Famózni umelci vo fascinujúcich dielach na veľkolepom pódiu Elbphilharmonie Hamburg

Zaskakujem, podobne ako zaskakovali včera (11. 1.) na koncerte v Hamburgu tenorista Pavol Bršlík za Jonasa Kaufmanna a sopranistka Hanna-Elisabeth Müllerová za Camillu Tilling. Keď ma pán šéfredaktor Opera Slovakia Vongrej požiadal napísať o otvorení novej kultúrnej ustanovizne, Elbphilharmonie Hamburg, program v televízii už bežal. Dohodnutý kolega, ktorý mal o udalosti referovať, ochorel. Tak sa dostávam k tomu, aby som popísala to, čo snáď takmer každý z nás videl a zažil, pretože šlo o jedinečnú udalosť hudobnej obce na celej zemeguli.

Po desiatich rokoch stavebných prác, po škandáloch, po explózii sumy z pôvodných 77 miliónov na 789 miliónov eur bola 11. januára 2017 šťastne otvorená jedna z najpozoruhodnejších budov nášho času – Elbphilharmonie Hamburg. Jedná sa predovšetkým o sídlo a koncertnú činnosť symfonického telesa NDR Elbphilharmonie Orchester, ktorého šéfdirigentom je Thomas Hengelbrock. Ťažkostí a problémov bolo počas stavebnej fázy toľko, že už nikto nedúfal vo vyriešenie. O to radostnejšie prebehol slávnostný večer, ktorý prítomných vysokopostavených hostí – a nás ostatných pri live prenose – pozval na zaujímavú cestu počúvania hudby od renesancie po súčasnosť.

Elbphilharmonie Hamburg,
foto: Thies Raetzke

V úvode tohto výnimočného otváracieho koncertu zazneli skladby Ludwiga van Beethovena, Felixa Mendelssohna Bartholdyho a Johannesa Brahmsa. V tejto oficiálnej časti programu vystúpili so svojimi príhovormi primátor Hamburgu Olaf Scholz, nemecký spolkový prezident Joachim Gauck, architekt Jacques Herzog a generálny intendant Elbphilharmonie Hamburg Christoph Lieben-Seutter.

Otvárací koncert Elbphilharmonie Hamburg, 2017,
Joachim Gauck, nemecký spolkový prezident,
foto: Michael Zapf

Program koncertu zostavil dirigent večera Thomas Hengelbrock, pričom sa snažil vyjsť z toho, čo mu ponúkla nová koncertná sieň. V 110 metrov vysokej budove na ostrovčeku Labe v centre Hamburgu vznikol monument, ktorý možno niekomu pripomína ostrovný chrám San Giorgio v Benátkach. Leskne sa svojimi 1096 sklenými elementami, frapuje pohľadmi z lodí i zo sucha. V ňom ukryl architekt Gérard Herzog priestrannú a nádhernú, takmer dych vyrážajúcu koncertnú sieň: pódium je umiestnené uprostred, obklopuje ho 2100 miest akoby zasadených do ramien vinohradu tak, že od dirigenta nie je žiadne vzdialené viac ako 30 metrov. V tých ramenách je okrem sedadiel toľko priestoru, že je na nich možné umiestniť malé ansámbly. Túto možnosť využil dirigent Hengelbrock. Tri mesiace pred včerajším otvorením vypracoval konečný program otvorenia, do ktorého okrem veľkého symfonického orchestra zasadil i sólistov a súbory komorného obsadenia, a ktorý bol do momentu zaznenia úplným tajomstvom. Dramaturgicky pripravil program tak, že otvárací koncert sa stal triumfom umenia a kreativity.

Otvárací koncert Elbphilharmonie Hamburg, 2017,
Thomas Hengelbrock, NDR Elbphilharmonie Orchester,
foto: Michael Zapf

V prvej časti koncertu zazneli attacca, teda aj bez potlesku publika, diela Benjamina Brittena, Henriho Dutilleuxa, Emilia de’ Cavalieriho, Bernda Aloisa Zimmermanna, Jacoba Praetoria, Rolfa Liebermanna, Giulio Cacciniho a Oliviera Messiaena. Pod jedným nádherným oblúkom znel tak sólový hoboj Kaleva Kuljusza z jedného ramena siene, sólo kontratenoristu Philippa Jarousského z inej časti sály, priestorom nesúce sa moteto v podaní Ensemble Praetorius zasa z iného rohu, medzitým znel zasa symfonický nápor z hlavného pódia. Tá štýlovo, druhovo i čo do interpretov rôznorodá hudba znela tak, ako by bola bývala vytvorená pre túto príležitosť v jednej majstrovskej dielni. Bola umeleckým dielom znejúcim pod zvukovou klenbou v novom architektonickom skvoste na Labe. K nemu patrí nepochybne aj optimálna akustika siene. Pod ňu sa podpísal jeden z najlepších akustikov sveta, Japonec Yasuhisa Toyota. Pre Elbphilharmonie vytvoril takzvanú „bielu kožu“, pozostávajúci z 10 000 individuálne vyrobených sadrových platničiek rôznych foriem, veľkostí, váhy a povrchu. Tie, spolu s obrovským visiacim „reflektorom“, medzičasom zaradili novú koncertnú sieň v Hamburgu k najlepším akustickým sieňam v svetovom meradle.

Otvárací koncert Elbphilharmonie Hamburg, 2017,
Ensemble Praetorius
foto: Michael Zapf

Otvárací koncert Elbphilharmonie Hamburg, 2017,
foto: Michael Zapf

Pod touto zvukovou klenbou zaznela po prestávke i predohra z Wagnerovho Parsifala a v zápätí, znova attacca, nechal pod ňou zatajiť dych Pavol Bršlík. Bol prvým interpretom novinky popredného súčasného nemeckého skladateľa Wolfganga Rihma. Rihmove dielo Reminiszenz, Triptychon und Spruch in Memoriam Hans Henny Jahnn, vzniklo pri príležitosti otvorenia Elbphilharmonie. V centre diela stojí krátka pasáž z nedokončenej románovej trilógie spisovateľa a výrobcu organov, Hamburgčana Jahnna – skladateľ využil vo svojom novom diele i nový organ siene. Text i hudba oscilujú okolo stretnutia sa so smrťou. Bršlík poskytol dielu všetku obsahovú váhu, citlivo a priam pietne stvárňoval slovo za slovom, úsek za úsekom, hudobnej novinke dal punc dramatickej jedinečnosti. Jeho interpretácia vzbudzovala aj v domácom prostredí, pri televízore, dojem, že svojím stvárnením vyvolal v sieni napätie, v ktorom by bolo možné počuť i spadnutý špendlík.

Otvárací koncert Elbphilharmonie Hamburg, 2017,
Pavol Bršlík,
foto: ps OS

Na nadšený potlesk za túto premiéru si musel Bršlík počkať, po poslednom tóne Rihmovej skladby nasledovala – znova attacca – „Óda na radosť“ z Beethovenovej Deviatej symfónie. Tu Bršlík exceloval znova v rámci vokálneho kvarteta, jeho výbornými partnermi boli Hanna-Elisabeth Müllerová, soprán, Wiebke Lehmkuhlová, mezzosoprán a Bryn Terfel, basbarytón. Tempovo exponovaný Beethoven bol v istom zmysle závideniahodný.

Otvárací koncert Elbphilharmonie Hamburg, 2017,
Hanna-Elisabeth Müller, Wiebke Lehmkuhl, Thomas Hengelbrock, Pavol Bršlík, Bryn Terfel,
NDR Elbphilharmonie Orchester, NDR Chor, Chor des Bayerischen Rundfunks,
foto: Michael Zapf

Otvárací koncert Elbphilharmonie Hamburg, 2017,
záverečná klaňačka,
foto: Michael Zapf

Naraz mi bolo akosi prianím patriť k tým zainteresovaným na pódiu a spievať s nimi „objímte sa milióny“ – hlavne pri tejto jedinečnej a slávnostnej príležitosti, ale snáď hlavne v tom dnešnom pohnutom svete. Budova Elbphilharmonie takmer pláva na vode, evokuje loď snov, pri jej slávnostnom otvorení sa impulzy tónov prenášali do svetiel a farieb na fasádu, úžas z iluminácie nemal konca… Fascinujúci nový objekt je prístupný každému, s návštevou koncertov to už také jednoduché nie je. Koncerty prvej sezóny sú takmer vypredané… Ale zviesť sa 82 metrov dlhými pohyblivými schodami na otvorené priestranstvo vo výške 37 metrov a rozhliadnuť sa po jednom z najpulzujúcejších miest Európy, je iste tiež hodné zážitku…

Autor: Agata Schindler

záznam koncertu si môžete pozrieť TU…

Otvárací koncert Elbphilharmonie Hamburg
11. januára 2017

Dirigent: Thomas Hengelbrock

Hanna-Elisabeth Müller (soprán)
Wiebke Lehmkuhl (mezzosoprán)
Philippe Jaroussky (kontratenor)
Pavol Bršlík (tenor)
Bryn Terfel (basbarytón)

NDR Elbphilharmonie Orchester
Zbor Bavorského rozhlasu
Zbor Severonemeckého rozhlasu

úvodná časť podujatia

Ludwig van Beethoven: Ouvertüre zu Die Geschöpfe des Prometheus op. 43
príhovor primátora Hamburgu Olafa Scholza
príhovor nemeckého spolkového prezidenta Joachima Gaucka
Felix Mendelssohn Bartholdy: Ouvertüre zu Ruy Blas op. 95
príhovor architekta Jacquesa Herzoga
príhovor Christopha Lieben-Seuttera, generálneho intendanta Elbphilharmonie Hamburg
Johannes Brahms: Sinfonie Nr. 2 D-Dur op. 73 / IV. Allegro con spirito

prestávka

program koncertu

Benjamin Britten: Pan aus: Sechs Metamorphosen nach Ovid, op. 49
Henri Dutilleux: Appels – Echos – Prismes aus: Mystère de l’Instant
Emilio de‘ Cavalieri / Antonio Archilei: Dalle più alte sfere aus: La Pellegrina
Bernd Alois Zimmermann: Photoptosis / Prélude für großes Orchester
Jacob Praetorius: Quam pulchra es
Rolf Liebermann: Furioso
Giulio Caccini: Amarilli mia bella aus: Le nuove musiche
Olivier Messiaen: 10. Satz: Finale aus: Turangalîla-Sinfonie

prestávka

Richard Wagner: Vorspiel zu Parsifal
Wolfgang Rihm: Reminiszenz. Triptychon und Spruch in memoriam Hans Henny Jahnn
(svetová premiéra diela)
Ludwig van Beethoven: 4. Satz: Presto
Schlusschor über Schillers Ode An die Freude aus: Sinfonie Nr. 9 d-Moll op. 125

www.elbphilharmonie.de

fotogaléria

video

Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.