Dnes je: piatok, 21. 9. 2018, meniny má: Matúš, zajtra: Móric

Gejza Dusík – génius melódie

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
 „Ak som mal to šťastie, že moja skromná hudba si našla cestu k srdciam našich ľudí, že im dala zabudnúť na starosti, že im vedela pričariť šťastné chvíle – potom som právom pyšný na to, že moja práca nebola zbytočná.“ Gejza Gusík (* 1. apríla 1907 Zavar – † 6. mája 1988 Bratislava)

Do jari 1988 chodieval na prechádzky v okolí Slovenskej filharmónie – k nábrežiu Dunaja, na Hviezdoslavovo námestie s budovou Slovenského národného divadla, prípadne posedieť si na lavičke v parčíku pri Redute – vysoký striebrovlasý pán, ktorý aj v osemdesiatke pôsobil veľmi elegantne. Bol to skladateľ, národný umelec Gejza Dusík, tvorca vyše 250 populárnych piesní a dvanástich slovenských operiet – svojho času jedna z najznámejších osobností nášho hudobného umenia. Často ho sprevádzal jeho o niečo mladší brat. Mala som šťastie, poznať oboch pánov, najmä však Gejzu Dusíka osobne. Nie raz som ňom písala – aj vďaka cenným informáciám od samého autora. Starostlivo opatrujem od neho dve profilové LP platne, vydané vtedajším vydavateľstvom OPUS. Sú na nich nahraté najkrajšie melódie Gejzu Dusíka v podaní slovenských spevákov populárnej hudby a dvoch významných slovenských operných sólistov – Gabriely Beňačkovej a Petra Dvorského.

Gejza Dusík (1907 – 1988),
foto: internet

Gejza Dusík, hoci patrí do oblasti zábavnej hudby a operety, spolu s generačnými druhmi (Alexandrom Moyzesom, Eugenom Suchoňom, Jánom Cikerom) tvoril dejiny slovenskej profesionálnej hudby.

Miestom narodenia Gejzu Dusíka bola obec Zavar, ale Dusíkovská rodina žila v neďalekých Križovanoch. Tu, desať rokov po smrti skladateľa – r. 1998 odhalili skladateľovi pamätnú tabuľu a pripravili dusíkovský koncert. V jeho rodnej obci si slávnostným koncertom v roku 2007 taktiež pripomenuli sté výročie narodenia svojho slávneho rodáka. Čas neuveriteľne rýchlo beží beží, a tak si 6. mája 2018 pripomenieme už 30. rokov od smrti majstra stále pekných melódií.

Storočnica G. Dusíka v jeho rodnej obci Zavar (2007)

Gejza Dusík pôvodne nemal byť skladateľom. Po maturite v roku 1928 absolvoval štyri semestre Lekárskej fakulty na univerzite v Bratislave. Hudbe sa venoval od mladosti – už v čase gymnaziálnych štúdií bol autorom viacerých obľúbených tanečných piesní. Silná túžba po hudobnom umení spôsobila, že z medicíny napokon zutekal a rozhodol sa venovať celkom hudbe. Zakrátko odišiel do centra klasickej operety – blízkej Viedne, kde študoval kompozíciu na Novom viedenskom konzervatóriu. Ešte pred jeho absolvovaním, mala v Slovenskom národnom divadle premiéru jeho prvá opereta Tisíc metrov lásky (v roku 1935), napísaná na námet dobovej veselohry Emanuela Brožíka, s textovou spoluprácou JUDr. Juraja Haluzického.

Dusík vstúpil do slovenského zábavného umenia v čase, keď na javisku SND vládla viedenská a česká opereta. Postupne sa čoraz častejšie volalo po dielach, ktoré by námetom a hudbou čerpali zo slovenského cítenia, melodiky, námetov. Gejza Dusík týmto požiadavkám vyhovel, hoci zachoval formové zákonitosti klasickej viedenskej operety. Jeho hudobná invencia však ponúkla neopakovateľnú slovanskú citovosť, rytmickú sviežosť a melodické bohatstvo.

G. Dusík: Modrá ruža, Opera SND, 1943,
Štefan Winkler (Lenoir), Gizela Veclová (Sylvia),
foto: Anton Illenberger / Archív SND

Celkove napísal 12 operiet. Z nich do roku 1945 bola azda najpopulárnejšia Modrá ruža na libreto JUDr. Pavla Braxatorisa. Táto opereta sa uvádzala nielen na slovenských, ale aj českých javiskách, v roku 1957 zaznamenali jej zvukovú podobu v Československom rozhlase, melódie z Modrej ruže spievali najznámejší slovenskí speváci. V roku 1996 ju pre Slovenskú televíziu realizoval tím vtedy mladých spevohercov pod vedením režiséra Milana Lasicu.

Pripomínam Dusíkove operety v poradí, v akom vznikli a boli uvedené na javisku Slovenského národného divadla(kde sa do r. 1945 opereta uvádzala vedľa opery a baletu):

Tisíc metrov lásky (1935), Keď rozkvitne máj (1938), Modrá ruža (1939), z ktorej sa stali známym valčíkové piesne Vám ešte jednu tichú pieseň zaspievam, Čo si len počnem bez teba, Dobrú noc vám, Snáď aj ku mne raz láska príde, slowfox Tá modrá ruža vám povie, fox Len bez ženy, tango Čo sa mi môže stať, alebo rytmické šlágre Zatancuj si so mnou holubička, Lebo tu, lebo tam, raz ťa predsa pobozkám… V roku 1940 uviedlo SND operetu Pod cudzou vlajkou. V nej doslova zažiaril František Krištof Veselý, ktorý predtým viac rokov pôsobil v Prahe. V jeho neopakovateľnom podaní zaznela prvýkrát ústredná melódia operety – pieseň Dedinka v údolí, ktorá sa – i vďaka svojmu šarmantnému, vo svojej dobe neobyčajne populárnemu interpretovi – stala jedným z najpopulárnejších slovenských šlágrov. Turecký tabak, Osudný valčík, Tajomný prsteň – to boli ďalšie známe a veľmi úspešné Dusíkove operety do roku 1945.

G. Dusík: Osudný valčík, Opera SND, 1943,
František Krištof-Veselý (Ferko),
foto: STK / Archív SND

Pavol Braxatoris, F. Krištof Veselý, Gejza Dusík, Bohuš Slezák,
pri príprave Dusíkovej operety v debate na jednej zo skúšok. Foto: Archív TASR, autor L. Roller, 13. júla 1954

Po vojne sa Gejza Dusík nadlho odmlčal kvôli rozpakom povojnovej spoločnosti voči klasickej a pôvodnej operete. „Socialistické“ umenie operetu dlho odmietalo, ako buržoázny prežitok. Napokon – práve Gejza Dusík a jeho dlhoročný verný libretista JUDr. Pavol Braxatoris, oživili na javisku Novej scény operetu, hoci s dobovo poplatným obsahom. Bola to Zlatá rybka a premiéru mala v roku 1954.

Najväčší ohlas v nasledujúcich rokoch však získala spevohra Hrnčiarsky bál. Inšpiráciu a dej (s neodmysliteľnou zápletkou lásky) čerpala zo života slovenských džbankárov v časoch slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia. Dielo najprv uviedli v Košiciach (r. 1956) a o pár týždňov neskôr v Bratislave na Novej scéne. Potom nasledovali uvedenia Hrnčiarskeho bálu v ďalších slovenských a českých divadlách, ba aj v zahraničí. Veľký úspech slávil Hrnčiarsky bál dokonca v kyjevskom Štátnom divadle operety. V súčasnosti ju má vo svojom repertoári banskobystrická Štátna opera – o premiére v decembri 2013 sme písali TU…)

G. Dusík: Hrnčiarsky bál, Štátna opera, 2013,
foto: Jozef Lomnický

K Dusíkovým dielam patrí aj opereta Karneval na Rio Grande, Dvorná lóža, To by bola láska a Víno pre Marínu, ktorú naštudovali roku 1980 v prešovskej spevohre. Toto dielo sumarizovalo najkrajšie a najznámejšie melódie Gejzu Dusíka v rámci nového libreta.

Súpis Dusíkovej tvorby je dôkazom jeho veľkej invencie. So svojimi vernými spolupracovníkmi – libretistami a textármi dr. Pavlom Braxatorisom a Otom Kaušitzom – formovali podobu slovenskej operety a tanečnej piesne. Gejza Dusík bol tiež tvorcom slovenského tanga, ktorého rytmu dodal slovanskú cituplnosť a lyrickosť. Spolu so skladateľom Dušanom Pálkom boli prvými autormi slovenských šlágrov: v r. 1932 napísal Dusík pieseň Ty nevieš, jak je krásne niekoho mať rád – a v r. 1933 vyšla gramoplatňa s Pálkovým tangom Nepovedz dievčatko nikomu.

V začiatkoch kariéry skladateľa sa jeho piesňam venovali takí operní speváci ako dr. Janko Blaho, Štefan Hoza, Mária Kišonová-Hubová, Margita Česányiová, Zita Frešová, Gizela Veclová, neskôr Elena Kittnarová, Imrich Jakubek, Peter Dvorský a postupne takmer tri generácie spevákov našej populárnej hudby.

G. Dusík: Hrnčiarsky bál, DJZ Prešov, 1968,
foto: Archív DJZ Prešov

Podnes znejú – zvlášť v srdci starších milovníkov populárnej hudby – Dusíkove „šlágre“: Rodný môj kraj, Vám, jedine len vám, Keď harmonika tíško znie, Široká cestička, Dedinka v údolí, Dve oči neverné, Tak smutno mi je bez teba, S tebou pod Tatrami, Ružičky červené, Marína, Keď harmonika tíško znie, Nech je šťastný celý svet, Jedinú na šírom  svete radosť mám, Tak nekonečne krásna, Jablone, jablone, Letelo vtáča nad nami a ďalšie.

Máloktorý slovenský skladateľ bol taký žiadaný na domácom a zahraničnom gramofónovom trhu, ako práve Gejza Dusík. Doma a v zahraničí sa predalo až milión platní s jeho piesňami!

Okrem kompozičnej práce bol Gejza Dusík dlhoročným riaditeľom Slovenského ochranného zväzu autorského. Nielen reprezentoval Slovensko s jemu vlastnou dôstojnosťou doma i za hranicami, ale v danej dobe vybojoval pre slovenských skladateľov aj slušné existenčné zázemie.

Gejza Dusík pri preberaní pamätnej plakety v roku 1988,
foto: M. Borodáčová / Archív TASR

Pre dobu, v ktorej žil, je typické, že titul národného umelca mu udelili až tesne pred smrťou. Už si ho na pražskom hrade nemohol ani osobne prevziať – smrť predbehla toto ocenenie. Ale Gejza Dusík bol národným umelcom dávno pred oficiálnym udelením štátneho vyznamenania. Pre milovníkov krásnej piesne zostal najmä géniom melódie.

Pozostalosť národného umelca Gejzu Dusíka je uložená v Matici slovenskej v Martine. Jeho život a dielo, s dobovou atmosférou Bratislavy, by zaiste zaujalo čitateľov monografie, venovanej skladateľovi a rozdielnej dobe, v ktorej tvoril svoje operety a podnes známe piesne. Gejza Dusík je podnes neprekonaným géniom melódie.

Autor: Terézia Ursínyová

video

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár