Friedrich Haider: Lohengrin je divácky veľmi prístupná opera

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
„Ten, kto si raz vypočuje prvé takty predohry Wagnerovej opery, nedokáže tomuto duchovnému čaru tónov odolať. Sú a zostanú tým, čím ostáva navždy umenie, divadlo a opera – zázrakom ľudského ducha.“ Toto sú slová šefdirigenta a zároveň riaditeľa Opery SND z príhovoru májového čísla časopisu SND – Portál. Opera SND pripravuje premiéru Wagnerovej opery Lohengrin pri príležitosti 200. výročia narodenia skladateľa 24. a 26. mája 2013. Friedrich Haider, ktorý toto dielo v Opere SND hudobne naštudoval, hovorí v rozhovore pre Opera Slovakia o tejto pripravovanej premiére.

Prečo sa vedenie Opery SND rozhodlo práve pre tento titul?

Tento titul plánoval už Peter Dvorský a myslím si, že to bola dobrá voľba. Aj ja by som sa rozhodol pre Lohengrina. Je priam ideálny pre spevácku zostavu, ktorá je v Bratislave k dispozícii. Tristan alebo Parsifal by sa tu asi veľmi ťažko obsadzoval.

Stretávate sa s hudbou Richarda Wagnera už po niekoľkýkrát, teraz to bude na pôde SND. S akými pocitmi prebiehalo toto stretnutie?

Každé stretnutie so skladateľom, alebo s hudbou, aj keď sa odohráva opakovane, napr. po roku je vždy novou skúsenosťou, pretože veci, na ktoré prichádzate, by ste už mali vedieť, ale sú stále nové a nové veci, ktoré nanovo objavíte. Bola to výzva a veľmi zaujímavá skúsenosť pracovať takmer so slovenským tímom, až na zahraničných hosťujúcich sólistov, ktorými sú Mona Somm, Ferdinand von Bothmer, Anton Keremidtchiev, či Jakub Kettner. Ja sa veľmi teším na túto bratislavskú premiéru. Intenzívne som pracoval s orchestrom SND a bola to špecifická práca, ktorá dala zabrať, ale pre celý orchester bola veľmi prínosná.

V čom spočíva originalita Wagnerovej hudby?

Hudba, ktorú nám zanechali géniovia, je záhadou, nevysvetliteľným zázrakom. Slovami sa preto nijako nedá vyjadriť, čo vytvára originalitu a podstatu týchto diel. Vypočujte si niekedy iba prvé štyri takty predohry k prvému dejstvu Lohengrina: je to “iba” kvintakord A-dur. Avšak čo z toho Wagner prostredníctvom inštrumentácie urobil, je v dejinách hudby jedinečným. Znie to, akoby A-dur nanovo objavil.

Nad čím ste sa zamýšľali, keď ste prijímali výzvu naštudovať Wagnera s bratislavským súborom?

Každá opera je v prvom rade naviazaná na určitý pôvodný jazyk. To znamená, že sa musí dobre zrealizovať nielen hudba samotná, ale aj osobitý zvuk slov, teda vlastne „hudba slov“. Toto platí u Wagnera a ináč to nie je ani u Verdiho alebo Janáčka. U Wagnera sa k tomu ešte pridáva hľadisko dĺžky: niektorí speváci potrebujú podstatne viac výdrže ako u iných skladateľov. A je tu ešte aj orchester, ktorý rozpráva celkom samostatným, symfonickým jazykom. V Lohengrinovi nie je jediný takt, kde orchester iba doprevádza. V každej sekunde komentuje, čo spevák „hovorí“, o čom rozmýšľa a čo prežíva. Alebo rozpráva poslucháčovi na spôsob „vyššej inštancie“ komentujúc situáciu.

Friedrich Haider, orchester Opery SND, záber zo skúšky Lohengrina, foto: Ľudovít Vongrej

Friedrich Haider, orchester Opery SND,
záber zo skúšky Lohengrina,
foto: Ľudovít Vongrej

Aký je váš názor na možnosti javiskového stvárnenia opery Lohengrin?

Lohengrin je od základu veľmi umelý výtvor, zmes politiky, mystiky, legendy a mnohého iného. Režiséri tu majú nesmierne veľký voľný priestor sprostredkovať niečo ľuďom dneška.

Ktoré Wagnerove opery vás najviac zaujali?

V podstate sa stále zaujímam o skoršie Wagnerove opery. Možnože preto, lebo majú stále určitú väzbu na taliansky spev, ku ktorému mám bližšie, než k monumentálnemu alebo k veristickému spievaniu. Hoci som už viackrát dirigoval Tristana, v skutočnosti nebol nikdy “mojím” dielom.

Na Slovensku sa Wagner hráva veľmi výnimočne, koluje rokmi zaužívaný názor, že jeho hudba je veľmi náročná. Aký je váš názor?

Čo sa týka Lonengrina, tak sa bavíme o jednej z jeho skorších opier napriek tomu, že tu vidíme znaky, ktoré sa neskôr u Wagnera ďalej rozvíjajú, ako sú napr. leitmotívy a tzv. nekonečná melódia. Tiež tu vidíme znaky, ktoré by sme skôr priradili k talianskemu belcantu, kde nachádzame podobnosti v melodike, vo frázovaní, čiže v tomto smere je Lohengrin prístupnejší, ako neskoršie Wagnerove opery práve v tejto spevnosti a ľahšej prístupnosti divákovi, ktorý je zvyknutý na iný repertoár.

Dirigujete Wagnera aj v zahraničí?

Áno, dirigoval som Wagnera v Montpellier, Bilbau, Oviede a Nizze, aj na Wagnerovom festivale v mojom rodnom meste Wels. Lohengrina som naposledy uviedol v Barcelone v roku 2000. Do budúcnosti snívam o “Majstroch spevákoch” – hádam v Bratislave! Dovtedy však treba urobiť ešte veľmi veľký krok.

www.friedrichhaider.com

Pripravili: Ján Marták, Ľudovít Vongrej

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár