Festival Janáček a Luhačovice, ktorého jubilejný tridsiaty ročník sa práve skončil (prebiehal v dňoch 11. – 15. júla 2023), nie je stretávkou milovníkov Janáčkovej hudby. Jeho organizátori však šikovne využili blízky vzťah skladateľa k týmto malebným kúpeľom, a tak spolu s jeho tvorbou prezentujú priaznivcom vážnej hudby a kúpeľným hosťom koncerty aj ďalších hudobných velikánov. Festival už dávnejšie prekročil rámec lokálneho významu a platilo to aj tentoraz.
Problémom tohto ročníka nebola dramaturgia, umelecká úroveň účinkujúcich, ani nedostatok divákov. Práve naopak. Isté problémy však spôsobovalo horúce počasie, ktoré trápilo tak umelcov na javisku ako divákov. Výsledný dojem však bol napriek tomu vysoko pozitívny.
Otvárací koncert na kúpeľnom námestí a záverečný v kostole Sv. rodiny preklenuli štyri podujatia v kúpeľnom divadle. V ňom v prvých dekádach minulého storočia vystupovala aj Jeřábkova divadelná spoločnosť, z ktorej neskôr vzniklo Slovenské národné divadlo. Luhačovické divadlo umožňuje vzhľadom na svoje javiskové priestory ideálne podmienky pre menšie komorné zoskupenia.
V tomto ročníku k trom koncertom pribudol program klaviristu Jana Jiraského, ktorý nielenže prezentoval málo známe klavírne Janáčkove skladby, ale ich aj odborne (časovo mierne predimenzovane) komentoval a zasväcoval publikum do tajov skladateľovej tvorby. Poďme však k tomu podstatnému.
Dramaturgia
Na festivale odzneli kompozície z období baroka a klasicizmu (Mozart, Haydn), ktoré najviac žičili komornej tvorbe, ale v programe bol zastúpený aj romantizmus (skvelým Čajkovského klavírnym triom a Dvořákom), ako aj tvorba 20. storočia (talianska, anglická a česká).
Pri inom hľadisku môžeme konštatovať, že poslucháči mohli načúvať symfóniám, koncertom pre sólový nástroj, omši i menším sláčikovým skladbám. Alebo inak: počuli sme vrcholné diela skladateľov (Dvořákova Symfónia „Z Nového sveta“, Janáčkova Glagolská omša, prípadne Vivaldiho Concerto La Notte), ale aj skladby menej známe. Išlo o pražských skladateľov Morsiniho barokového orchestra z prvej polovice 18. storočia, „nadľahčenú“ Holstovu skladbu pre študentov jeho školy z roku 1912, Janáčkovu Suitu pre sláčiky, ktorú skomponoval ako 23-ročný, Babadag (z roku 2010) súčasnej českej skladateľky Sylvie Bodorovej, čerpajúcej z balkánskeho rómskeho folklóru i spomínaného „klavírneho“ Janáčka.
Interpretácia
Symfóniu „Z Nového sveta“ spolu s Glagolskou omšou na námestí (11. 7.) spoľahlivo zahrala Filharmónia Bohuslava Martinů zo Zlína so skúseným dirigentom Leošom Svárovským dokazujúc, že aj mnohokrát počuté stále dokáže zaujať. Dvořákova posledná symfónia je toho názorným príkladom.
V Janáčkovej omši výsledný dojem umocnil Český filharmonický zbor Brno pod vedením Petra Fialu a kvarteto českých vokalistov. Z nich výborným dojmom zapôsobila sopranistka Pavla Vykopalová, najťažší vokálny part zvládol tenorista Petr Levíček. Krásny hlas altistky Marie Vrbovej mal málo príležitostí prejaviť svoje kvality a u basistu Václava Jeřábka rovnejší tón naznačoval, že je mu blízka „staršia“ tvorba. Vstup do festivalu bol teda impozantný.
Z programu Komornej filharmónie z Pardubíc (12. 7.) s dirigentom Marekom Štilecom najviac zaujal Koncert A dur pre klarinet a orchester, KV 622 W. A. Mozarta s bravúrnym výkonom mladého klarinetistu Irvina Venyša. V Respighiho Tretej suite z jeho Starých tancov a árií dokázal orchester evokovať hudobný svet vzdialenej minulosti, pričom som si uvedomil, že populárny filmový skladateľ Nino Rota sa pri hudbe k Zeffirelliho filmu Romeo a Júlia nechal vzdialene inšpirovať hudbou svojho o generácie staršieho krajana, známeho symfonickými básňami o Ríme.
Vrcholným zážitkom (13. 7.) bol koncert pražského Smetanovho tria, ktorého traja členovia (klaviristka Jitka Čechová, huslista Jan Talich a violončelista Jan Páleníček) ohurovali technikou i zmyslom pre štýl v troch klavírnych triách od Josepha Haydna, Bohuslava Martinů a P. I. Čajkovského. Práve v tom poslednom bolo úžasné sledovať ich hru tak v pasážach pateticko-oslavných, ako lyrických až po mimoriadne pôsobivý záver v štýle panychídy. Nadšené publikum si vyžiadalo aj prídavky z bohatej studnice českej hudby (Suk, Dvořák).
Štátny komorný orchester Žilina uvádzaný pod názvom Slovak Symfonietta (14. 7.) väčším počtom hráčov síce mierne neladil s akustikou sály, ale pod vedením Adama Sedlického hral precízne, pričom v Haydnovom Koncerte D dur pre violončelo a orchester Hob VIIb:2 medzinárodne ostrieľaný Petr Nouzovský potvrdil svoju povesť.
Barokové koncerty v chráme vždy patria na festivale k tým najaktraktívnejším. Tentoraz (15. 7.) prestížne teleso Collegium Marianum začalo i končilo koncert Antoniom Vivaldim. Medzi tým sme počuli pražských skladateľov, ovplyvnených týmto barokovým velikánom, ako boli František Jiránek, Josef Ignác Brentner a Antonín Reichenauer. Z deviatich členov slávneho pražského zoskupenia spomeňme aspoň flautistku Janu Semerákovú, fagotistu Ondřeja Šindelářa a huslistku Lenku Torgersen.
Atmosféra festivalu
Návštevnosť všetkých koncertov bola príkladná a dokumentujúca, že festivalové publikum hudbe rozumie a má ju rado. K atmosfére prispievajú aj tradičné sprievodné akcie. Napríklad deň pred večerným koncertom, uvádzajúcim aj symfóniu Josefa Myslivečka, mohli účastníci festivalu navštíviť v miestnom kine „čerstvý“ film o tomto slávnom skladateľovi, ktorého v Taliansku volali Il divino Boemo (božský Čech).
Prečítajte si tiež:
Historický veľkofilm Il Boemo prichádza do slovenských kín s hlasom Simony Šaturovej
V sále prameňa Vincentka bola k dispozícii výstava fotografií z Janáčkových luhačovických pobytov a ciest po Čechách i z návštevy Anglicka. Na kúpeľnej kolonáde zasa veľké fotografie s textom prezentovali významné hudobné osobnosti, ktoré mali istý vzťah k Luhačoviciam.
Popri skladateľoch, huslistovi Janovi Kubelíkovi sme tam zaregistrovali aj s Janáčkom späté operné speváčky. Gabriela Horváthová bola jeho prvou Kostelničkou, Marie Calma sa zaslúžila o presadenie sa majstra v Prahe a Kamila Urválková sa stala jeho múzou.
Na záver zostáva poďakovať sa tímu organizátorov na čele s Milenou Hrbáčovou, ktorej zápal a nadšenie sprevádzajú tento festival už tri desaťročia. V Luhačoviciach aj toto leto liečila nielen minerálna voda a liečebné procedúry, ale aj kvalitná hudba a krásy prírody i architektúry.
Autor: Vladimír Blaho
písané z festivalových koncertov
Program 30. ročníka Festivalu Janáček a Luhačovice je k dispozícii TU…
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.