Faustovo prekliatie od Hectora Berlioza po prvýkrát na javisku SND

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – SND pripravilo premiéru diela Faustovo prekliatie od francúzskeho skladateľa Hectora Berlioza, ktoré zaznie na javisku Opery SND po prvýkrát. Poloscénické uvedenie hudobne naštudoval šéfdirigent Opery SND Rastislav Štúr a réžie sa ujal Marián Chudovský. Uvedenie tohto diela je spoločným projektom Opery a Baletu SND, premiéra sa uskutoční 21. októbra 2016 v novej budove SND.

Prvou premiérou tejto sezóny bude v Opere SND dramatická legenda v štyroch častiach Faustovo prekliatie (La damnation de Faust) od francúzskeho skladateľa Hectora Berlioza. Libreto napísali Hector Berlioz a Almire Gandonnière podľa známej tragédie Johanna Wolfganga Goetheho Faust.

Osud hlavnej postavy, starnúceho vzdelanca, ktorý si bytostne zakladá na poznaní sveta, ale napokon ho celkom zmôže mučivá túžba stať sa ešte raz mladým, inšpiruje diabla – Mefista vziať si jeho dušu. Ak sa mu Faust upíše, čaká ho opäť nádherná mladosť. Faust súhlasí, a hoci mu pre strašnú zmluvu hrozí večné zatratenie, Boh mu napokon odpustí pre jeho čistú lásku k žene – Margaréte, ktorú spoznal práve počas svojej druhej mladosti. Berlioz však tento príbeh mení: Faustovi stačí na omladnutie obyčajné prianie prednesené Mefistovi. Blúdia spolu po svete, až kým Mefisto nenaaranžuje Faustovi do cesty objekt lásky – Margarétu. Po čase na ňu padne obvinenie zo zločinu proti jej matke (tá nevdojak zomrela, keď ju Margaréta uspala, aby mohla byť sama so svojím milým, teda s Faustom). Zúfalý Faust prosí Mefista o pomoc – a ten mu výmenou za dušu sľúbi Margarétu oslobodiť. A tak Faust končí v zatratení, zatiaľ čo jeho vysnívanú lásku vítajú nebeské chóry v raji. Faustovo zatratenie je hrozné dvojnásobne: ostal bez Boha i bez Margaréty! (zdroj: bulletin k predstaveniu SND, autor P. Smolík)

Hector Berlioz (1803 – 1869)

Hector Berlioz
(1803 – 1869)

Svetová premiéra Bezliozovho Faustovho prekliatia sa konala 6. decembra 1846 v Opéra Comique v Paríži a na Slovensku bolo toto dielo uvedené zatiaľ len v koncertnej podobe v Slovenskej filharmónii, ale 21. októbra 2016 po prvýkrát vstupuje aj na slovenské divadelné javisko a to v spoločnom projekte Opery a Baletu SND v poloscénickom uvedení. Opera Slovakia čitateľom prináša aj krátku analýzu kompozičných princípov tohto skladateľa ako aj Berliozove vyrozprávanie príbehu vzniku tohto diela prostredníctvom svojho najväčšieho literárneho počinu Pamäti, ktoré vyšli v roku 1870 a zachytávajú obdobie jeho života v rozmedzí rokov 1803 – 1865. Celý článok Jána Martáka si prečítate tu: Hector Berlioz: Faustovo prekliatie – vznik diela a jeho povaha.

Berlioz nebol v takmer storočnej histórii profesionálnej slovenskej opernej scény ešte nikdy uvedený na našich operných javiskách a keďže vokálno-inštrumentálne dielo Faustovo prekliatie nie je opera, na svoju slovenskú premiéru čakajú všetky Berliozove opery.

Faustovo prekliatie v SND hudobne naštudoval šéfdirigent Opery SND Rastislav Štúr a javiskovú podobu mu dal Marián Chudovský. Zbormajstrom je Pavel Procházka, scénu navrhol Jaroslav Valek, autorom choreografie je Igor Holováč a dramaturgom Pavol Smolík.

V hlavných úlohách sa predstavia sólisti Opery SND Monika Fabianová (Marguerite), Ľudovít Ludha (Faust), Daniel Čapkovič Méphistophélès a Boris Prýgl (Brander). Všetci účinkujúci budú toto dielo spievať po prvýkrát. Dielo bolo naštudované len v jednom speváckom obsadení bez alternácií. Spoluúčinkuje, orchester, interný a externý zbor Opery SND, Balet SNDdetský zbor Pressburg Singers pod vedením Janky Rychlej.

