Salzburský festival. Koľkože všakovakých prívlastkov s predponou naj- mu patrí? Najlepší, najdrahší, najhviezdnatejší, najnedostupnejší, najsnobskejší, najbohatší, najpestrejší, najdlhší… V každom „šprochu“ pravdy trochu. Predposledným augustovým dňom sa končí štyridsaťdvadenný maratón opier, koncertov, činohier a rozmanitých paralelných aktivít. Nabitý silnými menami, osobnosťami z každej hudobnej a divadelnej sféry, pútajúci dramaturgiou a nenapodobiteľnou atmosférou. Obzvlášť poteší, že nejeden z umelcov (Igor Levit, Christiane Karg, Daniil Trifonov síce s termínovým odkladom) či súborov (Mozarteumorchester Salzburg, Collegium 1704 z Prahy) zavíta už v najbližších týždňoch na Bratislavské hudobné slávnosti. Jeden víkend s návštevami troch podujatí je len malou chuťovkou, no zároveň s obrovskou výpovednou hodnotou.
25. august – ZÁVEREČNÝ KONCERT YOUNG SINGERS PROJECT (YSP), Veľká sála Stiftung Mozartueum
S projektom pre mladých spevákov, ktorým festival zabezpečuje kvalitnú platformu pre podporu ich talentov, začali v Salzburgu pred desiatimi rokmi. Aktuálne ju využilo trinásť umelcov na prahu kariéry z dvanástich krajín. Z Veľkej Británie, Turecka, Bosny a Hercegoviny, Južnej Kórey, Francúzska, Belgicka, Ruska, Ukrajiny, Nemecka, Rakúska, Rumunska a Poľska. Šéfka projektu Evamaria Wieser, sama členka mnohých medzinárodných porôt, si ich vybrala na základe medzinárodných predspievaní. V rámci YSP získali štipendium a možnosť priamo pracovať v rámci festivalu na zdokonaľovaní si repertoáru, na scénických skúškach, cizelovaní sa v piesňovom odbore a jazykovom poradenstve. Majstrovské triedy viedli Christa Ludwig, Bernarda Fink, Krassimira Stoyanova a klavirista Malcolm Martineau. Navyše, v podaní účastníkov odznela Mozartova Čarovná flauta v detskej úprave, spoluúčinkovali v niektorých produkciách v menších postavách (Belgičanka Emma Posman dokonca náhle zaskočila ako Kráľovná noci v repríze kompletnej Čarovnej flauty) a napokon im bezvýhradne patril navštívený záverečný koncert. Trinástich mladých spevákov sprevádzal Mozarteumorchester Salzburg pod taktovkou Adriana Kellyho, ktorý večer otvoril plasticky a čisto interpretovanou predohrou k Mozartovej Figarovej svadbe.
Koncert Young Singers Project, Salzburger Festspiele 2018,
foto: Marco Borrelli
Prvú časť do posledného miesta navštíveného večera vo Veľkej sále Mozartea tvorili ukážky z opier Wolfganga Amadea Mozarta a Christopha Willibalda Glucka, v druhej zazneli árie a scény z talianskych a francúzskych titulov, ale aj ária Wagnerova a záverečné prekvapenie. 23-ročná nemecká koloratúrna sopranistka Carina Schmieger mäkkým, okrúhlym a pohyblivým tónom predniesla áriu Elisy z Mozartovej tínedžerskej opery Il re pastore. Rumunský basista Ioan Stancu svojím Bartolom z Figarovej svadby upozornil na dozrievajúci materiál príjemnej farby, ktorý uplatnil aj ako Publio v trojspeve z La clemenza di Tito. Zvonivý lyrický soprán s rezonančne vyrovnanými polohami preukázala ako Euridice z Gluckovho Orfea a Euridiky z Ruska prichádzajúca Alyona Rostovskaya. Napriek ospravedlneniu za prekonanú chorobu obrovským talentom a perspektívne dramatickým sopránom s voľnými výškami i hĺbkami upútala v krásnej árii Divinités du Styx z Gluckovej Alcesty Ukrajinka Oľga Rudyk. Dueto Almavivu a Zuzanky z Mozartovej Figarovej svadby zaznelo v podaní Cariny Schmiegerovej a Rakúšana Liviu Holendera (syna bývalého riaditeľa Viedenskej štátnej opery), majiteľa plastického, na odtiene bohatého lyrického barytónu. Medzi trojspevom z La clemenza di Tito a sextetom z Così fan tutte dostala príležitosť demonštrovať zamatovo mäkký a lesklý koloratúrny soprán Belgičanka Emma Posman ako Ilia z Mozartovho Idomenea. Kultivovane znel aj lyrický tenor kórejského sólistu Hyunjaia Leeho (Belmonte z Únosu zo serailu).
Koncert Young Singers Project, Salzburger Festspiele 2018,
foto: Marco Borrelli
Druhú časť večera otvoril vari najväčší objav koncertu, víťaz tohtoročnej barcelonskej Viñasovej speváckej súťaže, britsko-taliansky tenorista Freddie De Tommaso. V úvode scény a árie Edgarda z Donizettiho Lucie di Lammermoor priam šokoval tmavou bronzovou farbou materiálu v stredoch, no s rovnakou suverenitou sa presunul do kovovo jasných, technicky bezpečných výšok. Priebojný, sýty a šťavnatý soprán zdobil áriu Margaréty z Goundovho Fausta v interpretácii Marie Perbost z Francúzska. Poliak Paweł Trojak vložil do prípitku Hamleta z rovnomennej opery Ambroisa Thomasa svoj štíhlo vedený, koncentrovaný barytón. Po Nemorinovi z Nápoja lásky (turecký tenorista Gürkan Gider) preukázal rezonančný, no vo frázovaní trocha tvrdší basbarytón Neven Crnić z Bosny a Hercegoviny ako Alfonso z talianskej verzie Donizettiho La favorita. Potešila aj Angličanka Katie Coventry ako hravé páža Urbain z Meyerbeerových Hugenotov či pôvabný duet Nanetty a Fentona z Falstaffa (Emma Posman a Hyunjai Lee). S bohatstvom výrazových odtieňov poňal pieseň o večernici z Wagnerovho Tannhäusera Liviu Holender a napokon k ováciám strhol dvojspev Rodolfa a Marcella z Pucciniho Bohémy v podaní Freddieho De Tommaso a Nevena Crnića. Nuž a skvostnou bodkou bolo finále z Candide Leonarda Bernsteina, práve v deň storočnice jeho narodenia, v podaní všetkých sólistov.
26. august 15:00 GEORGES BIZET: LOVCI PERÁL, Veľká sála festivalového domu
Koncertné uvedenie opery Lovci perál (Les pȇcheurs de perles) bolo jedným z najatraktívnejších hitov festivalového ročníka 2018. Magnetom by asi nebolo dielo samotné, hoci z tieňa Carmen v posledných desaťročiach úspešne vychádzajúca partitúra má orientálny esprit, rafinovanú inštrumentáciu i príťažlivú melodickú linku. Pre širšie vrstvy publika je známa predovšetkým Nadirova romanca Je crois entendre encore, prípadne dvojspev Nadira a Zurgu. To, čo robilo dve koncertné uvedenia opery v Salzburgu takmer nedobytnými, bolo spevácke obsadenie. Navyše, Plácido Domingo sa predstavil vo svojej jubilejnej, stopäťdesiatej úlohe! Žeby zápis do Guinessovej knihy rekordov?
Koncertné uvedenie Bizetovej opery Lovci perál, Salzburger Festspiele 2018,
Plácido Domingo (Zurga), Javier Camarena (Nadir),
Mozarteumorchester Salzburg,
foto: Marco Borrelli
Operné diela v koncertnej verzii majú svoje opodstatnenie (to, že ich Opera Slovenského národného divadla zaznáva, je len jej problém) a Salzburský festival tento trend udržiava v plnej miere. Pragmaticky vzaté, je to menej nákladná forma. Je to zároveň spôsob, ako sa vyhnúť neraz podstatu diela deformujúcej réžii. A do tretice, od javiskového tvaru „očistená“ podoba (nepopieram, jedna súčasť podstaty daného druhu v tomto variante chýba), umožňuje ešte hlbšie preniknúť do skladateľových zámerov stvárňovania deja, psychológie postáv a ich vzájomnej komunikácie. V Salzburgu týmto spôsobom ponúkajú nielen menej hrané tituly so speváckymi hviezdami, ale tohto leta dokonca aj dielo 20. storočia (Proces od Gottfrieda von Einema).
Lovcov perál hudobne naštudoval s Mozarteumorchestrom jeho súčasný šéfdirigent Riccardo Minasi. Spoluúčinkoval Philharmonia Chor Wien, ktorý pripravil Walter Zeh. Minasi využil schopnosť ansámblu ponúknuť rovnako plný, farebne bohatý, kompaktný zvuk, ako aj vypointovať detaily v každej sekcii a špeciálne v sláčikoch dosiahnuť priam pavučinovú jemnosť. Partitúra Bizetovho diela mladosti šancí na modelovanie tónu, farieb a dynamiky ponúka prebohato.
Koncertné uvedenie Bizetovej opery Lovci perál, Salzburger Festspiele 2018,
P. Domingo (Zurga), A. Garifullina (Leïla), R. Minasi, J. Camarena (Nadir), S. Trofimov (Nourabad),
Mozarteumorchester Salzburg
foto: Marco Borrelli
Jedinou ženskou postavou opery je Leila, ktorú vytvorila mladá, na svetových javiskách už udomácnená, no v Salzburgu debutujúca ruská sopranistka Aida Garifullina. Z Kazane pochádzajúca pôvabná tridsiatnička je víťazkou Domingovej Operalie z roku 2013, čo určite bolo účinným odrazovým mostíkom k medzinárodnej kariére. Jej hlas je technicky výborne podkutý, hoci je to stále lyrický soprán s koloratúrou, pôsobivým leskom a okrúhlosťou (trocha v ňom cítiť slovanské korene) sa bez problémov nesie ponad orchester a zapĺňa veľkú sálu. Na rozdiel od nej Javier Camarena spieval bez nôt a do partu Nadira vložil svoje jedinečné majstrovstvo. Štíhlo vedený tón, obsažný v piane i mezzavoce, s majstrovskou technikou „voix mixte“, ale aj prierazný na potrebných miestach (pričom známu schopnosť otvárať tón do forte nikdy nezneužíval), zožal zaslúžené ovácie. Výborne bol obsadený aj part Nourabada ušľachtilým basom Stanislava Trofimova. No a najoslavovanejší hrdina večera? Priznám sa, že z Plácida Dominga (Zurga) ako barytonistu som mal obavy. Aj napriek tomu, že je stále na plagátoch svetových domov. Som rád, že neboli opodstatnené. Pravda, tenorom zaváňajúci timbre – najmä v centrálnom registri – zmazať nedokáže, no hlas znie bez akýchkoľvek známok staroby (nie je tajomstvom, že Domingo má 77 rokov), je objemný, pevný, nevychádza z rezonancie v žiadnej polohe. Aj vďaka nemu som zažil v Salzburgu mimoriadne vzácne a spontánne standing ovations.
26.august 19:30 HANS WERNER HENZE: THE BASSARIDS, Felsenreitschule
Operné dielo nemeckého skladateľa Hansa Wernera Henzeho (1926 – 2012) na Slovensku nie je známe. Vo svete, predovšetkým v nemecky hovoriacich krajinách, sa s jeho veľmi bohatým javiskovým odkazom stretávame nezriedka. Nesporne je jedným z najoriginálnejších autorov druhej polovice 20. storočia. Aj z pohľadu jeho osobného osudu (konfliktné domáce zázemie v rodine vyznávača nacizmu a vlastným otcom nepochopenej homosexuálnosti, povolanie do ozbrojených síl Tretej ríše s celoživotnou traumou spoluviny, členstvo v talianskej komunistickej strane a obdiv k Che Guevarovi…) je Henze témou na hlboké zamyslenie. Nad jeho komplikovanou osobnosťou i danou dobou.
H. W. Henze: The Bassarids, Salzburger Festspiele 2018,
Tanja Ariane Baumgartner (Agave / Venus), Vera-Lotte Böcker (Autonoe / Proserpine),
foto: Bernd Uhlig
V roku 1966 práve na Salzburskom festivale zaznela po prvýkrát opera seria s intermezzom v jednom dejstve The Bassarids. Vtedy v nemeckom jazyku, v hudobnom naštudovaní Christopha von Dohnányiho a v réžii Gustava Rudolfa Sellnera. Po 52. rokoch sa dielo skomponované na námet jedného z posledných opusov gréckeho dramatika Euripida Bakchantky (premiérované po smrti tvorcu roku 406 pred Kristom) vrátilo do svojho rodiska v anglickej jazykovej mutácii. Opäť s intermezzom, ktoré medzičasom zvykli vypúšťať. Poľský režisér Krzysztof Warlikowski, výtvarníčka Małgorzata Szczȩśniak a americký dirigent japonského pôvodu Kent Nagano využili impozantný priestor Felsenreitschule so 40-metrovou šírkou javiska, uzavretým arkádovým horizontom, k mimoriadnemu scénickému projektu.
Tak ako zložitou, mnohovrstvovou, filozofickou a k asociáciám budiacou je samotná téma opery, bolo aj jej salzburské oživenie. Len obsah je v bulletine rozpísaný na siedmich stranách. Hlavné postavy prevzali libretisti W. H. Auden a Chester Kallman priamo z Euripida a dominantná dejová linka sa tiež neodkláňa od pôvodiny. Muž, ktorý sa v hovorenom prológu predstavuje slovami „Som Dionýz, syn Zeusa, Semele bola mojou mamou, dcérou Kadmusa, zakladateľa Téb…“, je (podľa dramaturga Christiana Longchampa) šarlatánom či polobohom. Vracia sa do rodného mesta a zamieša hierarchiu hodnôt. Téby sa rútia do anarchie. Nik mu nedokáže odporovať, ani mladý kráľ Pentheus, jeho bratranec. Muž sa prichádza pomstiť, pomocou výstrednosti a vzrušujúcej extázy. Tú predstavujú práve bakchantky svojimi divokými orgiami.
Vyrozprávať celý príbeh je nad rámec recenzie, no rovnako opísať, čo sa počas trojhodinového večera na panoramatickom javisku so simultánne rozohrávanými výjavmi, so strhujúcimi tanečnými výstupmi (hosťujúca tanečnica a choreografka Rosalba Guerrero Torres so štyrmi kolegami), s projekciou detailov diania, ktoré sa súčasne odohrávalo v inej časti do štyroch priestorov rozdeleného pódia, sa rovnako nedá.
H. W. Henze: The Bassarids, Salzburger Festspiele 2018,
foto: Bernd Uhlig
Bolo to do najmenších detailov domyslené totálne divadlo, prelínajúce základnú mytologickú líniu s nadčasovou aplikáciou (pozoruhodná je asociácia nevyjasnených objednávateľov vraždy Piera Paola Pasoliniho roku 1975 so smrťou Euripia a do istej miery aj svetonázorom Henzeho), divadlo očarujúce vonkajšími efektmi, demonštrovanou sexualitou, no rovnako hĺbavou filozofiou. Krzysztof Warlikowski so svojím mnohočlenným tvorivým tímom sa podpísali pod inscenáciu historického významu. Nemenší obdiv patrí Kentovi Naganovi, pod rukami ktorého sa masa hudby a spevu, sólového s početnými ansámblami i zborového (z jamy ich priamo a viditeľne koordinuje zbormajster), mení na zmysluplný, zavše transparentný, inokedy komplikovane zhmotnený zvukový tvar. Obrovský a zanietený výkon podali Viedenskí filharmonici (perkusie vysunuté bokom nad orchester) a Zbor Viedenskej štátnej opery.
Každý zo siedmich sólistov musel zdolať ťažkú rolu, resp. dvojrolu. Objavom bol mladý americký tenorista s koreňmi zo Srí Lanky Sean Panikkar (Dionysus). Priebojným hlasom, intenzívnym výrazom a plnokrvným herectvom vrchovato naplnil jednu z hlavných postáv. Nemenšia zásluha na vyznení inscenácie patrí kanadskému barytonistovi Russelovi Braunovi, svetlým no jasným tónom spievajúcemu Pentheusovi. Mezzosopranistka Tanja Ariane Baumgartner sa bravúrne spevácky i herecky stotožnila s postavami Agave a Venus. Sedemdesiatjedenročný Willard White (Cadmus) vládne stále markantným basom, Nikolai Schukoff (Tiresias a Calliope) imponoval hrdinným tenorom a nemenej výrazný boli aj Károly Szemerédy (Kapitán/Adonis), Vera-Lotte Böcker (Autonoe/Prosperine) a Anna Maria Dur ako Beroe.
H. W. Henze: The Bassarids, Salzburger Festspiele 2018,
Nikolai Schukoff (Tiresias / Calliope), Tanja Ariane Baumgartner (Agave / Venus), Willard White (Cadmus),
foto: Bernd Uhlig
H. W. Henze: The Bassarids, Salzburger Festspiele 2018, klaňačka,
Anna Maria Dur (Beroe), Nikolai Schukoff (Tiresias / Calliope), Kent Nagano, Tanja Ariane Baumgartner (Agave / Venus), Russell Braun (Pentheus), ansámbel,
foto: Bernd Uhlig
Pod čiarou zopár čísel zo záverečnej bilancie Salzburského festivalu 2018.
Tridsaťosem operných predstavení (päť nových inscenácií, dve koncertné uvedenia, jedno prenesené z Turíčneho festivalu), 58 činoherných (vrátane typického Jedermanna), 89 koncertov, 20 detských programov. Príjmy: vyše 30 milión eur, návštevnosť: 97%, diváci z 85 krajín, z toho 47 mimoeurópskych.
Autor: Pavel Unger
video
