Na záverečnom koncerte festivalu sa za dirigentský pult Štátnej filharmónie Košice postavil dirigent Ilyich Rivas, sólistkou bola harfistka Claudia Lucia Lamanna.
Skončil sa 67. ročník Košickej hudobnej jari, ktorá patrí na Slovensku k najstarším festivalom. Jej príbeh sa začal ešte v roku 1956, keď Košice v Československu nadviazali na už prebiehajúci medzinárodný festival Pražská jar a začali tak písať svoje vlastné festivalové dejiny, onedlho tiež transformované na medzinárodnú úroveň.
Na tohtoročných štyroch symfonických a štyroch komorných koncertoch, z ktorých dva odzneli v akusticky zaujímavých priestoroch synagógy, sa k slovu dostali dramaturgicky pestré a podnetné hudobné diela v interpretácii prevažne mladých, ale už umelecky zrelých osobností z radov sólistov i dirigentov. Orchester košickej Štátnej filharmónie bol nielen zakaždým spoľahlivým partnerom, ale svoju umeleckú zrelosť dokumentoval aj v symfonických dielach ako samostatný, umelecky vycizelovaný útvar hudobníkov v kvalitnej interpretačnej kondícii vo všetkých nástrojových sekciách bez rozdielu.
Prečítajte si tiež:
KHJ 2023
Na dobre navštívených koncertoch publikum určite nebolo sklamané, vrátane záverečného, na ktorom sa stretli dva rozdielne hudobné svety, no oba boli pre obecenstvo magnetom. Lákadlom bol určite sólový nástroj v Koncerte pre harfu a orchester Es dur, op.74 Reinholda Gliéra a Symfónia č. 7 C dur, op. 60, „Leningradská“, Dmitrija Šostakoviča.
Reinhold Gliére (známy aj ako Rejngoľd Glier), rodák z Kyjeva, skladateľ s poľsko-nemeckými koreňmi, zanechal ako skladateľ viacero skladieb komorných, symfonických, ale je aj autorom aj opery či baletu s názvom Červený mak (súbor baletu Národného divadla v Košiciach ho uviedol v sezóne 1954/1955 v choreografii A. P. Tomského a v hlavných úlohách s E. Hrebenářovou, H. Hauptovou, A. Bartošovou a T. Ivanom).
Popri skladateľskej činnosti sa Glíére venoval aj vyučovaniu. Na Petrohradskom konzervatóriu medzi jeho žiakov patril aj Sergej Prokofiev. Koncert pre harfu a orchester Es dur, op.74 je z roku 1938. Táto, síce silne romantizujúca, ale skladateľom v esteticky vyhranenej disciplinovanosti udržaná hudobná faktúra, dostala v mladučkej talianskej sólistke Claudii Lucie Lamanna mimoriadne citlivú interpretku, zameranú na otvorenie plného znenia nádhernej zvukovej disponibility harfy v každej polohe a oktáve.
Pod jej prstami vyrastalo zo strún jemné chvenie, citlivosť a farebnosť pastelových odtieňov jednotlivých tónov, ale i arpeggií, scelených do vzletných melodických oblúkov. Skladateľ sa cielene v melodike hudby neuchyľoval k intonáciám ľudových piesní. V tretej časti koncertu urobil výnimku s nápevom ľudového sfarbenia, skoro citáciou, ale hudobne vkusne a nenápadne ho včlenil do kontextu melodickej výstavby.
Peripetia vzniku Symfónie č. 7 C dur, op.60 „Leningradskej“ Dmitrija Šostakoviča a cesta jej uvedenia do hudobného života je bezkonkurenčne jedinečná. Mimoriadne okolnosti, sprevádzajúce skladateľa pri jej komponovaní sú ohromujúce. V tomto, azda ojedinelom prípade neplatilo okrídlené „keď zúria delá a rinčia zbrane, mlčia múzy.“
Šostakovič sa pustil do komponovania Siedmej symfónie už v obkľúčenom meste Leningrad. Napokon sa na naliehavú výzvu, aby opustil mesto, spolu so svojou rodinou zvláštnym lietadlom evakuoval do Kujbyševa, dočasného sídla sovietskej vlády, kde aj na začiatku roku 1942 symfóniu dokončil. V tom istom roku odznela až štyrikrát, ba dostala sa aj do zámoria (Kujbyšev 5. 3. 1942, Moskva 29. 3. 1942 – tu bol počas koncertu vyhlásený letecký poplach, ale orchester symfóniu dohral do konca).
Závažná zahraničná premiéra sa uskutočnila v New Yorku 19. 7. 1942 a dirigoval ju A. Toscanini. Koncert vtedy prenášali rozhlasové stanice Spojených štátov a názov „Leningradská“ symfónia dostala tiež od Američanov. Za najzávažnejšie miesto uvedenia sa považuje obkľúčený Leningrad, kde zaznela 9. augusta 1942. Dirigoval K. Eliasberg. Koncert vysielal aj rozhlas.
Symfónia, závažná nielen neobvyklou históriou svojho vzniku, ale aj inovatívnymi kompozičnými postupmi, najmä v prvej časti, patrí k veľdielam symfonickej tvorby 20. storočia. Napriek veľmi rozsiahlej hudobnej exponovanosti a myšlienkovej základne 1. časti (vojna) skladateľ majstrovsky skĺbil všetky časti do jediného, hudobne úmerného celku.
Takúto jednotnú, a predsa v jednotlivých častiach odlišnú hudobnú podstatu a význam odovzdal s orchestrom košickej Štátnej filharmónie aj americký dirigent venezuelského pôvodu Ilyich Rivas v interpretácii na záverečnom koncerte KHJ. Exponovanú gradáciu prvej časti, zverenú v rozvedení „téme vojny“ dirigent excelentne premenil do silnejúcej zvukovej expanzie (s jasnou a zreteľnou hrou opakujúceho sa rytmu, ktorý mal v rukách hráč na malý bubon).
Výborne interpretovaný záverečný hudobný zlom v zvukovej intenzite a jeho premena na „rekviem“ za mŕtvych (výborný sólový fagot) boli dôkazom dirigentovej citovej empatie a výkladu tejto programovo nedefinovanej, ale v hudobnom kontexte vytušiteľnej súvislosti. Podobne sa dirigent zachoval aj v ostatných častiach, v ktorých sa dostáva na povrch najmä Šostakovičova filozofická podstata človeka a skladateľa.
Napokon záverečná časť dostala v ponímaní Rivasa tú správnu gradačnú funkciu, ktorou potvrdil svoj analyticko-syntetický pohľad hudobníka na absolútnu celistvosť jednotlivých častí, prenesenú celkom prirodzene aj na celkovú hudobnú ucelenosť symfónie.
Treba sa zmieniť ešte aj o pohotovosti dirigenta v sprievode Koncertu pre harfu a orchester, keď sa pričinil o zvukovú subtílnosť harfy, kopírujúc jemný silový element v dynamike a vzájomný súlad so sólistkou C. L. Lamanna. Tento koncert naozaj dôstojne ukončil 67. ročník festivalu Košická hudobná jar.
Autor: Dita Marenčinová
Písané z koncertu 25. 5. 2023
Záverečný koncert KHJ
Košická hudobná jar 2023
Dom umenia Košice
25. mája 2023
Štátna filharmónia Košice
Ilyich Rivas, dirigent
Claudia Lucia Lamanna, harfa
Reinhold Glière: Koncert pre harfu a orchester Es dur op. 74
Dmitrij Šostakovič: Symfónia č. 7 C dur op. 60 „Leningradská“
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.