H. Berlioz: Faustovo prekliatie, SND, 2016, foto zo skúšky v skúšobni opery, foto: Alena Klenková

H. Berlioz: Faustovo prekliatie, SND, 2016,
foto zo skúšky v skúšobni opery,
foto: Alena Klenková

,,Prvý titul tejto divadelnej sezóny je zvláštny v tom, že nepredstavuje celkom typickú operu a nezjavuje sa až tak často v repertoároch operných divadiel. Je však o to zaujímavejší, pretože dielo s ktorým prichádzame, patrí k veľkým opusom romantickej hudby 19. storočia, je to dielo veľkého francúzskeho romantika Hectora Berlioza, alebo skôr by sme mali povedať, veľkého proroka romantickej hudby, pretože bol jedným z prvých skladateľov 19. storočia, ktorý ohlasoval príchod nových časov, novej estetiky, veľkého obdobia romantizmu a robil tak v čase, kedy ešte intenzívne a silno doznieval klasicizmus. Berlioz prichádza s absolútne novátorskými dielami, so svojou Fantastickou symfóniou a dokonca s Faustovým prekliatím, ktoré vám chceme ponúknuť. Je to veľmi silné a monumentálne dielo s podtitulom Hudobnodramatická legenda v štyroch častiach a nesie v sebe úžasné myšlienkové posolstvo. Viaže sa na veľkú faustovskú tému a na dielo veľkého nemeckého spisovateľa Johanna Wolfganga Goetheho, ale na druhej strane prichádza so zvláštnym výkladom tohto príbehu a tejto veľkej filozofickej témy, ktorú umelecky interpretuje osobitým spôsobom. Tento výklad v sebe veľmi silné lyrické, epické, ale aj dramatické momenty a prináša ich v tak originálnom tvare, že je vždy veľkou výzvou pre inscenátorov, a to tak režisérov, scénografov, ako aj hudobníkov i dirigentov a napokon aj majstrov tanečného umenia, ako je to teraz u nás. Nebolo teda náhodou, že sa vytvorila, politickým jazykom povedané, široká koalícia tvorivých síl, kde sa na javisku SND stretli režisér, scénograf a choreograf, pričom podľa mňa vytvorili jedinečný umelecký tvar. Dúfam, že budú úspešné aj reprízy tohto diela, pretože veríme, že neostane len pri dvoch, troch predstaveniach, ale ak bude priaznivá odozva, radi by sme uviedli toto nevšedné dielo aj v nasledujúcej sezóne.“ – uviedol v úvode tlačovej konferencie k premiére riaditeľ Opery SND Slavomír Jakubek.

H. Berlioz: Faustovo prekliatie, SND, 2016, tlačová konferencia k premiére, foto: Ľudovít Vongrej

H. Berlioz: Faustovo prekliatie, SND, 2016,
tlačová konferencia k premiére,
foto: Ľudovít Vongrej

Dramaturg Pavol Smolík odôvodnil zaradenie tohto titulu do repertoáru SND týmito slovami: ,,Premiéra, ktorú pripravujeme vybočuje z bežnej dramaturgie a obraciame sa k dielu, ktoré nie je jednoznačne operné a teda vzniká otázka, prečo to tak robíme a čo nás k tomu vedie. Kľúč je pomerne jednoznačný: pokiaľ sa na dramaturgický plán operného divadla dostáva určité dielo, zväčša sa volí titul s istými hudobnodramatickými kvalitami a práve toto je ten prípad. Berlioz celkom pozoruhodným spôsobom spája zákonitosti hudby nutné pre vytvorenie symfonického tvaru s mimohudobným programom. Ten pritom nie je jednoduchý, ale veľmi dôležito štruktúrovaný. Má epické polohy, pretože je rozprávaním o tom, ako Faust blúdi so Satanom po svete, má silné lyrické momenty, napríklad vzťah Fausta a Margaréty. Berlioz famóznym spôsobom zachováva to, čo si žiada hudba a pridáva do hudobného obsahu pridanú hodnotu.“ – uviedol Pavol Smolík a ďalej k tomuto dielu uvádza: ,,Faustovo prekliatie je opusom typickým pre nezanedbateľnú časť hudobnej tvorby z obdobia romantizmu: rozsiahle dielo vybudované okrem vokálnych partov na veľkom orchestrálnom aparáte a na monumentálnom zbore, čerpajúce inšpiráciu z mimohudobného obsahu. Ak je však Faustovo prekliatie niečím netypické, je to Berliozova výnimočná schopnosť artikulovať dej tak, aby dokonale vyhovoval kritériám hudobného rozvíjania symfonického tvaru. A potom sú tu aj ďalšie špecifiká, príznačné pre Berliozov naturel: výbušný temperament dramatika, ktorý sa pozoruhodne spája so schopnosťou budovať lyrické obrazy, ale napríklad aj otvorenosť voči inšpiráciám inými umelcami bez rizika, že to autora privedie k eklekticizmu. A tak, hoci sa skladateľ dáva unášať vzormi ako Vergilius, Shakespeare, Goethe či Byron, z kolegov potom Beethoven (pokiaľ ide o temperament sputnaný vyšším poriadkom hudby) či Weber so svojím veľkým romantickým gestom, súčin týchto vplyvov s Berliozovou osobnou originalitou napokon prináša nenapodobiteľné výsledky výnimočných kvalít. Berliozovým učiteľom bol francúzsky skladateľ a pedagóg Jean-François Le Sueur, umelec hlboko presvedčený o tom, že hudba je schopná okrem seba samej vyjadrovať aj mimohudobné obsahy – a túto premisu vštepoval do hláv aj svojim žiakom. Bez takéhoto názoru by ani Berlioz nemal dôvod maľovať širokými ťahmi štetca na pôdorys symfonického plátna obraz – metaforu života.“, uvádza o tomto diele dramaturg Pavol Smolík.

H. Berlioz: Faustovo prekliatie, SND, 2016, Ľudovít Ludha (Faust), foto: Ctibor Bachratý

H. Berlioz: Faustovo prekliatie, SND, 2016,
Ľudovít Ludha (Faust),
foto: Ctibor Bachratý

Dielo hudobne naštudoval šéfdirigent Opery SND Rastislav Štúr, ktorý sa ako dirigent s týmto dielom stretol po prvýkrát. ,,Čo sa týka inštrumentálneho obsadenia, partitúra je veľmi obsiahla a sú tam nástroje s ktorými som sa stretol prvý raz – napríklad ofiklejda. Ofiklejda sa dnes ale nepoužíva a namiesto nej sa pridáva ešte druhá vysoká tuba, čiže v orchestri sú dve tuby. Ofiklejda je vlastne malá tuba s tvarom podobným saxofónu, ale s tubovým nátrubkom, takže aj my sme to vyriešili dvomi tubami. Nikdy v živote som v opere nedirigoval dielo, kde by boli dve tuby. Jediné dielo s podobne veľkým obsadením som dirigoval v Slovenskej filharmónii asi pred tromi rokmi – bola to Berliozova Slávnostná smútočná veľká symfónia, kde je v partitúre predpísaných dokonca okolo 27 klarinetov. Takéto opusy sa ťažko realizujú. Vo Faustovom prekliatí je zasa napísaných osem až desať hárf, čiže minimálne osem by sme ich tam mali mať, ale party sú len pre dve, takže ostatné zvuk len znásobujú, aby bol mohutnejší. Toľko harfistov by sa nám tu ani nezmestilo a toľko ich na celom Slovensku hádam ani nie je, takže dve považujem za úplne postačujúce, keďže sa vyskytujú aj tak len v troch číslach, čiže Berlioz bol asi taký vtipkár. Na predstavení budú štyri fagoty, ale ďalšie dva tiež len dupľujú prvé dva, takže zasa je to len kvôli zaujímavej farbe, ktorú by som tam však chcel mať. Faustovo prekliatie je francúzska muzika a vo francúzskej hudbe sa vždy snažím o to, aby bola krásna a nie drsná, ako som o to snažil aj v Gounodových operách Faust či Romea a Júlia. Lenže Berlioz v inštrumentácii do drsnosti predsa len zachádza, ale na druhej strane zasa aj do úplnej intimity. Napríklad pri árii Margaréty s anglickým rohom, kde je až nekonečné pianissimo, mám pocit, že by sa mala interpretovať ešte pomalšie, ale vzhľadom na choreografiu musím zohľadniť balet na javisku. Vyslovujem veľký obdiv všetkým zúčastneným, predovšetkým zboru, ktorý je asi desať metrov za všetkými vrátane baletu, nespievajú spamäti, pretože sme to tak ani neplánovali, ale pri divadelnom svetle sú ešte v ťažšej situácii. Pred nimi ešte tancuje balet, ktorý ich tiež ruší, ale pre nás inscenátorov je zaujímavý. A samozrejme obdivujem aj všetkých sólistov, ktorí spievajú predo mnou, za mnou a všelikde inde. Je to viac scénické predstavenie ako koncertné a je úžasné, že sme sa takto všetci spojili. Ja by som do toho najradšej pridal ešte aj činohru, pretože napríklad v Jane z Arku je aj činoherný hlas. Toto predstavenie je prvý pokus, aby sme sa v dobrom či zlom aj poučili a aby sme vedeli, čo ešte máme nabudúce pri podobnom projekte vylepšiť. Je to pre mňa veľká výzva a teším sa.

