Giuseppe Sinopoli a Drážďany

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pred 20 rokmi sa hudobným svetom rozletela správa o úmrtí dirigenta Giuseppe Sinopoliho. Počas predstavenia Verdiho opery Aida v Berlíne skolaboval a krátko na to v nemocnici 20. apríla 2001 naposledy vydýchol. Pri príležitosti 20. výročia tejto smutnej udalosti uviedlo vydavateľstvo Sax-Verlag knihu Giuseppe Sinopoli und Dresden, a tiež sa konali viaceré koncerty.

Sinopoli bol nielen slávny dirigent, ale aj skladateľ, archeológ a lekár. Deväť rokov pôsobil ako šéfdirigent Sächsische Staatskapelle Dresden v Semperovej opere. Plánovaný post generálneho riaditeľa opery už neobsadil. Ale brázda, ktorú vyoral, je hlboká a ešte živá.

I keď si azda žiaden dirigent nepredstavuje zomrieť dôstojnejšie ako za dirigentským pultom obklopený hudbou, ukončiť takto predčasne hviezdnu kariéru v 54. roku života bolo v prípade Giuseppe Sinopoliho tragédiou. A je osudovou zhodou okolností, že jeho dvadsať mimoriadnych dirigentských rokov sa začalo odvíjať od roku 1980 frapujúcim predstavením Macbetha práve v Deutsche Oper Berlin, kde sa v roku 2001 počas dirigovania opery Aida aj skončilo.

Giuseppe Sinopoli a Sächsische Staatskapelle Dresden 1998 (fotografia uverejnená v knihe ,,Giuseppe Sinopoli und Dresden”), foto: Matthias Creutziger

Sinopoli sa v opere videl, predstavenia dirigoval vo všetkých prestížnych domoch sveta. V poslednej fáze života, v rokoch 1992 až 2001, bol šéfdirigentom Sächsischen Staatskapelle Dresden. Na tomto poste sa jeho fokus zaostril na symfonické koncerty. Z inscenácií v Semperovej opere však ostanú nezabudnuteľné jeho hudobné naštudovania a dirigentské výkony v operách Elektra, Parsifal (16 predstavení!), Frau ohne Schatten a Salome.

Celková bilancia jeho taktovky je však viac ako úctyhodná. Počas pôsobenia v Drážďanoch naštudoval a oddirigoval 150 koncertov s programom od Haydnových symfónií až po Mahlera. Patril k nim aj cyklus z diel Druhej viedenskej školy uvádzaný počas troch sezón. Všetky tieto koncerty sa aj naživo snímali.

So Staatkapelle navyše nahral pre Deutsche Grammophon Gesellschaft a Teldec Classic 70 titulov s dielami rôznych druhov a žánrov. K nahrávkam patria i Straussove opery Frau ohne Schatten, Josephs Legende a Ariadne auf Naxos. Staatkapelle Dresden dirigoval Sinopoli na 210-tich koncertoch počas rôznych turné v Európe, USA a Japonsku. Spomenúť treba aj celý rad ďalších hosťovaní na festivaloch doma i v zahraničí.

Prečítajte si tiež:
Dirigent, skladateľ a lekár Giuseppe Sinopoli zomrel pred 20 rokmi po infarkte počas Aidy

Jeho skladateľský odkaz, podľa všetkých indícií mimoriadne zaujímavý, je však známy iba v torze. Výber z neho odznel aj v Drážďanoch: v roku 1994 uviedol svoje komorné dielo Pour un livre à Venise a v roku 2001 Peter Ruzicka v Drážďanoch dirigoval premiéru jeho Symfonických fragmentov z opery Lou Salomé.

Pri príležitosti tohtoročného 20. výročia Sinopoliho úmrtia si ho Staatkapelle Dresden uctila posmrtne uvedeným titulom Capell-Compositeur. V deň výročia smrti mu venovala koncert zostavený z jeho diel. Navyše, na pamiatku Sinopoliho odzneli i ďalšie koncerty. Aktuálne produkcie, odvysielané stanicami MDR Kultur a MDR Klassik, boli kvôli pandémii koronavírusu zaznamenané bez prítomnosti publika.

Sinopoli bol prototypom univerzálneho človeka. Jeho chuť a energia objavovať vždy niečo nové mu v každej oblasti, ktorej sa venoval, priniesli uspokojenie a úspech ho hnal k ďalším nepoznaným sféram. Byť svedkom pôsobenia takéhoto človeka za pultom orchestra, ktorý je navyše zároveň súčasťou domácej hudobnej scény, je šťastie. Až dnes si uvedomujem, aké to bolo privilégium, chodiť na jeho koncerty a brať to ako samozrejmosť.

Denná spolupráca dirigentom Sinopolim bola deväť rokov darom pre všetkých, ktorí s ním počas jeho pôsobenia v Semperovej opere prichádzali do styku. Niektorí z nich sa stali hlavnými aktérmi novej knihy, ktorá vyšla v deň 20. výročia smrti tohto talianskeho umelca. Hlavne jeho bezprostrední súpútnici dostali v publikácii možnosť prehovoriť o nezabudnuteľných umeleckých a ľudských stretnutiach s ním.

Giuseppe Sinopoli und Dresden, obálka knihy

Hudobný historik Matthias Herrmann ako editor knihy Giuseppe Sinopoli und Dresden zachytil spomienky mnohých zaniteresovaných – či už šlo o otázky dramaturgie, rôzne rozhovory, nekrológy alebo momentky zo skúšok orchestra, predstavení či koncertov, zachytávajúce okamihy prekvapení aj pri tých najznámejších repertoárových dielach Schuberta či Schumanna.

To všetko sa premieta na 176-tich stranách a 30-tich obrazových prílohách knihy o Giuseppem Sinopolim. Poskytuje aj vyššie uvedený prehľad koncertov s jeho drážďanským orchestrom. Hlavným aktérom knihy je vtedajší koncertný dramaturg orchestra, Eberhard Steindorf. Publikácii poskytol text, ktorý je obrazom dokonalého znalca dirigenta, s ktorým spolupracoval viac ako jednu dekádu. Spolupráca sa začala už v roku 1987, ešte za existencie Nemeckej demokratickej republiky.

Staatkapelle a medzinárodne vysoko cenený Sinopoli nahrali v Drážďanoch v rokoch 1987 až 1991 Brucknerovu 4., 3. a 7. symfóniu. Tu sa zrodila obojstranná láska dirigenta a orchestra, ktorá vyústila v nie každodenný srdečný ľudský a umelecký kontakt. Z pera Eberharda Steinharda sa dozvedáme, že “sotva sa Sinopoli zmocnil svojho úradu v Drážďanoch, mohli sme sa po jednom koncerte vo Frankfurte nad Mohanom dočítať, že sa práve prezentovalo ‘v poslednom čase jedno z najšťastnejších spojení‘”. 

Sinopoli poznal nahrávku Straussovej opery Elektra s Karlom Böhmom a Staatkapelle Dresden, takže keď prišiel do Drážďan, vedel, ako by mohol tento orchester znieť. Na zvuku orchestra pracoval roky, na jeho fortissimách, pianissimách, kantabilite, lesku i vrúcnosti. Sinopoli videl a počul v Staatskapelle Dresden nielen závratnú virtuozitu, ale i tradíciu ľudského tepla.

Giuseppe Sinopoli (fotografia uverejnená v knihe ,,Giuseppe Sinopoli und Dresden”), foto Erwin Döring

Ako spomína Eberhard Steindorf, Sinopoli vedel aj o vyhostení dirigenta Fritza Buscha z Drážďan roku 1933 potom, ako ho počas predstavenia Rigoletta od dirigentského pultu vyhnali služobníci Hitlera. Bol z toho ľudsky otrasený. Vlastný osudný deň v Berlíne akoby sám predpovedal. Jeho kolega a priateľ, skladateľ a dirigent Peter Ruzicka vo svojom nekrológu, publikovanom v knihe, uvádza riadky Sinopoliho z roku 1995: ,,Do 55-ky, myslím si, budem pokračovať, potom sa stiahnem. Pretože dnešná hudobná produkcia sotva podporuje myslenie, je to iba podnik – systém ako fabrika… Ľudia nečítajú, nepíšu; kedysi písali naši kolegovia eseje…“

Ruzicka spomína, že Sinopoli dal svojmu okoliu všetko, aj seba, aj svoj život. Staral sa o ľudí, ktorí potrebovali pomoc, aj o hudobníkov svojej kapely. Radou a činom pomohol, keď niekto ochorel alebo mal iné ťažkosti. Sinopoli bol v kapele obľúbený čoraz viac, jeho symbióza s dušou orchestra je prítomná vo všetkých príspevkoch knihy.

Dobre sa čítajú spomienky na človeka a umelca, ktorý sa vymykal všetkým ostatným kolegom a ktorý svoje symfonické koncerty príležitostne sám uvádzal slovom. Ako je známe, bez nároku na honorár, ale v záujme publika.

Pripravila: Agata Schindler

Giuseppe Sinopoli und Dresden
Zväzok spomienok k 20. výročiu smrti Giuseppe Sinopoliho

vydavateľstvo Sax-Verlag
Matthias Herrmann, (ed.)
ISBN 978-3-86729-263-4
Format 15 x 21 cm, viazané
176 strán s 30 fotografiami
Cena 19,80 €, 1. vydanie, máj 2021

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Agata Schindler

hudobná kritička a publicistka, spolupracovníčka Opera Slovakia z Drážďan

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku