Giordanov Andrea Chénier na slovenských operných javiskách

Štátna opera v Banskej Bystrici pripravuje premiéru (19. 5. 2023) svojho prvého uvedenia veristickej opery Andrea Chénier od talianskeho skladateľa Umberta Giordana. Dielo hudobne naštudoval Stefano Romani a uvidíme ho v réžii Andrey Hlinkovej. Pred premiérou sa pozrime na históriu uvádzania tohto titulu v operných divadlách na Slovensku.

Len štyri talianske veristické opery prežili bez problémov obdobie, v ktorom sa (pod vplyvom nemeckej hudobnej estetiky a prevažne len hudobného hodnotenia operných výtvorov) tento umelecký smer z konca 19. stor. chápajúci tvorbu ako pravdivý obraz skutočnosti, považoval za dekadentný a menej hodnotný. Popri veristických dvojičkách Mascagniho Sedliackej cti a Leoncavallových Komediantoch to bola Cileova Adriana Lecouvreur a Giordanov Andrea Chénier.

Isté oživenie záujmu o verizmus vyplynulo z „nového“ chápania opery ako divadla, ale aj zo záujmu operných hviezd vyskúšať si svoje sily na vďačných speváckych partoch. Tie sú v najlepšej Giordanovej opere s ľúbostným príbehom reálnej historickej osobnosti francúzskeho básnika Andrého Chéniera uprostred Veľkej francúzskej revolúcie mimoriadne náročné, takže na Slovensku sa o túto operu pokúsili len „väčšie“ súbory v Bratislave a Košiciach.

Prečítajte si tiež:
• S Vladimírom Blahom o verizme a predstaviteľoch ,,Mladej talianskej školy“
• Štyrikrát Umberto Giordano
• K výročiu premiéry Giordanovej opery o francúzskom básnikovi Chénierovi
• Skladateľ s okom filmára. Umberto Giordano a pozlátko verizmu

Už v roku 1925 v opere SND päťkrát zaznela inscenácia diela v réžii talianskeho tanečníka a choreografa Achile Viscusiho na scéne Jozefa Hradského a pod taktovkou hosťujúceho Carla Waltera na premiére 15. apríla, resp. Josefa Vincourka v reprízach. Počas štúdií v Miláne prvý slovenský tenorista dr. Janko Blaho, dlhoročný sólista SND, v liste svojej budúcej manželke, tiež sólistke SND Helene Bartošovej popisuje svoju tamojšiu návštevu diela, ktoré je tam vraj mimoriadne obľúbené, hoci ju bratislavská kritika po inscenácii v roku 1925 označila za bezcenný krvák. Jej omyl potvrdzuje skutočnosť, že opera sa hrá vo svete už takmer 130 rokov.

V SND po nej po druhý raz siahli v septembri 1967 v réžii Miroslava Fischera a v hudobnom naštudovaní Viktora Máleka. Za dva roky svojho života inscenáciu uviedli dvanásťkrát, pričom o jej predčasný koniec sa pričinila aj prestavba historickej budovy divadla a strata oboch tenorových predstaviteľov titulnej úlohy, ktorí boli ozdobou inscenácie (Imrich Jakubek predčasne zomrel a Jiří Zahradníček získal angažmán v nórskom Osle).

Spevácka úroveň tohto naštudovania bola pozoruhodná. Pre Elenu Kittnarovú, angažovanú v SND od sezóny 1966/1967 bola grófka Maddalena (milujúca Chéniera až po hrob) po Abigail z Verdiho Nabucca a Irene z Wagnerovho Rienziho treťou významnou úlohou naznačujúcou, že sa v nej rodí nástupkyňa poprednej sólistky SND Margity Česányiovej v dramatickom sopránovom odbore. Väčšiu pozornosť však pritiahli predstavitelia mužských úloh, spomenutí tenoristi, z ktorých Jakubek čaroval talianskou farbou a Zahradníček exceloval vo vysokej polohe partu (v záverečnom duete sa stále pohybuje len poltón či tón pod c3).

Skvelým bol aj Gérard Bohuša Hanáka, predovšetkým v árii Nemico della patria (Nepriateľ vlasti), ktorú barytonisti radi spievajú aj na koncertoch. Alternujúci Juraj Marvoň zasa predviedol zaujímavú štúdiu rozorvanca medzi revolučnými ideálmi a ich realizáciou. Epizódna úloha komornej Bersi bola prvou, v ktorej v SND debutujúca Marta Nitranová ohúrila svojím obrovským a sviežim hlasovým materiálom.

Na tretiu bratislavskú inscenáciu diela sme si museli počkať do 18. decembra 2002. Podľa počtu repríz jej patrí prvenstvo (16 predstavení), v skutočnosti však umelecky výrazne zaostala za tou predchádzajúcou. Absolutórium si zaslúži len réžia hosťujúceho Guy Montavona s krásnym vypointovaním záveru prvého dejstva a poňatím dejstva štvrtého. Operu hudobne naštudoval dirigent Rastislav Štúr so zmyslom pre veristickú partitúru.

Problematické bolo však spevácke obsadenie. Hoci v bulletine figurovali mená štyroch tenoristov pre hlavnú úlohu, inscenácia v podstate nemala adekvátneho Chéniera. Tých „plánovaných“ v jednej repríze o chlp prekonal veristicky zdatný Alojz Harant z Košíc. Z troch predstaviteľov Gérarda, stúpenca nových spoločenských ideí, mal k ideálu najbližšie Martin Babjak a sopranistka Iveta Matyášová sa v čase premiéry nachádzala na vrchole svojej, bohužiaľ, krátkej speváckej kariéry. Z interpretov menších postáv vyzdvihnime aspoň Madelon Idy Kirilovej.

V opere Štátneho divadla v Košiciach sa s nárokmi Giordanovej opery popasovali zatiaľ iba raz, a to v roku 1977 v réžii Drahomíry Bargárovej (prvá slovenská operná režisérka), hudobnom naštudovaní Borisa Velata a s výbornými predstaviteľmi oboch hlavných mužských úloh Jozefom Konderom a Pavlom Maurérym. Konder v Chénierovi mohol uplatniť svoje kovové výšky a Mauréry zasa hlasovým výrazom zdôrazniť rozpoltenosť Gérarda prežívajúceho sklamanie z krásnych revolučných ideálov. A tento rozpor medzi ideou a jej realizáciou je živý dodnes. Mauréry sa napokon 17. marca 2013 na programe Kontinuity (Jaroslav Blaho sa v nej zameriaval na históriu SND) so svojou speváckou dráhou rozlúčil práve Gérardovou áriou.

Opera Andrea Chénier žije v množstve operných nahrávok s tými najpoprednejšími spevákmi sveta (zo slovenských spomeňme napríklad Gabrielu Beňačkovú po boku Plácida Dominga) a napriek konverzačnému hudobnému štýlu vokálnej línie očarúva dodnes vo výstupoch hlavných protagonistov, ale aj v hudbe podfarbujúcej dramatický príbeh. V neďalekej Prahe ma zaujal aj rozsiahly rozbor diela z pera dramaturga Ondreja Hučína zverejneného v bulletine inscenácie z roku 2016.

Vydarí sa Andreu Chéniera dobre inscenovať aj v našom najmenšom kamennom opernom divadle, Štátnej opere v Banskej Bystrici, ktoré malo v minulosti (v inscenáciách Cileovej Adriany Lecouvreur, Giordanovej Fedory, Leoncavallových Cigánov a Mascagniho Silvana) popredné miesto v uvádzaní diel talianskeho verizmu? To sa dozvieme na premiére 19. mája 2023.

Autor: Vladimír Blaho

video