Dnes je: nedeľa, 19. 8. 2018, meniny má: Lýdia, zajtra: Anabela

Generálka vysokej kvality

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Barcelónske Teatro Liceo uviedlo v tejto opernej sezóne Verdiho Traviatu v dvoch sériách. Prvá prebehla ešte na jeseň, v druhej sa medzi ôsmym a osemnástym júlom uskutočnilo viacero ďalších predstavení tejto opery. Pošťastilo sa mi však vidieť iba generálku tejto inscenácie (5. júla 2015), na ktorej sa ale vôbec nemarkírovalo, takže je ju možné hodnotiť rovnakými kritériami ako bežné predstavenie.

Ak by som mal porovnať túto inscenáciu Davida McVicara s dvoma predchádzajúcimi, ktoré som navštívil v zahraničí v posledných dvoch desaťročiach (Zeffirelliho Traviatu vo Viedni a Konwitschneho v Grazi), tak škótsky režisér si zvolil javiskovú koncepciu v duchu tradícií a blízku poňatiu spomínaného talianskeho režiséra. Vlastné javisko s čiernym rámovaním sa začína až meter od rampy, po ktorej počas predohry za padania jesenných listov prechádza Alfréd, kým na vlastnom javisku veritelia oceňujú jednotlivé kusy nábytku po mŕtvej Violette. S prvými taktami opery prvého dejstva sa proscénium prestáva využívať a riešenie javiskového priestoru zostáva s konštantným základom pre všetky obrazy diela. Sledujeme šikmú zadnú stenu v oboch plesových obrazoch, letnom byte i Violettinej spálni, kde sa menia len drobné kusy nábytku (diván, písací stolík, posteľ, hrací stôl), no celkový tón scénografií udávajú najmä obrovské zriasnené čierne závesy visiace ako ťažké balvany z oboch bočných strán javiskového priestoru (autorka scény Tanya McCallin). Tradicionalizmus scénografie bol dodržaný aj v tanečných scénach tretieho obrazu, ktoré síce mohli pôsobiť trocha vyvetrane, ale k Verdiho hudbe pasujú lepšie než sexuálne orgie v moderných inscenáciách.

G. Verdi: La Traviata, Gran Teatre del Liceu Barcelona (2015), foto: A. Bofill

G. Verdi: La Traviata,
Gran Teatre del Liceu Barcelona (2015),
foto: A. Bofill

G. Verdi: La Traviata, Gran Teatre del Liceu Barcelona (2015), foto: A. Bofill

G. Verdi: La Traviata,
Gran Teatre del Liceu Barcelona (2015),
foto: A. Bofill

Inscenáciu charakterizuje predovšetkým skvelé hudobné naštudovanie Evelina Pidóa. Jeho celková koncepcia je výsostne lyrická, bazíruje na detailnom prepracovaní jednotlivých hudobných fráz a výjavov. Orchester vedie v nesmierne bohatom diapazone od pianissima (predohru v tak lyrickom podaní som ešte nepočul) po zriedkavé, no účinné fortissimo. Podobne ako s orchestrom pracuje aj so zborom, u ktorého dokázal vykresliť úžasné crescendá a decrescendá a so sólistami priam žije nenásilne ich usmerňujúc k napĺňaniu jeho koncepcie. Preto aj hlasový prejav všetkých troch protagonistov bol nesmierne variabilný a štýlový zároveň. Žiadne vyspievanie nôt, spievalo sa štýlovo korektne s citom a srdcom.

G. Verdi: La Traviata, Gran Teatre del Liceu Barcelona (2015), foto: A. Bofill

G. Verdi: La Traviata,
Gran Teatre del Liceu Barcelona (2015),
foto: A. Bofill

Vokálnemu obsadeniu dominoval výkon medzinárodne známej Rumunky Eleny Mosuc, ktorá popri výsostne koloratúrnych úlohách (Gilda, Lucia) a belcantovom repertoári (Semiramide, Roberto Devereux) spieva aj Micaelu a Margaretu či Verdiho Lujzu Miller. To sa odzrkadlilo aj v tom, že všetky svoje tromfy nevyčerpala vo finále prvého obratu (Sempre libera), ale rovnako kvalitnou Violettou zostala aj v nasledujúcich troch obrazoch. V druhom zaspievala „morró“ takmer v štýle Leyly Gencerovej a v addio del passato z posledného dejstva nadchla jemnými a bezpečnými výškami v nádhernom piane. Jej tón je farebne tmavší, nechýba mu lesk v celom hlasovom rozsahu a technicky ho ovláda úplne bezpečne. Jej Violetta nie je extravagantnou ženou, ale aj herecky ju stvárňuje vyvážene, je (akoby povedal barón Scarpia) troppo amante. V inscenácii vokálne prečnievala. Z jej partnerov rovnako ostrieľaný svetobežník operných javísk Gabriele Viviani v úlohe Giorgia Germonda (alternuje Leo Nucci) predviedol disciplinovaný výkon udržujúc dirigentovu koncepciu lyrického spevu s občasnými dramatickými vrcholmi a vyčítať by sme mu mohli azda len menej príťažlivú farbu jeho materiálu. Alfredo Francesca Demura (spevák v tomto roku už stvárňoval úlohu v Madride, Benátkach a MET) spieval disciplinovane, dynamicky pestro a s príkladným frázovaním, ibaže jeho hlasový fond je príliš lyrický a na lyrického tenoristu výšky mohli byť uvoľnenejšie. Podstatne lepšie než zvyšok partu zaspieval De miei bollenti spiriti a v cabalette si trúfol aj na vysoké „c“. Ak pripočítame, že všetci traja účinkujúci na premiére budú mať ešte čosi v rezerve, potom úroveň tejto inscenácie bude naozaj mimoriadne dobrá.

G. Verdi La Traviata, foto z ďakovačky Gran Teatre del Liceu Barcelona, foto FB

Budúcu sezónu Teatra Liceo vyplnia inscenácie Nabucca, Benvenuta Celliniho, Lucie di Lammermoor, Otella od Rossiniho i Verdiho, Simone Boccanegru, Belliniho Kapuletovcov a Montekovcov, Händlovej opery Serse, Pucciniho Bohemy a Mozartovej Čarovnej flauty. www.liceubarcelona.cat

Autor: Vladimír Blaho

Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista

Zanechajte komentár