Fenomenálny záskok v Štátnej filharmónii Košice

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Posledný z januárových koncertov Štátnej filharmónie Košice 30. 1. 2020 bol v rámci cyklu pre náročného poslucháča neobvykle náročným večerom. Programované boli diela, ktoré považujeme za interpretačne mimoriadne zložité a zriedka hrávané. Takými boli okrem úvodných Tancov z Transylvánie Bélu Bartóka jeho Koncert pre husle a orchester č. 2 a Symfónia č. 2 e mol Sergeja Rachmaninova.

Hosťujúci dirigent Tomáš Brauner z Prahy sa musel vyrovnať aj so zmenou v osobe účinkujúcej sólistky, keďže Maďarka Júlia Pusker pre chorobu do Košíc neprišla. Bartókov 2. husľový koncert hrá na svete len málokto (Júlia Fischer ho hrala koncom januára t.r. v Bratislave) a preto treba s vďakou oceniť pohotové riešenie vedenia filharmónie, keď na pozíciu sólistu v Bartókovom koncerte získali fenomenálneho 26-ročného huslistu z Japonska Seiji Okamotu.

Vlani sa stal laureátom Medzinárodnej hudobnej súťaže kráľovnej Alžbety v Bruseli, je víťazom Medzinárodnej súťaže J. S. Bacha v Lipsku, koncertoval v mnohých svetových koncertných sálach, absolvoval Akadémiu umení v Tokiu, pôsobí v Nemecku, študuje u prof. Antje Weithaasa.

Tomáš Brauner, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Dávid Hanko
Tomáš Brauner, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Dávid Hanko

Skôr než zazneli prvé tóny Bartókovho koncertu sa dirigent a orchester sústredili na jeho Tance z Transylvánie, pre mnohých známe v klavírnej verzii ako Sonatína z r. 1915. Inštrumentované tri tance vhodne navodili atmosféru blížiaceho sa diela, náladu a myslenie geniálneho tvorcu, ktorý hudobné myslenie svoje a svojich diel pretavil do hudobného odkazu ľudovej hudby regiónu. Rytmom, harmóniou boli kedysi aj jeho obľúbenými koncertnými opusmi. Najznámejší z nich „medvedí tanec“.

Nie je známe, na akých husliach, akej značky či výrobcu hrá Seiji Okamoto, ale zvuk a nosnosť jeho tónu od prvej chvíle boli prierazné, znelé a plnohodnotne modelovateľné. Bartókov Koncert pre husle a orchester č. 2 začína pizzicatom kontrabasov, po nich nastúpi harfa a jej neustále vlnenie s nastupujúcim sólistom. Vnímame lyrický spev, vstupy klarinetu, postupne aj náhle zmeny v tónine, harmónii, neustále prelínanie milostného tónu huslí so vzrušujúcimi a snáď aj samostatne prúdiacimi bolestnými tónmi orchestrálneho kontrastu. A to všetko v opakovaných obrazoch, keď znie znovu harfa, dychy, klarinet, hoboj, flauta.

Seiji Okamoto, Tomáš Brauner, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Dávid Hanko

Predtucha tragických udalostí vo svete, tyranie a predvojnových obáv je neustále prítomná. Aj v strednej časti pociťujeme zachvievanie statiky v melodických obrazcoch alebo variáciách a v neustálych návratoch objavíme tvorcovu dušu, harmóniu, ale aj blížiacu sa hrôzu, strach, najmä ak pravidelne sa ozývajúce tympany sledujú stabilne intímny tón žiarivých huslí. Tretia časť naplno odhaľuje stav zmätenia, neistoty a hrôzy, husle v kontraste s orchestrom vystúpia aj s pocitmi výsmechu, quasi groteskného tanca. Husle v okamihu strácajú únavu, je tu nádej, meditácia, valčík, spomienka na prvú časť koncertu a drastický vrchol ako impozantne znejúci záver diela.

Prečítajte si tiež:
Béla Bartók v Košiciach

Napätie, obdiv a nadšenie, s akým návštevníci koncertu prijali tento výkon, vystriedal v prídavku sólista Seiji Okamoto upokojujúcou a symbolicky večne mierovou krásou tónov Bachovej hudby. Dodajme, že výkon orchestra, sólistu, každého jednotlivca viedol s veľkým nadhľadom a absolútnym sústredením dirigent Tomáš Brauner. Neunikol mu žiaden tón, každý mohol presne určiť okamih svojho nástupu, drobné výkyvy dokázal urovnať a celé dielo umožnil objaviť poslucháčom v dokonalom tvare, zvuku a obsahu.

Seiji Okamoto, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Dávid Hanko

Schopnosti dirigenta si prítomní mohli overiť ďalej na symfonickom, hodinu trvajúcom diele Sergeja Rachmaninova, jeho Symfónii č. 2 e mol, op. 27. Dramaturgia zaradila tento skvost romantickej hudby po veľdiele Bélu Bartóka zámerne ako kontrast myslenia a cítenia, keďže je známe, že Rachmaninov odmietal modernú hudbu. Napriek tomu obaja skladatelia mali rovnako blízky vzťah k ľudovej hudbe, v symfónii sme počuli intonácie ruskej ľudovej hudby. Po celý priebeh sme obdivovali farby a odtiene hudby „spievajúceho“ orchestra, rovnako v lyrických pasážach ako aj v rytmicky zostrených vysokých tempách.

Hymnická sláva sa niesla v znamení lesných rohov, Adagio bolo priestorom pre krásny tón klarinetu. Dirigent dokázal obdivuhodne „stavať“ gradácie, smerovanie k zvukovo exponovaným vrcholom s neochabujúcou pozornosťou vyvolať vášeň a naopak rozvahu v hudobných blokoch, s búrkami citov a prieraznými veľkými oblúkmi dramatickej výpovede tvorcu. Braunerove gestá sú spoľahlivé, presné, premyslené, prirodzene pôsobiace v súlade s hudobným vlnením alebo naopak akcentujúcim dramatickým vrcholom.

Tomáš Brauner, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Dávid Hanko

Oboch hosťujúcich umelcov, huslistu Seijiho Okamota ako aj dirigenta Tomáša Braunera, by sme radi privítali na niektorom z budúcich festivalových koncertov Košickej hudobnej jari.

Autor: Lýdia Urbančíková

písané z koncertu 30. 1. 2020

Bartók, Rachmaninov
Dom umenia Košice, 30. januára 2020

Štátna filharmónia Košice
Tomáš Brauner
, dirigent
Seiji Okamoto, husle

Béla Bartók: Tance z Transylvánie
Béla Bartók: Koncert pre husle a orchester č. 2
Sergej Rachmaninov: Symfónia č. 2 e mol, op. 27

www.sfk.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku