Giuseppe Pietri, skladateľ jednej árie

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Milánčan Giuseppe Pietri (6. 5. 1886 – 11. 8. 1946) nepatrí k tak významným skladateľom, že by bolo potrebné si ho pripomínať v súvislosti so 75. výročím jeho úmrtia. Ak tak robíme, je to kvôli jedinej árii, ktorú s obľubou spievajú najlepší tenoristi.

Pietri pôsobil ako organista v Parme a najprv sa pokúšal o opernú tvorbu v časoch druhej vlny verizmu. Jeho prvým pokusom bola opera Addio, giovinezza, druhým Ruy Blas, po neúspechu ktorého sa radšej rozhodol venovať operete. Bežný priaznivec krásneho spevu pozná operetu parížsku a viedenskú. Ale práve tá druhá silno ovplyvnila aj vznik operetných diel v Taliansku. Mascagni raz a Leoncavallo viackrát sa pokúšali získať vavrín na tomto poli ľahkej múzy a Pietri chcel ísť v ich šľapajach.

Prečítajte si tiež:
S Vladimírom Blahom o verizme a predstaviteľoch ,,Mladej talianskej školy”

Z jeho viacerých operiet (La donna perduta, Prima Rosa atď.), ktoré sa svojho času uvádzali v Parme, Miláne, Ríme či Bologni, už dnes nenájdeme ani jednu v živom repertoári tamojších divadiel. Zato opera Maristella po prvý raz uvedenú v neapolskom Teatro San Carlo v roku 1935 je jeho jediným aspoň podľa názvu známym dielom. Od operiet je však odlišná ani nie tak hudobne, ako pre ľahšie múzy nezvyklým príbehom, v ktorom sa hlavná hrdinka obetuje pre svoju lásku, ktorej hrozí poprava a vstúpi do kláštora.

Giuseppe Pietri (1886 – 1946), foto: internet

Pri jej neapolskej premiére ju dirigoval argentínsky dirigent Ettore Panizza, ktorý bol v La Scale asistentom Artura Toscaniniho a v MET Tulia Serafina a ktorý bol dirigentom svetových premiér Zandonaiových opier Conchita a Francesca da Rimini a tiež veristickej opery Sly od Ermana Wolfa-Ferrariho. Aj toto dielo však upadlo do zabudnutia s výnimkou tenorovej árie s páčivou melódiou a poetickým textom s názvom Io conosco un giardino.

Po prvý raz som ju počul spievať na rozhraní 50. a 60. rokov z talianskeho rozhlasu v podaní Giuseppe di Stefana. O tridsať rokov neskôr na koncerte troch tenoristov pod Eiffelovkou ju zaradil do svojho programu José Carreras, čím priviedol do rozpakov českého televízneho komentátora, ktorý ju nedokázal nijako zaradiť. Áriu naspievali aj ďalší významní tenoristi ako Tito Schipa, Benjamino Gigli, Ferruccio Tagliavini, Giacomo Aragall, Luciano Pavarotti, z novších Rolando Villazón či Joseph Calleja.

Autor: Vladimír Blaho

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár