterkami Miroslavou Matisovou a Katarínou Koreňovou. Pri Dome Matice slovenskej vzniká v roku 1990 zbor Collegium Cantus s akcentom na verejné vystúpenia na domácej a zahraničnej pôde, čomu prispôsobil aj svoj programový výber pod vedením prof. Milana Pazúrika. Ďalší spevácky zbor Canzona Neosolium pod vedením skladateľa prof. dr. Vojtecha Didiho od roku 1990 – s podnikateľským sponzorstvom – uvádza príležitostne súčasnú slovenskú zborovú tvorbu.

Do rámca vokálnych telies treba zahrnúť aj Rímskokatolícky cirkevný zbor, ktorý vznikol v roku 1941, bol založený regenschorim a učiteľom hudobnej školy Jánom Gajdošom, od r. 1989 ako Katedrálny zbor pri chráme svätého Františka Xaverského (Kapitulský kostol) pod vedením Róberta Tatára. Pri výpočte vokálnych telies ostáva jedinečným a zvláštnym komorné teleso ôsmich vokalistov s názvom OTTO VOCE s vlastnými úpravami a prepismi populárnych melódií svetových autorov ( vznikol v r. 2008).

Zborová aktivita v Banskej Bystrici vyvolala aj vytvorenie priestoru na prezentáciu svojich snažení, čo sa v roku 1979 prejavilo na Festivale mestských speváckych zborov, ktorý ako hudobné podujatie patrí k jedným z najstarších, od roku 1992 existuje ako Festival zborového spevu Viliama Figuša Bystrého dodnes. Zúčastňujú sa ho domáce i zahraničné detské, mládežnícke a dospelé spevácke zbory. Samostatnou kapitolou je prehliadka vysokoškolských speváckych zborov, ktorá prišla do Banskej Bystrice zo súťaže IFAS v Pardubiciach ako Akademická Banská Bystrica s pravidelným dvojročným (obročným) konaním prehliadok domácich i zahraničných vysokoškolských zborov. V dňoch konania a stáva Banská Bystrica skutočným mestom mladosti!

Akademická Banská Bystrica, foto: Milan Pazúrik

V období po druhej svetovej vojne Banská Bystrici si vytvárala pozvoľna svoju predstavu o hudobnom dianí, niekedy za výdatnej pomoci nezištných jedincov, ktorí usmerňovali činnosť kultúrnych inštitúcií.

Rozhodujúci vplyv sa tu prejavil predovšetkým rozvojom školstva, najmä hudobného, ktoré značne vplývalo na činnosť a kvalitu jednotlivých hudobných podujatí, hudobných cyklov i samotných konceptov hudobného rozvoja mesta. To pozvoľne vo svojich ponukách sledovalo publikum, ktoré sa kultivovalo a volilo si ten typ hudobných podujatí, ktoré mu najviac vyhovovali. Vývoj nie je uzavretý, popri koncertných cykloch Hudobnej jari a stálej opernej scéne sa tu núkajú aj iné možnosti koncertných produkcií, vždy závislých od prijatia organizátorov. V tomto zmysle kvalita a ďalší vývoj hudobného diania v Banskej Bystrici je aktuálny a otvorený novým príležitostiam.

Zásadným bodom však ostáva dodnes chýbajúca akusticky kvalitná koncertná sála, ktorú by si Banskobystričania právom zaslúžili. Všetky úpravy a renovácie známych kultúrnych priestorov sú len „dočasnou náhradou“ za neexistujúci objekt novej koncertnej sály. A to sme sledovali len posledných viac ako 80 rokov hudobného diania v Banskej Bystrici!

Cikkerova sieň na banskobystrickej Radnici, foto: banskabystrica.sk

Existujúce priestory Robotníckeho domu alebo Cikkerova sieň na Radnici sú síce po úpravách dôstojnými priestormi, ale stále nie v zmysle pohodlia pre poslucháčov a hlavne pre tóny hudby. Stručný exkurz do dejín hudobného života Banskej Bystrice azda dostatočne naznačil početnosť hudobných podujatí, ktoré by si zaslúžili priestor s prvkami všetkých priestorových a zvukových potrieb pre hudobné koncerty.

Autor: Eva Michalová

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operná kritička a publicistka

Zanechajte komentár