Firkušného festival v Prahe a jeho hostka klaviristka Slávka Vernerová

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V období, keď sme boli svedkami rušenia hudobných festivalov naprieč našou zemeguľou, sa k slovu prihlásil 8. Klavírny festival Rudolfa Firkušného. Kým festival Pražská jar fungoval v alternatívnom programe, Firkušného festival má nádej na realizáciu, keďže je naplánovaný až na jesenné mesiace 2020. Na jeho piatich koncertoch vystúpia s recitálmi takí klaviristi ako Igor Levit či Daniel Barenboim a medzi nimi, 3. novembra, i popredná česká klaviristka Slávka Vernerová, ktorá poskytla rozhovor pre Opera Slovakia.

Podobne ako popri iných významných hudobných festivaloch, aj vedľa hudobného festivalu Pražská jar vznikol pozoruhodný satelit, Klavírny festival Rudolfa Firkušného, uskutočňujúci sa od roku 2013. Firkušný (1912 Napejdla – 1994 Staatsburg, USA) bol významným českým klaviristom. Jeho prvým učiteľom bol Leoš Janáček, ako 10-ročný vystúpil s Mozartovým Korunovačným koncertom s Českou filharmóniou. Dvakrát opustil svoju vlasť z morálnych dôvodov kvôli totalitným režimom.

Firkušného meno sa spája so založením festivalu Pražská jar v rokoch 1946 a 1947. Následne žil v USA a vo Švajčiarsku. Po roku 1989 sa do Prahy znova vrátil, bol dokonca predsedom výkonného výboru festivalu Pražská jar. Firkušný koncertoval v mnohých krajinách, za nahrávku klavírnych diel Bohuslava Martinů obdržal Grammy Avard a všetky Janáčkove klavírne diela nahral niekoľkokrát.

Klavirista Rudolf Firkušný (1912 – 1994), foto: Steve J. Sherman

A tu je istá príbuznosť so Slávkou Vernerovou, ktorá – ešte pod dievčenským menom Pěchočová – získala vynikajúcou nahrávkou kompletného klavírneho diela Leoša Janáčka doktorský titul na Akadémii múzických umení v Prahe.

Poznáš Firkušného poňatie Janáčka? Ak áno, čo ti poskytlo do tvojho klaviristického života?

Samozrejme, že Firkušného poňatie Janáčka poznám, a tiež som ho vo svojej dizertačnej práci použila v porovnávacej analýze. Mám obrovskú úctu k týmto veľkým zjavom klavíra a pokladám za obrovské ochudobnenie českej kultúry, že v časoch komunistickej diktatúry u nás umelci ako Firkušný, Kubelík, Ančerl a ďalší – v dobe svojho zenitu – nemohli vystupovať. Firkušného sme mohli aspoň tesne po revolúcii predsa len počuť a je nesporné, že to bol rýdzi človek a umelec k tomu!

Janáček je aj tvojou srdcovou záležitosťou, bude tvoriť i časť tvojho večera na Firkušného festivale. Spomínaš na svojho učiteľa, veľkého klaviristu Ivana Moravca, ktorý ťa považoval za svoju najlepšiu žiačku?

Tento koncert by som chcela venovať práve pamiatke Ivana Moravca. V novembri by sa dožil deväťdesiatych narodenín. Ešte predtým, než ma oslovil pán Třeštík, dramaturg Firkušného festivalu, hľadala som sama príležitosť, ako dôstojne osláviť Moravcove okrúhle jubileum. Toto angažmá mi prišlo ako odpoveď zhora.

Slávka Vernerová, foto: súkr. arch. S.V.

Čo ešte prinesie tvoj klavírny recitál na Firkušného festivale? Aké kritéria hrali úlohu pri voľbe jeho dramaturgie?

