Finále 11. ročníka Viva Musica! s Kučerovou, Bršlíkom a Jindrom

Ako je hudobnej verejnosti známe, koncert hviezdnej speváckej dvojice Kučerová – Bršlík, ktorý mal byť v bratislavskej Redute 29. augusta t. r., teda na záver 11. ročníka letného festivalu Viva musica!, organizátori odložili kvôli ochoreniu Pavla Bršlíka na jesenný termín. Očakávaný koncert – pod názvom Viva Opera! – sa napokon uskutočnil 19. októbra – v poslucháčmi zaplnenej Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie.

Ani zmena termínu neodradila početné publikum. Pritom sa 19. októbra uskutočnila ešte jedna zmena: Symfonický orchester Viva Musica dirigoval namiesto Martina Leginusa český dirigent Robert Jindra, bývalý hudobný riaditeľ opery Národného divadla moravskoslezského v Ostrave (2010-2014) – a v sezóne 2013/2014 hudobný riaditeľ Národného divadla v Prahe. Táto zmena však kvalitatívne prispela k zážitku z koncertu – či v samostatných orchestrálnych číslach, alebo aj v sprievode k áriám a duetám sólistov. Robert Jindra má totiž nielen dirigentské, ale aj klasické spevácke školenie, a tak doslova dýchal so sólistami, dokázal sa prispôsobiť nielen farbe a veľkosti ich hlasu, ale aj výrazovej vypracovanosti partov. Je to mimoriadne muzikálny, náročný, umelecky precízny dirigent – a tak orchester pod jeho rukami hral nielen jednotne v každej nástrojovej skupine, ale aj s neobyčajným zanietením. A tak všetci inštrumentalisti s dirigentom zdieľali estetiku „orchestrálneho spevu“, vrátane dýchania a pedalizácie každej frázy.

A tak sme v úvode koncertu s pôžitkom počúvali nielen brilantne vypracovanú (známu) predohru k Rossiniho Barbierovi zo Sevilly, ale uprostred prvej časti programu i jemné chvenie sláčikov v postupne  dynamicky čoraz vášnivejšie narastajúcom Temporale (tiež z opery Barbier zo Sevilly). Druhú časť večera otvorilo Bacchanale z opery Samson a Dalila od C. Saint-Saënsa. Orientalizmami obohatená skladba začína hobojovou kadenciou, postupne prechádza výborne znejúcou (zjednotenou) sláčikovou i dychovou sekciou – až do obrazov vrcholného hudobného romantizmu, vrátane lyrickej strednej časti. Napokon vyústi do zvukovo inštrumentálnych fortissimových bacchanálií. Orchestrálnym číslom bolo aj Intermezzo z opery Manon Lescaut, v ktorom sa hudba začína nostalgickým violončelovým úvodom, pokračuje následným sólom violy a postupným pripájaním dychov, pričom hudba naznačuje tragický obsah finále. Dobrý dirigent dokáže aj z príležitostne zloženého telesa spraviť silnú jednotku – vyžarovaním svojej umeleckej osobnosti a zodpovednosťou prístupu. Jindrove presné gestá, iskrivosť jeho osobnosti a muzikalita v prežívaní hudby tak pripravili nečakaný, no mimoriadny zážitok aj z orchestrálneho výkonu koncertu. Robert Jindra a Symfonický orchester Viva Musica! sa tak stali treťou hviezdou večera – popri sólistoch: Adriane Kučerovej a Pavlovi Bršlíkovi. Koncert tvorilo 16 hudobných čísel – vrátane spomínaných predohier, resp. intermezz. Samozrejme, zazneli aj dva vytlieskané prídavky: duetá z Pucciniho Bohémy a Verdiho Traviaty.

Spevácke defilé začala Adriana Kučerová – štíhla a krásna dáma, ktorá materstvom nič nestratila z dievčenského pôvabu, ba akoby ešte viac skrásnela – zvlášť v elegantnej zlatej róbe. Prvá časť koncertu bola pomerne tradične zostavená. Na úvod A. Kučerová vybrala áriu Rosiny: „Una voce poco fa“ z Barbiera zo Sevilly. Menej objemné hlasové stredy lyrickej sopranistky, zato jej skvelé koloratúry, nesúce sa i nad orchestrom, boli jasavo čisté a bezproblémové – nielen v tejto známej árii, ale aj ďalších Kučerovej číslach v prvej polovici večera. V duetových výstupoch preukázala A. Kučerová nielen sebaistotu v prežívaní, ale aj rozohratie situácií s partnerom a herecké nadanie, s ktorým vytvárala repertoár z Donizettiho ukážkových čísel. V jej podaní totiž zaznela ária Noriny z Donizettiho Dona Pasquala („Quel quardo, il cavaliere…“) a dva duetá s Pavlom Bršlíkom: najprv Noriny a Ernesta z Dona Pasquala („Tornami a dir che m´ami“), resp. Adiny a Nemorina z Nápoja lásky („Caro elisir! Sei mio…Lallarallara….Esulti pour la barbara“). V poslednom z menovaných ukážok si P. Bršlík „neodpustil“ ani poloscénický výstup s fľaškou zázračného „nápoja lásky“, z ktorého ponúkal aj orchestrálnych hráčov. Pre obecenstvo to bolo vítané rozohratie situácie. V druhej časti dueta sa dostala k „slovu“ Adina so svojou vokálno-hereckou etudou, pričom celok vyústil do tempovo vygradovaného záveru oboch umelcov a ich spevácko-hereckého „milostného“ porozumenia. Každý sólistom úprimne zatlieskal za bezprostrednosť prejavu, ale v prvom rade za krásne ozdobné spievanie lyrickej koloratúrky a hladkosť i strieborný lesk Bršlíkovho tenoru. Ten v každom čísle preukázal nielen stálu pružnosť svojho lyrického tenoru, ale aj jemnosť a variabilitu pri tvorbe výšok: raz ich tvoril s plným leskom, inokedy – v záujme kontrastu – s pianissimovou jemnosťou, ba aj s trochou falzetu (v Donizettiho duete Noriny a Ernesta z Dona Pasquala). Pavol Bršlík pridal do repertoáru aj ukážku z Donizettiho menej známej opery Il Duca d´Alba – áriu Marcella „Angelo casta e bel“. V nej hudba začína vznešeným orchestrálno-dychovým úvodom, po ktorom nastupuje recitatív. V ňom Bršlík preukázal vzorový prednes recitatívneho spevu, so zvučnosťou tónu a jasnou výslovnosťou každého slova – a následnou hladkosťou prednesu árie, s premyslenými nebadateľnými „zastaveniami“, ktoré robia jeho spev vzrušujúcim – vrátane exponovaného vysokého záveru. (Škoda len, že sa celkom nepodaril záverečný tón, čo sa stalo počas koncertu iba raz…)

O tom, že Adriana Kučerová je kráľovná lyrického koloratúrneho bel canta a Pavol Bršlík zasa vládcom lyrického, v každej polohe zvučného, dynamicky tvarovaného tónu, presvedčili obaja umelci aj v druhej polovici koncertu. Po spomínanom Bacchanale zo Samsona a Dalily zaznela v podaní Bršlíka ária Romea z Gounodovej opery Romeo a Júlia: „L´amour!…Ah! Léve-toi, soleil“ – tu s absolútne istou záverečnou výškou, s jemným vibratom vo vrúcne prežívanej árii, s frázami, ktoré „dýchali“. Známa opojná valčíková nálada a esprit na nás zavanuli z Júliinej valčíkovej árie „Je veux vivre“ (z tej istej opery), bohato ozdobenej náročnými koloratúrami, vyspievanými Kučerovou s obdivuhodnou ľahkosťou a šarmom. Bizetova ária Nadira z opery Lovci perál je nielen obľúbená, ale aj nesmierne spevácky náročná – najmä v refréne, písanom v nevýhodnej vysokej polohe, preexponovanom v závere do výšky, ktorú tenorista s rozvahou nasadil isto a jemne v pianissime. Ária Manon „Je marche sur tous les chemins…“ z Massenetovej rovnomennej opery dýcha sviežosťou a dynamickosťou. A. Kučerova v nej demonštrovala absolútnosť pri ozdobnom speve, pričom hlas neexponovala do sily, ale jemnosti a účinnosti. Orchester sa prispôsobil ľahkosti jej tónu. Sprevádzal priam delikátne! Záverečné duo Manon a Des Grieux bolo tiež z Massenetovej opery Manon. „Toi! Vous!… N´este-ce plus ma main“ má v sebe hudbu naliehavosti a vášne, veľkých citov a tónov, najmä v parte tenoristu. Vedľa vášnivého prejavu Bršlíka znel soprán krehko a jemne. Aj v tomto čísle bol tretím „sólistom“ orchester, ktorý nádherne podčiarkol vášnivosť vyznania hrdinov.

Samozrejme, že po takomto čísle mohol zaznieť iba nekonečný aplauz a prídavky: dueto Mimi a Rudolfa z 1. dejstva Pucciniho Bohémy a  Brindisi z Traviaty …

Desať koncertov 11. ročníka festivalu Viva Musica! bolo rozložených na dva mesiace, čím sa splnili očakávania bratislavského publika počas hudobného leta. Pozvaní umelci splnili najväčšie umelecké očakávania – jednak v pripomenutí 95 rokov Konzervatória v Bratislave – ako otváracieho koncertu 40. ročníka Kultúrneho leta, Hradných slávností 2015 a  festivalu Viva Musica!, uvedením opery z čerstvej produkcie Operného štúdia SND – Kráľ Teodor v Benátkach (o diele samotnom a jeho naštudovaní sa už popísalo pomerne veľa), osobnosťou významného predstaviteľa minimalistickej hudby, amerického skladateľa Philipa Glassa, resp. produkcie jeho klavírnych etud… Nezanedbateľný bol husľový recitál Dalibora Karvaya s klavírnym sprievodom Daniela Buranovského na Nádvorí Starej radnice i atraktívna produkcia Fragile Queen Symphony – s kultovými piesňami skupiny Queen a symfonickým orchestrom Sinfonietta Bratislava. Za festivalový zážitok možno označiť recitál nášho popredného klaviristu Mikiho Škutu v Nu Spirit Clube, ale aj flamencovú ponuka v symfonickom šate Moravskej filharmónie Olomouc v Starej Tržnici – so svetovo uznávaným „flamenco gitaristom“ Carlosom Piňanom. Pre milovníkov klasického spevu boli vyvrcholením dva koncerty: sopranistky Simony Houda-Šaturovej v Dóme sv. Martina a Viva Opera s A. Kučerovou a P. Bršlíkom v Redute. Ponuku tohtoročného festivalu doplnil Jánoška Ensemble, ktorý v populárne zostavenom, ale zaujímavo aranžovanom koncerte zo známych operetných, romantických i vlastných melódií pritiahol široké publikum do priestorov Starej tržnice.

Škoda len, že porozumenie publika s organizátormi narušilo nepríjemné nedorozumenie (či neporozumenie?, urážlivosť?, neúcta?) medzi produkciou a hudobnými recenzentmi festivalu. Na úrovni, ktorú Viva Musica! počas 11. ročníkov dosiahla (a nepochybne túži aj prekročiť), treba vedieť prijať nielen pochvalu, ale aj kritiku. Život treba prijímať pozitívne – z jednej i druhej strany, v nádeji na zlepšenie. Hudba si to zaslúži, umelci tiež. O tom – napokon – presvedčil aj zážitok z posledného koncertu našich dvoch svetových spevákov.

Autor: Terézia Ursínyová

Viva Opera!
Koncert v rámci festivalu Viva Musica! 2015
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
19. október 2015 o 20:00 hod.

Adriana Kučerová, soprán
Pavol Bršlík, tenor
Robert Jindra, dirigent
orchester Viva Musica!

Program koncertu

G. Rossini: Barbier zo Sevilly, predohra
G. Rossini: „Una voce poco fa“, ária Rosiny z opery Barbier zo Sevilly
G. Donizetti: „Angelo casto e bel“, ária Marcella z opery Il Duca d’Alba
G. Donizetti: „Quel guardo, il cavaliere… So anch’io la virtù magica“,
ária Noriny z opery Don Pasquale
G. Donizetti: „Tornami a dir che m’ami“, duet Noriny a Ernesta z opery Don Pasquale
G. Rossini: Temporale z opery Barbier zo Sevilly
G. Donizetti: „Una furtiva lagrima“, ária Nemorina z opery Nápoj lásky
G. Donizetti: „Caro elisir! Sei mio… Lallarallarà… Esulti pur la barbara“,
duet Adiny a Nemorina z opery Nápoj lásky
* * *
C. Saint-Saëns: Bacchanale, z opery Samson a Dalila
Ch. Gounod: „L’amour!… Ah! Lêve-toi, soleil“,
ária Rómea z opery Rómeo a Júlia
Ch. Gounod: „Je veux vivre“, ária Júlie z opery Rómeo a Júlia
Ch. Gounod: „Ange adorable“, duet z opery Rómeo a Júlia
G. Puccini: Intermezzo z opery Manon Lescaut
G. Bizet: „À cette voix… Je crois entendre encore“,
ária Nadira z opery Lovci perál
J. Massenet: „Je marche sur tous les chemins… Obéissons, quand leur voix appelle“,
ária Manon z opery Manon
J. Massenet: „Toi! Vous!… N’est-ce plus ma main “,
duet Manon a Des Grieuxa z opery Manon

prídavky

G. Puccini: ,,O soave fanciulla“, duet z opery Bohéma
G. Verdi: Brindisi z opery La traviata

www.vivamusica.sk

Fotogaléria z koncertu, autor fotografií Zdenko Hanout www.hanout.eu