Francúzska opera v storočnej histórii Slovenského národného divadla

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pozrime sa, ako to bolo počas storočnej histórie prvej slovenskej opernej scény (založenej v roku 1920) s francúzskou operou. Veď Bizetova Carmen patrí vo svetovom meradle k trom najhranejším operným dielam a na belcantovom princípe školení speváci sa popri talianskej dokážu skvele uplatniť aj vo francúzskej opere. V minulom storočí to vzorovo demonštrovali napríklad tenoristi Alfredo Kraus a Nicolai Gedda. Ale vráťme sa na Slovensko.

Zastúpenie francúzskych opier v repertoári Slovenského národného divadla bolo v jednotlivých fázach jeho vývoja rôznorodé, pričom ich podiel permanentne klesal. V ére Milana Zunu a Oskara Nedbala boli opery z krajiny galského kohúta po českej opere najpočetnejšie zastúpené v repertoári divadla, čo bolo najmä zásluhou tzv. nultej Jeřábkovej sezóny (marec – júl 1920), v ktorej z 22 premiér pripadlo na francúzsku operu až osem.

A. Ch. Adam: Postilión z Lonjumeau, Opera SND, 1942, Mária Kišonová (Madeleine), foto Anton Illenberger/Archív SND

Celkovo za deväť sezón SND uviedlo 16 francúzskych diel, pričom Bizetova Carmen, Thomasova Mignon, Massenetova Manon, Offenbachove Hoffmanove poviedky a Gounodov Faust sa premiérovali trikrát. Ale súbor uviedol aj diela Boieldieua (Biela pani), Adama (Keby som bol kráľomPostilión z Lonjumeau), Delibesa (Lakmé, populárna kedysi vďaka „zvončekovej“ árii, dnes „lesbickému“ duetu), Aubera (Fra Diavolo). Charpentiera (Louise), Meyerbeera (Afričanka), Saint-Saensa (Samson a Dalila) a Masseneta (Kaukliar u Matky božej – prvá premiéra v slovenskom jazyku v roku 1924 s prekladom Miloša Ruppeldta), pričom posledné tri tituly sa už na repertoár SND nikdy nevrátili.

Kaukliar Matky božej, programový plagát SND, zdroj: Archív SND

Repertoárove zloženie desaťročnej éry Karla Nedbala bolo pestrejšie a vyváženejšie, a francúzska opera s dvadsiatimi premiérami bola na treťom mieste za českou (41) a nemeckou (30), no pred talianskou (17). K francúzskym operám hraným v predchádzajúcom období pribudli Bizetovi Lovci perál, Massenetova Thais, a k predtým často hrávanej Halévyho Židovke skladateľova komická opera Blesk, ktorú kritik Ivan Ballo neprozreteľne označil za životnejšiu než skladateľovo najznámejšie dielo.

Prečítajte si tiež:
K výročiam premiér opier Thais a Ľúbostná komédia v SND
Poznáte Bizetovu Carmen?
Georges Bizet, autor nesmrteľnej opery Carmen

Francúzsku grand operu reprezentoval Meyerbeerov Robert diabol spomínaným kritikom takisto uprednostňovanú pred majstrovými Hugenotmi, ktorí dodnes na Slovensku neodzneli. Najčastejším dirigentom francúzskych opier bol Josef Vincourek, kým Karel Nedbal naštudoval iba Carmen s pôvodnými hovorenými dialógmi (1938). Ozdobou inscenácie Gounodovho Fausta bolo hosťovanie legendárneho Fjodora Šaljapina.

Ďalšie obdobia v histórii operného súboru SND je s prvými dvoma ťažko mechanicky porovnávať. Okrem iného aj preto, že kým do roku 1938 sa počet premiér v sezóne blížil k počtu 15, postupne sa ustálil medzi číslami šesť až štyri. V ére Slovenskej republiky sa repertoár bratislavskej opery začal viac orientovať na operu taliansku, kým francúzska so siedmimi premiérami tvorila desatinu repertoáru. Prekvapením bolo opätovné uvedenie komických Adamových opier Keby som bol kráľomPostilion z Lonjumeau, ktorá dodnes žije len vďaka tenorovej árii končiacej na d3 (v 60. rokoch ju v silvestrovskom koncerte v SND interpretoval Jiří Zahradníček).

Štyri inscenácie 50. rokov som už zažil ako mladý operný fanatik. Wasserbauerova realistická Carmen (1954) sa udržala na repertoári do roku 1969 a mala 145 repríz. Jej kuriozitou bolo, že v poslednom dejstve po úvodnom zbore nasledovali tri tanečné čísla z Bizetovej suity Arlésanka. Titulnú úlohu vytvárala neobyčajne kultivovane Nina Hazuchová, kým neskoršia Carmen Ľuby Baricovej bola viac živočíšna. Dona Josého popri Gustávovi Pappovi (v závere si nikdy neodpustil vysoké b2) ešte spieval aj dr. Janko Blaho s v mezzavoce nasadenou výškou v závere kvetinovej árie. V tejto inscenácii sa bratislavskému publiku v roku 1957 predstavil aj bulharský tenorista Dimitar Uzunov.

G. Chounod: Faust a Margaréta, Opera SND, 1956, Ján Hadraba (Mefisto), foto: Gejza Podhorský

Faust českého režiséra Karola Jerneka (1956) bol podľa kritík solídnou inscenáciou, v ktorej najviac upútala Margaréta Anny Martvoňovej. V tejto inscenácii sa v roku 1957 v postave Mefista predstavili aj zahraniční hosťujúci umelci – Rumun arménskeho pôvodu David Ohanesian a svetoznámy Bulhar Nikolaj Gjaurov.

Prečítajte si tiež:
Nikolaj Gjaurov ako Mefisto v SND hlasom čaroval

Komická Auberova opera Fra Divavolo (1957) bola už treťou bratislavskou inscenáciou toho diela, po režijno-hereckej stránke jej chýbala disciplína, no overtúru v strhujúcou tempe dirigoval Gerhard Auer a spevácky triumfovali v súboji, o vysoké trojčiarkove „c“, Janko Blaho a Andrej Kucharský (Inscenácia z roku 1936 sa hrala len raz!). Zmenu kritérií naznačila renomovaná kritička, ktorá dielo „zotrela“, kým o dve desaťročia skôr ho Ivan Ballo označil za korunu francúzskej komickej opery.

Udalosťou bolo prvé slovenské uvedenie náročnej Debussyho opery Pelleas a Melisanda (1958, 17 predstavení) s kvalitnou réžiou Miroslava Fischera, symbolicky vhodnou výpravou Zbyňka Kolářa a výbornými výkonmi Andreja Kucharského a Márie Kišonovej-Hubovej.

C. Debussy: Pelléas a Mélisanda, Opera SND, 1958, Andrej Kucharský (Pelléas), Mária Kišonová-Hubová (Mélisanda), foto: Gejza Podhorský/Archív SND

V nasledujúcom desaťročí SND uviedlo len tri francúzske opery. V Gyermekom režírovanej Ravelovej Španielskej hodinke (1961) predviedli skvelé herecko-spevácke výkony takmer všetci účinkujúci na čele s rozšafnou Ľubou Baricovou a zemitým Ramirom Juraja Martvoňa. Po dlhom čase sa vrátila do repertoáru opery SND Halevyho Židovka (1965) s majstrovskými výkonmi Margity Česányiovej a Jiřího Zahradníčka. Hoffmannove poviedky (1963) boli už šiestou inscenáciou tohto diela v SND a dobrú úroveň inscenácie (so Zahradníčkovým Hoffmannom a Olympiou Alžbety Svobodovej) kazila menej vhodne zvolená verzia diela (okrem iného bez záverečného posolstva Múzy).

Prečítajte si tiež:
Jubilejné sezóny Opery SND v retrospektíve (seriál)

Medzi rokmi 1970 – 1980 divadlo uviedlo len najznámejšie opusy Carmen Fausta, v ktorom debutovala mladá, potom v zahraničí úspešná generácia slovenských spevákov (Dvorský, Hajóssyova, Kopčák), a ktorú neskôr nahral na platne Ondrej Lenárd. V 80. rokoch si súbor zopakoval uvedenie Carmen (1985) v odfolklorizovanej no chladnej réžii Braňa Krišku a kvalitným orchestrálnym naštudovaním Ondreja Lenárda, kým nové naštudovanie Fausta (1989) v réžii Jozefa Bednárika definitívne posunulo chápanie opernej réžie u nás k úrovni ostatného sveta.

Okrem úžasnej spektakulárnosti (na ktorej sa okrem Bednárika podieľal scénograf Vychodil a choreograf Vaculík) však bola aj mimoriadne aktuálnym výkrikom proti manipulácii s človekom. Kvalitné bolo aj hudobné naštudovanie Olivera Dohnányiho s triom sólistov Kundlák, Jenisová, Mikuláš.

Ch. Gounod: Faust a Margaréta, Opera SND, 1989, foto: Katarína Marenčínová/Archív SND
J. Massenent: Werther, Opera SND, 1998, Jozef Kundlák (Werther), najmladšia sestra Charlotty (Zuzana Fischerová), Jitka Sapara-Fischerová (Charlotte), foto: Alena Klenková/Archív SND

Tretím francúzskym titulom bola Massenetova Manon (1980), ktorú SND naštudovalo po 38-ročnej pauze po šiestykrát. Inscenácia utrpela tým, že tenorový part, len občas stvárňoval aj Peter Dvorský, čo sa prejavilo aj na slabej reprízovosti (iba 8 predstavení). Bednárikova francúzska trilógia dokončená v 90. rokoch (k Faustovi pribudli Hoffmanove poviedky a Massenetov Don Quijote) mala umelecky už zostupnú tendenciu.

Po dlhej odmlke sa súbor vrátil aj k Massenetovmu Wertherovi (tretia inscenácia v dejinách SND). V prvom desaťročí nášho storočia Faust (2010) v réžii litovského režiséra zostal v tieni Bednárikovho, prínosom bolo len otvorenie jedného, dovtedy škrtaného obrazu opery. Do repertoáru sa po Mignon (uvádzanej celkom šesťkrát) dostal aj Thomasov Hamlet (2000) a ďalšia Carmen (2002, v réžii Chudovského), o ktorej som svojho času prísne konštatoval, že v nej corrida zabila drámu.

Ch. Gounod: Faust, Opera SND, 2010, Paata Burchuladze (Mefisto), foto: Ctibor Bachratý/Archív SND
J. F. Halévy: Židovka, Opera SND, 2017, Zurab Zurabishvili (Eléazár), Peter Mikuláš (Kardinál de Brogni), Katarína Flórová (Rachel), Zbor Opery SND, foto: Alena Klenková
Ch. Gounod: Romeo a Júlia, Opera SND, E. Hornyáková (Júlia), K. Kim (Romeo), foto: Jozef Barinka

Gounodove dielo francúzskej opernej romantickej literatúry Romeo a Júlia po prvýkrát zaznelo na javisku Opery SND až v roku 2015 pod taktovkou Rastislava Štúra a v réžii slovinského režiséra Diega de Breu.

Prečítajte si tiež:
Romeo a Júlia v Opere SND
Ravelovi stačí, keď sa vtipu zasmeje sám
Peter Konwitschny: Príbeh Židovky nás učí, že musíme prestať s násilím a hľadať viac lásky
Židovka – veľká opera o minulosti i dnešku
Vizualizovaný prekliaty Faust
Hoffmannove poviedky v Opere SND. Stačili by aj v jednom obsadení…

Posledné bratislavské inscenácie francúzskych opier (poloscénické Berliozovo Faustovo prekliatie a Ravelova Španielska hodinka) boli prínosom skôr dramaturgickým. Pozoruhodná, no režisérom priveľmi spolitizovaná inscenácia Halévyho Židovky vyvolala protichodné reakcie. Naposledy uvedenou francúzskou operou na javisku našej prvej scény boli v roku 2019 Offenbachove Hoffmannove poviedky v hudobnom naštudovaní Tomáša Braunera a v réžii Pavla Smolíka.

Niektoré iné francúzske tituly si pripísali k dobru operné divadla v Banskej Bystrici a Košiciach. Ale o tom niekedy inokedy.

Autor: Vladimír Blaho

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku