Fascinujúci výkon kontrabasistu Romana Patkolóa v Košiciach

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Prvý februárový koncert v Štátnej filharmónii Košice 3. februára 2022 prilákal do Domu umenia obdivovateľov umeleckej hudby, najmä tých, ktorí majú hlboký vzťah k hudbe symfonickej, umelecky náročnej a hlboko zmysluplnej. Aj napriek opatrnosti pri uvoľňovaní opatrení si náročný program prišli vypočuť poslucháči v obdivuhodnom počte. Mnohí si s radosťou uvedomili silu, pocity a krásu znejúcej hudby, o ktorú prichádzali pri doterajšom streamovaní hoci tých najkvalitnejších výkonov.

Veľkým lákadlom bola jednoznačne mimoriadna dramaturgia koncertu a významný hosťujúci sólista, kontrabasista Roman Patkoló, rodák zo Žiliny, ktorý napriek mladému veku (6. februára t.r. oslavuje svoje 40. narodeniny) dosiahol svetovú slávu a uznanie. Už pred koncertom sme si mohli jeho umenie vďaka súčasnej komunikačnej technike vychutnať v súhre s takými majstrami ako huslista Maxim Vengerov a obdivovať jeho spoluprácu s dirigentmi zvučných mien ako Zubin Mehta, André Previn, Daniel Barenboim, Krzystof Penderecki.

Roman Patkoló, Maroš Potokár, Štátna filharmónia Košice, foto: Miriam Fenciková / ŠfK

O kvalitách jeho interpretačného umenia svedčia aj mnohé úspechy a ocenenia zo súťaží doma i vo svete, najmä fakt, že v rokoch 1999 – 2011 bol štipendistom nadácie na podporu mladých talentov svetoznámej huslistky Anne-Sophie Mutter, s ktorou podnikol viacero koncertných turné v centrách umenia v Európe, Ázii a Amerike. Byť v mladom veku pedagógom na Hudobnej univerzite v Mníchove alebo v Bazileji, viesť interpretačné semináre v rôznych kútoch Európy, podnecovať nové diela pre kontrabas dedikované od hudobných skladateľov a uvádzať ich premiéry, nahrávať so známymi osobnosťami, to je krátky prierez biografie výnimočného slovenského talentu.

Roman Patkoló hrá na kontrabase, nástroji N. Gagliana z roku 1725, ktorý zapôsobil na poslucháčov koncertu v Košiciach svojimi zvláštnymi parametrami – menšími rozmermi a tenšími strunami, čím sa vytvorili podmienky na virtuózne hráčske možnosti. Zaznela skladba talianskeho majstra, hudobníka, dirigenta a skladateľa Giovanniho Bottesiniho (1821 – 1889), ktorý sa do dejín opernej literatúry zapísal aj ako dirigent premiérového predstavenia Verdiho opery Aida v Káhirskej opere 24. 12. 1871, ako udáva Oxforský slovník opery J. Warracka a E. Westa (1998).

Roman Patkoló, Maroš Potokár, Štátna filharmónia Košice, foto: Miriam Fenciková / ŠfK

Bottesiniho trojčasťový Koncert pre kontrabas a orchester č. 2 h mol sa považuje za najčastejšie študované dielo pre tento nástroj, čo samo o sebe svedčí o interpretačných kvalitách autora. Pre ucelený obraz o interpretácii diela na spomínanom koncerte v Košiciach treba doplniť spoluhráčov – orchester Štátnej filharmónie a najmä jeho dirigenta Maroša Potokára. Obsadenie sláčikového orchestra malo voči sólovému nástroju plnohodnotnú zvukovú kvalitu bez prekrývania alebo potláčania farby a intenzity kontrabasu.

Prvá časť diela Allegro moderato ponúkala sólistovi priestor na vynikajúci farebný, sýty tón a plnosť jeho krásy, ako aj schopnosť tvoriť pri modelovaní melodiky skladby. Rozsah nástroja predstavil najmä v kadencii. Aj ďalšie časti AndanteAllegro presviedčali o hodnotách sólistovho umenia, najmä tam, kde sa dynamikou a jej pretváraním dostával do hĺbky tónového bohatstva nepreexponujúc tremolá, vibráta, ani iné techniky nástroja, najmä vo výškach a tam, kde zneli všetky sláčiky i kontrabas vo vysokej polohe.

Roman Patkoló, Maroš Potokár, Štátna filharmónia Košice, foto: Miriam Fenciková / ŠfK

Na úvod večera si filharmonici pripravili ozajstnú lahôdku, predohru k opere Gioachina Rossiniho Straka zlodejka. Dramaturgia tak pripomenula 230. výročie narodenia tohto operného génia. Skupina bicích nástrojov, ktorá dielo otvára priniesla poslucháčom slávnostnú atmosféru, čím si pripomenuli sviatočné schopnosti živo znejúcej hudby.

Dirigent Maroš Potokár je koncertným majstrom Štátnej filharmónie Košice a súčasne zastáva post asistenta dirigenta Vasilija Sinajského v Janáčkovej filharmónii Ostrava. Je absolventom triedy dirigovania Rostislava Hališku a Rastislava Štúra na JAMU v Brne, absolvoval viacero úspešných produkcií v divadlách doma i v ČR.

Jeho dirigentské kvality sa stupňujú a presvedčil nás o tom aj ďalší program večera, Symfónia č. 4 f mol, op. 36 P. I. Čajkovského. Z hľadiska dobových a štýlových príbuzností to bol vhodný a efektný výber. Plne obsadený symfonický zvuk, mnohé hráčske finesy, jedinečné výkony skupín, či už lesných rohov, drevených dychových nástrojov, zvlášť fagotu, hoboja, flauty, ale i celých nástrojových skupín ako huslí, violončiel, plechových dychových fanfár, ale aj ich vzájomná súhra a absolútne chápanie partitúry prezrádzali Potokárove dirigentské schopnosti, nároky a predstavy.

Maroš Potokár, Štátna filharmónia Košice, foto: Miriam Fenciková / ŠfK
Maroš Potokár, Štátna filharmónia Košice, foto: Miriam Fenciková / ŠfK

Darilo sa mu najmä pri striedaní tematických plôch, v gradáciách a pôsobivých témach, nezabudnuteľných pizzicatach alebo vygradovaných hudobných vrcholoch. Ukázalo sa, v akej veľkej profesionálnej kondícii je orchester a aké muzikantské zázemie košická Štátna filharmónia v súčasnosti poskytuje.

Autor: Lýdia Urbančíková

písané z koncertu 3. 2. 2022

Rossini, Bottesini, Čajkovskij
Štátna filharmónia Košice
3. februára 2022

Štátna filharmónia Košice
Maroš Potokár, dirigent,
Roman Patkoló, kontrabas

G. Rossini: Straka zlodejka, predohra k opere
G. Bottesini: Koncert pre kontrabas a orchester h mol č. 2
P. I. Čajkovskij: Symfónia č. 4 f mol, op. 36

www.sfk.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár