Fenomenálny Mahler Českej filharmónie a Semjona Byčkova

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Jeden z posledných, ale za to umelecky najvýraznejších koncertov 54. ročníka Bratislavských hudobných slávností patril dielu Gustava Mahlera. Jeho Druhú symfóniu č. 2 c mol predviedla Česká filharmónia pod vedením Semjona Byčkova, od tohtoročnej sezóny jej nového šéfdirigenta. Symfónia je odzrkadlením Byčkovovej nesmiernej hudobnej inteligencie a vášne k hudbe. Česká filharmónia spolu s Byčkovom symfóniu predstaví túto sezónu aj v Carnegie Hall v New Yorku či vo viedenskom Musikvereine. Jej prevedenie v sále bratislavskej Reduty bolo unikátne, slovami až neopísateľné, emočne bohaté, smerujúce k umeleckej dokonalosti.

Gustav Mahler. Jeden z najväčších skladateľov v dejinách. Hudobný génius, morálny víťaz, mystik, prorok a zároveň vnútorne zraniteľný a krehký muž. Svoj pohľad na svet, videnie reality, posolstvo ľudstvu, ktoré potreboval povedať dokázal vyjadriť hudbou tak monumentálnou, že nemôže nechať človeka nedotknutým, práve naopak. Mahlerova hudba sa nás priamo dotýka, prechádza nami, lomcuje naším vnútrom, vynára tie najhlbšie a najprudšie emócie, až napokon otvára nebo a vedie nás k vzkrieseniu. Druhá symfónia č. 2 c mol s podtitulom Vzkriesenie je dielom nádeje, prorockým videním sveta. Mahler ňou hudobne vyjadruje zmysel bytia, problematiku smrti a význam života, prienik dvoch svetov. Symfónia je svojimi piatimi rôznorodými vetami komplexným dielom prekypujúcim nádhernou hudbou. Skladateľ na nej pracoval v priebehu siedmich rokov a ďalších sedem rokov po berlínskej premiére dielo ešte prepracovával. Mnohopočetným orchestrom, zborom a sólistami sa vedľa Ôsmej symfónie stalo jedným z najimpozantnejších diel skladateľovej tvorby a vôbec hudby prelomu 19. a 20. storočia.

Gustav Mahler (1860 – 1911)

Prvá veta symfónie Allegro maestoso rytmicky pripomína smútočný pochod, hudobne je skôr drámou o smrti hrdinu, Titána s ťažkým osudom. Dielo otvára pochmúrny motív violončiel a kontrabasov, po ktorých nasleduje hlavná hudobná téma vety v hobojoch. Od prvých tónov dramatickej hudby prvej vety sme svedkami neobyčajného zvuku orchestra, ktorý v priebehu niekoľkých taktov nadobúda rozmer majestátnosti. Výrazovo energická a dynamicky expresívna dychová sekcia Českej filharmónie oživila mahlerovské motívy a myšlienky tejto vety neuveriteľným spôsobom. Búrlivú hudbu začiatku vystrieda pôvabná husľová kantiléna. Koncertný majster Jozef Špaček si v husľových sólach viedol výborne, s výrazom a subtílnou dynamikou.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Semjon Byčkov, Česká filharmónia,
foto: Ján Lukáš

To, čo sa Semjonovi Byčkovovi v jeho hudobnom poňatí druhej symfónie skutočne darí, je nechať svojim poslucháčom priestor pre vnímanie každého súzvuku a odtieňu Mahlerovej hudby. Každý detail hudby je preňho nesmierne dôležitý, či ide o úder na tympany, zvuk trianglu alebo sekcie nástrojov hrajúcich mimo scénu. Všetky nástrojové skupiny Českej filharmónie pod jeho vedením hrali najlepšie, ako vedeli. Výsledkom ich hráčskeho nasadenia a nekončiacej energie bol zvuk rovný perfekcii. Aj v tak inštrumentálne bohatom a zložitom diele, akým je symfónia Vzkriesenie, sme vďaka dirigentovmu naštudovaniu a precíznej, premyslenej práci mohli vnímať jednotlivé farby nástrojových skupín orchestra.

Druhá časť Andante moderato priniesla úplne odlišnú, kontrastnú náladu. Idylicky až groteskne ladená hudba valčíku, typicky rakúskeho ländleru pôsobí po rušnej atmosfére prvej vety odľahčujúco. Dirigent Byčkov sa zvýraznením pozvoľnej rytmickosti a jednoduchej melodiky tejto vety končiacej pizzicato priblížil „schubertovskej“ veselosti, ako si to sám Mahler predstavoval.

Dôležitým elementom v Mahlerových dielach je hudobná citácia a využitie niekedy celých diel piesňovej tvorby ako samostatnej časti symfónie. Jadro tretej vety Scherzo – In ruhig fliessender Bewegung (V pokojne plynúcom pohybe) tvorí Mahlerova pieseň Svätý Anton káže rybám z cyklu Des Knaben Wunderhorn, avšak bez vokálneho úseku. Prvýkrát sa v symfónii objavuje tzv. „Schrei des Ekels“ (Výkrik hnusu), ktorý sa opäť rozozvučí na začiatku piatej finálovej časti. Byčkov perfektne tvaroval každú frázu, neustále rozvíjajúcou sa dynamikou a plynulým rytmickým pohybom teleso Českej filharmónie priviedol k ohlušujúcemu zvuku spomínaného výkriku, spôsobujúc zimomriavky.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Semjon Byčkov, Christiane Karg, Elisabeth Kulman, Česká filharmónia, Pražský filharmonický zbor,
foto: Ján Lukáš

Plynule sa z inštrumentálne bohatej a náročnej tretej vety dostávame do predzvesti záverečného vykúpenia. Štvrtú časť tvorí samostatná pieseň Urlicht (Prasvetlo), ktorú sa Mahler rozhodol do symfónie vložiť ako metaforický portrét duše túžiacej vrátiť sa opäť k Bohu. Napriek svojej jednoduchej forme, harmónii a ľúbivej melodike je azda jednou z najnáročnejších Mahlerových piesní. Altové sólo predniesla rakúska mezzosopranistka Elisabeth Kulman. Jej mimoriadne diferencovaná farba hlasu a kontinuita dychového legata urobili frázy mäkké a pružné. Niektoré glissandá v začiatku piesne však zbytočne pokazili čistotu a jednoduchosť melodickej frázy. Jej interpretácia bola subtílna a precítená, odrážala hĺbku a pravú myšlienku textu – túžbu po slobode.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Elisabeth Kulman, Christiane Karg, Česká filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Finále 2. symfónie Gustava Mahlera sa začína oným orchestrálnym výkrikom zo scherza a je najdlhšou časťou celého diela. Koncertná sála bola pohltená mohutným zvukom orchestra Českej filharmónie, ktorý vystriedal famózny Pražský filharmonický zbor s intervenciami svetlého hlasu nemeckej sopranistky Christiane Karg. Dramaturgicky ojedinelým spôsobom nechal Byčkov sólistky i zbor pri spievaní najprv sedieť, čím učinil prechody medzi inštrumentálnymi a vokálnymi časťami plynulými a prirodzenými. Christiane Karg predviedla špičkový výkon, úvodné, do výšok stúpajúce lyrické frázy dokázala vďaka bezpochyby kvalitnej technickej príprave a dychovej opore zaspievať fantasticky aj posediačky. Za hudobným naštudovaním a prípravou Pražského filharmonického zboru stál hlavný zbormajster Lukáš Vasilek. Zbor vo svojich frázach oplýval najskôr mäkkosťou tónu, ktorý sa smerujúc k záverečnému posolstvu víťazstva premenil na kolosálnu masu zvuku.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Česká filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Posledné minúty impozantného diela sa súzvukom oboch telies pod Byčkovovým vedením premenili v celistvú štruktúru a víťazný, triumfálny záverečný Es dur akord znel ešte dlho nad už tlieskajúcim publikom. Interpretácia a predvedenie diela pod vedením dirigenta Byčkova totiž zdvihla v priebehu pár sekúnd divákov zo stoličiek v celej Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie. Nadšené publikum niekoľko minút nadšene tlieskalo orchestru, filharmonickému zboru, sólistkám a dirigentovi Byčkovovi. A možno aj samotnému Mahlerovi, že vytvoril vizionárske dielo, v ktorom ukázal, že tmu prenikne svetlo. Utrpenie, pochybnosti a strach sa premenia v nádej a človek životom strýznený dostane možnosť narodiť sa znovu. Vstúpiť do večnosti.

Autor: Dominik Sirný

písané z koncertu 12. 10. 2018

Česká filharmónia
Bratislavské hudobné slávnosti 2018
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
12. októbra 2018

Česká filharmónia
Semjon Byčkov – dirigent
Pražský filharmonický zbor
Lukáš Vasilek – zbormajster
Christiane Karg – soprán
Elisabeth Kulman – mezzosoprán

program koncertu

Gustav Mahler (1860 – 1911): Symfónia č. 2 c mol Vzkriesenie

Allegro maestoso. Mit durchaus ernstem und feierlichem Ausdruck.
(S celkom vážnym a slávnostným výrazom)
Andante moderato. Sehr gemächlich. Nie eilen.
(Veľmi pokojne. Neponáhľať sa)
In ruhig fliessender Bewegung
(V pokojne plynúcom pohybe)
„Urlicht“. Sehr feierlich, aber schlicht. Choralmässig
(„Prasvetlo“. Veľmi slávnostne, ale prosto. Ako chorál)
Im Tempo des Scherzo. Wild herausfahrend
(V tempe Scherza. V divokom rozbehu)

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Dominik Sirný

študent hudobnej vedy Karlovej univerzity v Prahe, operný a hudobný kritik a publicista

Zanechajte komentár