S pánom dramaturgom sme sa nakoniec dohovorili, že by bolo pre túto príležitosť vhodné zostaviť česko – svetový repertoár. Tak sme aj s prof. Moravcom zvyčajne kombinovali prípravu na moje recitály. Aj preto som sa priklonila k programu, ktorý som s prof. Moravcom kedysi naštudovala – Janáček, Dvořák, Suk, Schumann. V hre boli tiež diela C. Debussyho, ale nanešťastie by sa to krížilo s repertoárom mojich kolegov na festivale. Preto sa nakoniec vyprofiloval program s mojím obľúbeným Schumannovým Karnevalom.

Máš za sebou koncerty v prestížnych domoch ako napríklad recitál v Tonhalle Zürich, hrala si s Royal Liverpool Philharmonic Orchestra, s veľkým úspechom si hosťovala na slávnom londýnskom festivale BBC Proms pod taktovkou Jiřího Bělohlávka a za sprievodu BBC Symphony Orchestra. Vychádzajme z faktu, že pandémia neprekazí uskutočnenie festivalu, ale v Rudolfíne sa zrejme budeš musieť kvôli obmedzeniam súvisiacim s pandémiou s početným publikom už vopred rozlúčiť. Vieš si tie okolnosti predstaviť? Napríklad publikum s rúškami?

Nie, tomu sa celkom bránim od samého začiatku pandémie. Už teraz sa dá hrať pre pomerne plnú sieň, dúfam, že nepríde žiadna ďalšia vlna, ktorá by nás ochromila.

Ako si strávila čas rušenia vystúpení? Ani tvoj koncert plánovaný na 30. marca 2020 vo Veľkej Británii a venovaný Beethovenovi sa neuskutočnil. Ale vďaka kreativite vašej rodiny existuje výborný záznam toho, čo sa malo udiať live. Priblíž, prosím, túto udalosť.

Vďaka môjmu nesmierne schopnému, skvelému, obetavému a tvrdohlavému manželovi som nakoniec koncert v prázdnej sieni – ale pre londýnske publikum – zahrala. Petr má kompletné vybavenie pre zachytenie profesionálneho zvuku i obrazu, a preto sme mohli záznam ponúknuť ako premiéru na YouTube v čase, ktorý zodpovedal pôvodne plánovanému uvedeniu. Koncert je prístupný na YouTube samozrejme aj dnes, ale premiéra bola v čase konania recitálu. Inak pandémia mi zmenila životný štýl iba tým, že školopovinná dcérka Johanka bola doma a musela som ju sama vyučovať. Takže popri svojom dennom penze cvičenia som aj krotila tretiačku pri prvouke, matematike a podobne.

Slávka Vernerová, foto: súkr. arch. S.V.

Okrem sólistickej činnosti sa venuješ aj komornej hudbe. Ba dovolím si vysloviť, že si geniálnou komornou hráčkou – klaviristkou. Mala som možnosť viackrát ťa počuť v súbore, ktorý vznikol i tvojím pričinením, v Dvořákovom klavírnom kvartete. Písali sme o tom TU… Si jeho hromozvodom, kľúčovou postavou a dušou. Ako pandémia ovplyvnila tento súbor? A aké sú vyhliadky do budúcnosti?

S naším klavírnym kvartetom sme mali teraz naozaj prestávku, pretože čelista žije v Rakúsku. Bohužiaľ nám zrušili niekoľko koncertov na túto jeseň vo Francúzsku, kde sme mali okrem iného uviesť premiéru diela, ktoré nám venoval skladateľ Jiří Teml. Takže pre premiéru musíme nájsť inú dôstojnú príležitosť. Odpadli i ďalšie angažmány doma i v Európe. Som rada, že začiatkom júla sme mali koncert na festivale v Třeboni a teším sa aj na ďalšie miesta v Českej republike. Obávam sa ale, že dôsledky tejto pandémie budeme pociťovať ešte dlho.

Vedľa koncertov, cvičenia a skúšok s partnermi. Máš i rodinu, do ktorej patrí violista, manžel Petr Verner, a dve maloleté deti. Nechcem sa opýtať, ako všetko zvládaš časovo, pretože ti to očividne ide, ale na to, ako žije muzikantská rodina s deťmi na voľnej nohe už tri mesiace bez príjmov…

Našťastie sme ani na okamih nemuseli počítať koruny. Ako profesionálni hudobníci, ktorí občas hrajú často a potom sa prípadne niekoľko mesiacov nedeje nič, musíme byť na takéto „výpadky“ dobre pripravení. Ak by sa to však malo opakovať, iste by sme to pocítili.

Keby si sa stala lekárkou, ako si pôvodne plánovala, nemala by si dnes materiálne problémy. Ľutuješ rozhodnutie stať sa klaviristkou?

Nie, dnes to už neľutujem. Dávno nie. Ak by som bola doktorkou, určite by som sa nestretla s milovaným prof. Ivanom Moravcom. Dokonca si myslím, že by som sa nekamarátila s úžasnými lekármi ako sú napríklad prof. Höschl, prof. Horáček, prof. Grof, prof. Schindler, doc. Bartůněk a mnoho, mnoho ďalších milovníkov klavíra.

Slávka Vernerová, foto: súkr. arch. S.V.

Pod názvom Muzikanti volná noha bola počas pandémie zverejnená na sociálnych sieťach jedna veľmi zaujímavá nahrávka. Dvanásť špičkových českých klaviristov, každý z nich v inom interiéri, zahralo naraz suverénne, rytmicky a metricky takmer na jednotku Dvořákov Slovanský tanec č. 8 g mol. K tým klaviristom si patrila aj ty. Aký to bol projekt? Podotýkam, že bol vynaliezavý, výborný…

Tento projekt bol milou drobnosťou podporujúcou hudobníkov na voľnej nohe. Dokonca nám Daniel Barenboim poslal zdravicu, čo ma potešilo, a je pôvabné, že ho na chvíľku – v rámci tohoto festivalu – môžem osloviť „pán kolega“.

S materiálnymi problémami teraz bojujú umelci na celom svete, v Japonsku, USA, Česku i na Slovensku. Máš kontakty so slovenskými hudobníkmi? Vieš ako sa im práve teraz darí a čo sa na slovenskom klaviristickom nebi deje?

Zo Slovenska mám niekoľko priateľov, ktorí vyštudovali u nás a zostali tu. Sama na Slovensko spomínam vždy veľmi rada. Opakovane som hrala s Košickou filharmóniou, či už s nedávno zosnulým pánom dirigentom Eliškom alebo Zbyňkom Müllerom. Vždy to bol nesmierne príjemný zážitok z krásneho hrania, potom túry po okolí nádherných Košíc a navyše zavŕšený skvelým jedlom…

S tvojím hudobným talentom som sa stretla prvýkrát pred cca. 20 rokmi, bola si čerstvou absolventkou AMU. Medzičasom sme zvládli spolu nejeden projekt, uviedla si premiéru viacerých diel zabudnutých skladateľov. Patrila k nim v roku 2007 na koncerte v Regensburgu i tak trošku „hranatá“ Klavírna sonáta Waltera Kaufmanna, ktorý emigroval v roku1934 z Prahy do Indie, kde žil s manželkou Gerty, neterou Franza Kafku. Ako povojnový šéfdirigent Winnipeg Symphony Orchestra pozýval emigrant Kaufmann iných emigrantov na koncerty do studeného kanadského Winnipegu, aby ich finančne podporil. Pomohol aj Rudolfovi Firkušnému. Pred 65-mi rokmi, 14. apríla 1955, bol vo Winnipegu pod Kaufmannovou dirigentskou paličkou sólistom tretieho Beethovenovho Koncertu pre klavír a orchester c mol. Tu niekde sa uzaviera kruh medzi tebou a festivalom Firkušného, ktorého si v tomto roku súčasťou. Tušila si to?

Tu ste mi naozaj vyrazili dych!

Ďakujem za rozhovor a prajem ti úspešný koncert na Firkušného festivale.

Rozprávala sa: Agata Schindler

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Agata Schindler

hudobná kritička a publicistka, spolupracovníčka Opera Slovakia z Drážďan

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku