Faustovské opojenie v Košiciach

V poradí siedmy koncert Košickej hudobnej jari svojím programom anticipoval mimoriadny záujem návštevníkov a ako sa dalo čakať, stal sa jedným z vrcholov festivalu – nielen programom, ale predovšetkým jeho umeleckým stvárnením a interpretačným zvládnutím. Zaslúžili sa o to hosťujúci sólisti Eugen Indjič a Marián Lapšanský v Koncerte pre dva klavíry a orchester F. Poulenca a hosťujúci dirigent Štátnej filharmónie Košice, Bulhar Yordan Kamdzhalov, v súčasnosti pôsobiaci ako šéfdirigent The Berlin Group International Ensemble Innorrelatio.

Dramaturgicky bol program zostavený veľkoryso, korešpondoval s vysokou umeleckou úrovňou festivalu počínajúc prvým koncertom od náročnej symfónie Josefa Suka Asrael (písali sme o ňom TU…), ako aj skvelým programom operného večera Bel canto (písali sme o ňom TU…), alebo koncertom českým umelcov v džezovom a šanzónovom programe (písali sme o ňom TU…), ktorý vniesol do programu prvky spomienok, citových impulzov alebo príjemných nálad a interpretačne zniesol najvyššie kritériá náročnosti. Zdalo by sa, že tento trend bude ťažké udržať, ale organizátorom sa podarilo aj naďalej tvoriť náročné a neopakovateľné zážitky.

Na úvod koncertu (18. 5.) zaznela Beethovenova Predohra Es dur k opere Fidelio, 72. opus skladateľa. Publikum spoznalo mladého dirigenta, ktorý orchester viedol k spontánnemu a stupňujúcemu sa výkonu. Spočiatku sa menej darilo hornám, ale drevené nástroje boli v pohode, dielo dostalo tvar a význam, plný dramatizmu a dynamických kontrastov. Obaja významní klaviristi v nasledujúcom diele Francisa Poulenca Eugena Indjič a Marián Lapšanský pripomenuli svoje predchádzajúce koncerty v Košiciach, svoje životné jubileá a sympatie, s akými sa stretli. Svoje party zvládali bezchybne, suverénne, s nadhľadom a dávkou senzibility a vtipu, tak ako si to Poulancovo hudobné myslenie vyžaduje. Vzájomná súhra oboch klaviristov bola evidentná, ale aj súhra s orchestrom a kontakt s dirigentom. Publikum si po veľkom úspechu vynútilo zopakovanie 3. časti koncertu a treba podotknúť, že vtedy sa im podarilo spoločne zvýrazniť razantné záverečné takty koncertu.

Dodajme, že hudba Francisa Poulenca má v Košiciach mnoho priaznivcov, najmä po slovenskej premiére a kvalitách jeho opery Dialógy karmelitánok v Štátnom divadle Košice r. 2013. Premiéru Poulencovho Koncertu pre dva klavíry sme so Štátnou filharmóniou počuli prvýkrát r. 1971, keď pod taktovku juhoslovanského dirigenta Djuru Jakšiča zaznela v naštudovaní profesorov košického konzervatória klavírneho dua Ludmila Kojanová a Pavel Novotný.

Keď sme si prednedávnom (23. 3.) na koncerte košických filharmonikov s ich šéfdirigentom Zbyňkom Müllerom vypočuli symfonickú báseň Franza Liszta Les Préludes, obnovili sme si predstavu o osobnosti tohto velikána európskej hudby s jej všetkými znakmi novoromantického myslenia, so schopnosťou upútať od prvého k poslednému taktu. Aj dirigent Yordan Kamdzhalov uchopil zriedkavo hrávanu monumentálnu Faustovsku symfóniu ako jedinečný skvost filozofického myslenia a veľkého lisztovského ducha. Jeho Faustovská symfónia je dôkazom premysleného programového obsahu, kompozičného majstrovstva a filozofického myslenia, schopnosti pretlmočiť hudobne stvárnené otázky a odpovede, dramaticky riešené myšlienky a človeka s jeho neustále trápiacimi témami o živote a smrti. Nachádzame tu výkriky irónie, úškľabky, ale aj výraz veľkej túžby, fanfárovitých tém o hľadaní pokoja a grandióznom motíve ľudskosti. Liszt dielo venoval ďalšiemu velikánovi symfónie, Hectorovi Berliozovi, ktorý ho upozornil na Goetheho Fausta. Skladbu rozdelil do troch častí, tematicky  sústredených na 1. Fausta, 2. Margueritu a 3. Mefistofela. Vyše hodinu trvajúca skladba sa opiera o päť evidentných tém. V časti o Faustovi, ktorá je vyjadrením túžby človeka po poznaní, so stále znásobujúcou sa energiou preniká do vyšších duchovných a dramatických sfér v boji o svetlo a poznanie najvyššieho tajomstva života. Margueritu predstavujú hudobné témy hoboja (E. Drozdeková), Liszt tu zvýrazňuje silu citu, lásky a nezničiteľnej vôle a rozumu. V tretej časti sú exponované všetky sily Mefistofela, strašné, démonické zlo ale aj nekonečná sila lásky a opojenie z víťazstva nad nepriateľmi ľudskosti, krásy a jemného nežného citu. Dirigent túto monumentálnu partitúru naštudoval spamäti a každý z nástupov či už kvarteta sláčikov, dua violy s hobojom, plechových nástrojov či bicích alebo violončiel, celú symfóniu stvárnil bezchybne a s hlbokým zaujatím. Liszt tri roky po skončení symfónie dodal aj part mužského speváckeho zboru s tenorovým sólom Andante mystico, ale on sám nepodmieňoval jeho aplikáciu v každom prípade. Preto aj jeho uverejnenie v Košiciach sa uskutočnilo so záverom orchestrálnej partitúry, mohutným zadunením tympánu.

Autor: Lýdia Urbančiková

písané z koncertu KHJ 18. mája 2017

Košická hudobná jar pokračuje ďalšími koncertami až do 24. mája
o programe 62. ročníka KHJ sme informovali TU…

Faustovské pokušenie
Košická hudobná jar 2017
18. mája 2017
Dom umenia Košice

Štátna filharmónia Košice
Yordan Kamdzhalov, dirigent
Eugen Indjić, Marián Lapšanský, klavír

L. van Beethoven: Fidelio, predohra Es dur, op. 72
F. Poulenc: Koncert pre 2 klavíry a orchester d mol
F. Liszt: Faustovská symfónia

www.sfk.sk

fotogaléria