H. Berlioz: Faustovo prekliatie, SND, 2016, scéna, foto: Ctibor Bachratý

H. Berlioz: Faustovo prekliatie, SND, 2016,
scéna,
foto: Ctibor Bachratý

H. Berlioz: Faustovo prekliatie, SND, 2016, Monika Fabianová (Marguerite), foto: Ctibor Bachratý

H. Berlioz: Faustovo prekliatie, SND, 2016,
Monika Fabianová (Marguerite),
foto: Ctibor Bachratý

Pre režiséra Mariána Chudovského je hudba diela prvoradá, ale ako sám hovorí, ,,poslucháč pri tomto predstavení dostane hudbu nielen ako zvuk, ale aj ako vizualizáciu. Príbeh je trochu mozaikovitý. Satan si spravil spolu s Faustom akúsi cestovnú kanceláriu a chodia po rôznych končinách sveta a v kontrastných polohách sa potýkajú s ľudom, ale aj pokušeniami či rôznymi myšlienkami. My to vizualizujeme, aj pána dirigenta ako ďalšieho Satana na spôsob určitých projekcií. Celý náš inscenačný svet vlastne ovláda Mefisto, pretože každý má svoje pokušenie, určité diabolské chúťky, ktorým buď nechá voľný priebeh, alebo prikročí k dodržiavaniu desatora.

Berlioz je autor, ktorý je veľkou výzvou, pretože u nás v SND ešte nezaznel a tento opus je slovenskou premiérou na opernom javisku, pretože Slovenská filharmónia ho už koncertne uviedla. To, ako sa ho pokúšame zinscenovať, je vlastne ďalšou výzvou ponúknuť divákovi netradičný tvar. Nepoužívame konvenčné prostriedky, ako keď inscenujeme operný hudobno-dramatický tvar, ale zmes rôznych výrazových prostriedkov, jednak teda orchester, ktorý zaznie pod vedením pána dirigenta a veľký spevácky zbor posilnený aj externými spolupracovníkmi. Zbor, ktorý naštudoval zbormajster Pavol Procházka, príde a sadne si, neskôr je po krátkej prestávke prítomný až do finále. Zborové party speváci interpretujú z nôt, pretože ak by ich spievali naspamäť, museli by toto dielo študovať najmenej pol roka a popri tom žiaden iný repertoár. Detský zbor Pressburg Singers pod vedením Janky Rychlej vystúpi na chvíľu v závere. Pomerne veľký je baletný súbor – šesť párov a sólový pár s maximálnym zástojom. Balet má v tomto predstavení veľký priestor dá sa povedať, že vizualizuje hudbu. Nie sú to len popisné choreografické, realisticko-psychologické obrazy, ale skôr tanec v modernom štýle, ktorý myšlienky ani nie z libreta, ale skôr z hudby pretlmočí pohybom. Štvorica sólistov má tiež pomerne náročné party a na skúškach ich obdivujem, pretože spievajú naozaj veľmi zdatne, takmer všetko spamäti, hoci niektoré náročné pasáže aj z partov, podobne ako zbor. Upustili sme od toho, aby ich interpretovali úplne naspamäť, ale na najdramatickejších miestach na tom trváme. Ako som už povedal, obdivujem všetkých štyroch, ale najmä vyzdvihnem barytonistu Daniela Čapkoviča, ktorý sa Mefistofela naučil, pochopiteľne vo francúzštine, za veľmi krátky čas. Nedávno účinkoval v SND v dvoch premiérach Così fan tutte a Simon Boccanegra, napriek tomu túto novú rolu zvládol veľmi dobre.

H. Berlioz: Faustovo prekliatie, SND, 2016, scéna, Daniel Čapkovič (Méphistophélès), foto: Ctibor Bachratý

H. Berlioz: Faustovo prekliatie, SND, 2016,
scéna,
Daniel Čapkovič (Méphistophélès),
foto: Ctibor Bachratý

Snažili sme sa skôr situáciu navodiť než herecky stvárňovať, a ostatné dopovedať univerzálnejšími spôsobmi. Chceli sme vytvoriť divadlo, ktoré sa na nič nehrá, aby ilúzia vychádzala z hudby a myšlienky a všetko vyznelo na jednej strane divadelne, ale zároveň aj, dá sa povedať, do istej miery až antiiluzívne, keďže zbor sedí na javisku, spieva z nôt ako na koncerte a balet v podstate neodchádza z javiska, kde je niekoľko stoličiek, pri ktorých si aj menia kostýmy. Študijné obdobie so mnou na javisku bolo kratšie asi o polovicu času štandardného skúšobného procesu.

Keď Berlioz pripravoval premiéru tejto veľkolepej scénickej fresky, vložil do toho aj svoje vlastné finančné prostriedky a skrachoval, dostal sa na mizinu. Je to nepríjemná epizóda v jeho živote, ale my sme toto dielo zaradili do dramaturgického plánu preto, že je to úspornejšie, ekonomickejšie a efektívnejšie pre túto polovicu roka, k čomu sa priznávame. Druhý motív je ten, že chceme rozvíjať spoluprácu opery s baletom a ukázať súdržnosť aj takýmito spoločnými projektmi, keďže účinkujeme na tom istom javisku v tých istých priestoroch a v tom istom divadle. Začali sme už pred desiatimi rokmi, keď tu maďarský dirigent pán János Kovács naštudoval balet Drevený princ spolu s operou Hrad kniežaťa Modrofúza. Táto línia sa tu teda znova objavuje a už teraz na budúcu sezónu chystáme podobný projekt, ktorý v tejto chvíli nechcem prezrádzať. Takže máme smelé ambície, aby sme vytvorili univerzálnejšie divadlo so svojou osobitou výpovednou hodnotou.“ – povedal na stretnutí s novinármi režisér predstavenia Marián Chudovský.

Predstaviteľ Fausta Ľudovít Ludha, ktorý túto postavu naštudoval po prvýkrát, vníma Fausta ako extrémne náročnú postavu nielen rozsahovo, ale aj hlasovo. ,,Faust je 350 stranový klavírny výťah, z ktorých asi na 150 stranách je Faust. Sú tam výšky, s ktorými sa môžete stretnúť len napríklad  v Carmine Burane, alebo v Astrológovi v Zlatom Kohútiku. Keď už má spevák za sebou trištvte postavy, tak prichádza ária, kde je napísané, že to chce Berlioz tmavo a široko. Sú to také veci, s ktorými sa musí spevák vysporiadať. S notovým materiálom som sa zoznámil v polovici júla a začal som sa na to pripravovať, lebo spevácka rola nie jen o tom, že sa to spevák nejako naučí, ale ten proces musí prejsť celým telom.”

H. Berlioz: Faustovo prekliatie, SND, 2016, Ľudovít Ludha (Faust), Andrej Szabo, Erina Akatsuka, sólisti baletu SND, Daniel Čapkovič (Méphistophélès), foto: Ctibor Bachratý

H. Berlioz: Faustovo prekliatie, SND, 2016,
Ľudovít Ludha (Faust), Andrej Szabo, Erina Akatsuka, sólisti baletu SND, Daniel Čapkovič (Méphistophélès),
foto: Ctibor Bachratý

,,Baletný súbor spoluúčinkuje v tomto diele nielen ako tanečné čísla, ktoré poznáme tradične z operných diel. Vznikla idea, že balet bude priamo súčasťou diela, choreografické čísla majú viac ako 60 minút, je to veľký kus choreografie a veľký kus interpretácie hereckého prejavu, vnáša do deja emóciu, svoje vyjadrenie hudby a myšlienok, ktoré sú v tomto titule nosné,” uviedol riaditeľ baletu Jozef Dolinský.

Premiéra sa uskutoční v piatok 21. októbra v novej budove SND. V tejto sezóne sú naplánované len dve reprízy a to 12. novembra 2016 a 13. januára 2017.

Hector Berlioz: Faustovo prekliatie
Opera a Balet SND
Premiéra 21. október 2016

Hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr
Dirigent: Rastislav Štúr
Réžia: Marián Chudovský
Výtvarná spolupráca: Jaroslav Valek
Zbormajster: Pavel Procházka
Choreografia: Igor Holováč

Marguerite: Monika Fabianová
Faust: Ľudovít Ludha
Méphistophélès: Daniel Čapkovič
Brander: Boris Prýgl
Sólisti baletu: Erina Akatsuka, Valéria Stašková, Peter Dedinský, Andrej Szabo
Spoluúčinkuje: Orchester, Zbor a Balet Opery SND, Pressburg Singers pod vedením J. Rychlej

www.snd.sk

Pripravil: Ľudovít Vongrej

fotogaléria

 

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár