Glosa na nedeľu. Nejednoznačnosť hygienikov, jedna rýchla kapitulácia a jedno dočasné „víťazstvo“

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dnes sa končí týždeň, ktorý veľa radosti do sveta kultúry nepriniesol. Ešte pred jeho začiatkom nás zarmútila správa o smrti Jiřího Menzela. Vzápätí nastal nebývalý chaos vo výklade rozhodnutí Úradov verejného zdravotníctva. Na jednej strane položil na lopatky Bratislavské hudobné slávnosti, na druhej „zachránil“ prvé predstavenia Opery SND. Čo bude platiť o deň, o týždeň, vie iba… Kto?

Denníkové nekrológy po skone oscarového režiséra Jiřího Menzela sa pochopiteľne sústredili hlavne na umelcovu filmovú tvorbu. Jeho poslednej opernej inscenácii, Verdiho Falstaffovi v košickom Štátnom divadle, sa venoval portál Opera Slovakia (TU…). Ak v tejto glose sumarizujem udalosti týždňa, tak smrť Jiřího Menzela patrí k najsmutnejším a nezvratným. Jeho Falstaff, premiérovo uvedený 27. októbra 2017, napriek réžii filmára, nepotreboval žiadne projekčné barličky. Vystaval situácie, vzťahy, ponúkol humor decentný, vkusný a predovšetkým vždy rešpektoval dominantnosť hudby. Žiaľ, životné kapitoly Jiřího Menzla sú definitívne uzavreté.

Jiří Menzel v hľadisku Štátneho divadla Košice počas skúšobného procesu Verdiho Falstaffa, 2017, foto: Archív ŠDKE

Čo však ostáva predmetom diskusií a polemík, sú závery Úradov verejného zdravotníctva na centrálnej a regionálnej úrovni a ich rozdielna implementácia v praxi. Po zaradení Starého mesta metropoly do červenej zóny (v súčasnosti je v nej už celé mesto) a rozhodnutí Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave z nedeľne minulého týždňa, vstúpili do platnosti ďalšie reštrikcie. Limitovali počet osôb prítomných na hromadných podujatiach v interiéri na dvestopäťdesiat.

Obmedzenie, ktoré sa – obrazne povedané – dostalo na roveň života v nočných kluboch, diskotékach, futbalových arénach, na rockových koncertoch a akciách s diametrálne odlišným správaním sa zúčastnených. Slovenská filharmónia ako hlavný organizátor Bratislavských hudobných slávností na druhý deň rozhodla, že festival sa tohto roku neuskutoční. Päť zachovaných komorných koncertov v pôvodných termínoch sa tým vymanilo spod hlavičky BHS.

S napätím sme očakávali štvrtkovú tlačovú konferenciu v Slovenskom národnom divadle, kde jeho manažment mal informovať o začínajúcej sa sezóne. Vychádzajúc zo stornovaných BHS, ktorých súčasťou bola aj premiéra Verdiho Aidy v Opere SND, titulu vyslovene výpravného a „necovidového“, bola verejnosť logicky pripravená na ďalší odklad premiéry. A zrejme aj otváracieho koncertu vo formáte porovnateľnom so zrušenými festivalovými podujatiami.

Slovenské národné divadlo, historická budova, ilustračné foto, zdroj: internet

A tu prišlo podivné prekvapenie. Vo výklade nariadenia, platiaceho v mestskej časti s pandemickým semaforom rozsvieteným v rovnakej farbe pre sídlo Reduty i Opery SND, sa zrazu obnažila druhá strana mince. Podľa slov Petra Kováča, do výberového konania (nevypísaného ani po polroku nového vedenia rezortu kultúry) povereného generálneho riaditeľa SND, na regionálnej úrovni verejného zdravotníctva našli (vylobovali?) východisko. Údajne spočíva v akceptácii čísla päťsto (platného momentálne pre interiéry zelenej zóny), od ktorého sa odráta počet účinkujúcich, „odseparovaných“ do samostatného sektora.

Vynára sa teda niekoľko logických otázok. Pri plnom rešpekte k druhej vlne pandémie a nevyspytateľnej dynamike jej šírenia, pri potenciálnej hrozbe odrieknutia niektorých zahraničných telies či sólistov, alebo neochoty cestovať do „červeného“ mesta, sa predsa len ťažko odhliada od diskusií (vrátane hlasu sociálnych sietí), či nešlo v prípade BHS o prirýchlu kapituláciu bez tvrdšieho boja? Či apel racionálnymi argumentmi o minimálnom (vylúčiť sa nedá nikde) riziku prenosu vírusu na koncertoch, kde sa nepije alkohol, nekonzumuje jedlo, disciplinovane sa dodržiavajú hygienické predpisy a sociálne odstupy, mal u rozhodujúcich orgánov nejaké odozvy? Či sa nedala vybojovať výnimka v rozsahu, ktorú o dva dni (podľa slov generálneho riaditeľa) dosiahlo Slovenské národné divadlo? Ako sa angažovalo Ministerstvo kultúry SR, ako zriaďovateľ Slovenskej filharmónie a BHS, vo veci záchrany reprezentatívneho a vo veľkom predstihu pripravovaného festivalu?

Ale na stole sú aj ďalšie otázky. Koronavírus v septembri 2020 je ten istý (prípadne mierne zmutovaný a hlavne lepšie prebádaný) ako bol v marci, keď už vedci predvídali jeho šírenie vo vlnách. Nemožno teda odmietnuť úvahu, či organizátori rátali aj s alternatívnou programovou štruktúrou. Mali na to pol roka (teraz nemyslím na čas od zaradenia Bratislavy do červenej zóny a zrušenia BHS, keď azda tiež mohli osloviť niektorých sólistov, či by avizovaný program neupravili na komorný recitál), teda približne rovnaký čas, za ktorý dokázali niektoré zahraničné festivaly počas leta výrazne modifikovať ponuku a zachrániť svoju značku. Pre korektnosť, nejeden festival v lete úplne rezignoval, alebo pripravil on line alternatívu.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2019, Esa-Pekka Salonen, Philharmonia Orchestra London, foto: Ján Lukáš

Verejne dostupná je krvopotná história definitívnej, skrátenej a kvantitatívne chudobnejšej podoby napríklad Salzburského festivalu. Od aprílového zákazu všetkých akcií spolkovou vládou, cez májovú nádej a úpenlivý boj direktória na čele s prezidentkou slávností Helgou Rabl-Stadler o programovú modifikáciu, narysovanie novej ponuky, až po jej úspešnú augustovú realizáciu. Bilancia je rovnako verejná, lebo tam sa nič nezahmlieva jednou paušálnou tlačovou správou. Zo sedemdesiattisíc divákov, pričom vstupenky boli pre prípad nutnosti hľadania kontaktov personalizované, nemalo vedenie žiadnu informáciu o infikovaní sa vírusom.

Prečítajte si tiež:
Glosa na nedeľu. Storočný Salzburský festival nerezignoval, oslavuje redukčne, no o rok dlhšie

Program upravil tiež Rossiniho operný festival v Pesare, ktorý aj napriek pandémiou ťažko postihnutému Taliansku, navštívilo publikum zo štrnástich krajín (čo je tretina normálneho počtu) a akreditovalo sa vyše sedemdesiat novinárov. Ale aj mnoho iných príkladov je k dohliadnutiu. Samozrejme, finančné straty utrpel každý usporiadateľ. To však v danej chvíli nebolo prvotné. Podstatné a verejnosťou nanajvýš ocenené bolo skôr naplnenie známeho sloganu „kde je vôľa, tam je aj cesta“. Všetko sa dá tolerovať, okrem nečinnosti.

Tlačová konferencia v SND k 101. sezóne 2020/2021 priniesla niekoľko nových informácií a najmä dosiaľ utajovaný (na webovej stránke SND to platí aj naďalej) dramaturgický plán. Poverený generálny riaditeľ Peter Kováč hovoril o úvahách vo variantoch a následne v danej chvíli optimálnu verziu predstavili riaditelia jednotlivých súborov. Hneď v úvode zdôraznil, že po rokovaniach na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (ten má právnu subjektivitu a prebíja rozhodnutia celoštátneho ÚVZ) sa dohodli na počte osôb prítomných na predstavenia v modeli päťsto mínus účinkujúci a o sektoroch, ako som písal vyššie. Takže otvárací koncert a premiéry Verdiho Aidy by sa mali uskutočniť. Zvláštny je len dvojaký meter (alebo prechodná výnimka?) pre štátom zriaďované inštitúcie, akými sú SND a SF/BHS.

Tlačová konferencia k 101. sezóne SND, foto: Ľudovít Vongrej

Riaditeľ Opery SND Rastislav Štúr informoval, že sa vzdáva postu šéfdirigenta, ktorý v skutočnosti nevykonával celú minulú sezónu. Vytvoril novú funkciu hlavného rezidentného dirigenta (bez objasnených kompetencií, zodpovednosti a forme pracovného úväzku) a nateraz, resp. dočasne ju obsadil Robertom Jindrom. On pripraví otvárací koncert 19. septembra a hudobne naštuduje po Verdiho Aide druhú premiéru sezóny, koncertné uvedenie Kováča Wielanda od Jána Levoslava Bellu vo februári 2021. Pôjde o aktuálnu revíziu vydavateľstva Bärenreiter. Treťou premiérou bude v júni 2021 z minulej sezóny presunutá Mozartova Figarova svadba. Plánovaných je aj viacero koncertov.

Zároveň Štúr informoval, že stav na účte Opery v tomto rozpočtovom roku je nula eur. Opäť máme na očiach obrovskú disproporciu medzi finančným rozpoložením Činohry a Opery SND, keď činoherný súbor do konca decembra má v pláne šesť(!) titulov. Väčšinu z nich v Modrom salóne či v Štúdiu, ide teda o komorné projekty.

Logická otázka, prečo Opera od marca, keď mala pôvodne uviesť Aidu, dielo určite nie optimálne pre dobu vírusovej pandémie (ale ani pre jubilejnú sezónu), nepreorientovala svoju dramaturgiu na žáner komorný. Za ten čas mohli vzniknúť dve–tri nízkorozpočtové inscenácie. „Malých“ opusov veľkých skladateľov – komické i vážne – počnúc barokom a raným klasicizmom, cez romantickú belcantovú tvorbu (Rossiniho, Donizettiho jednoaktovky), až po 20. storočie (ponuka Brittenovho operného odkazu).

Ak riaditeľ Opery znova narieka nad prázdnou kasou (ktovie, kde minul dotáciu ešte od ministerky Ľubice Laššákovej, na základe ktorej s plným oduševnením a dôverou prijali spolu s Vladimírom Antalom ako generálnym riaditeľom svoje posty), znie zvláštne, keď rozširuje pevný sólistický ansámbel o Jolanu Fogašovú. Navyše, pomer sopranistiek a basistov, schopných spievať prvý odbor, je aktuálne osem k jednej. Ak ozaj potrebujeme mať v plnom úväzku dramatický soprán, tak prečo sa daná sólistka nenachádza v titulnej postave Aidy?

Nová budova SND, sála opery a baletu, foto: Archív SND

Napokon aj verejná požiadavka ministerky kultúry Natálie Milanovej smerom ku generálnemu riaditeľovi znela v zmysle počkať s uzatváraním zmlúv do nástupu nového vedenia. Štúrovo rozhodnutie je síce trocha iného rozmeru, no ak je stav v kase nulový, tak by sa očakávalo skôr znižovanie stavov. A v tom sú v SND (najmä v administratíve) veľké rezervy. A ešte dodávam, že rozširovať stály ansámbel by bolo akceptovateľné, keby išlo o súčasť deklarovanej koncepcie. Takú (ani žiadnu inú) sme od Rastislava Štúra nepočuli.

Rozoberať v stave najakútnejšej krízy tzv. komplementárnu či experimentálnu dramaturgiu Opery SND, rozvinutú v jedenástich bodoch plánu, je márnenie času. Rovnako ako obšírnejšie reagovať na zveličujúce tendencie vo vyjadreniach koordinátora Operného štúdia Mareka Mokoša, ktoré zazneli na tlačovej konferencii. Azda len jednou vetou. Keď už jeho členovia absolvovali toľko workshopov, prečo nevyužil Mokoš obdobie „uvoľnenia“ aspoň na ich koncertnú prezentáciu? A možno ešte k poznámke, ktorá zaznela z jeho úst o nereagovaní Ministerstva kultúry SR na predložené projekty Operného štúdia (neviem, či išlo o korešpondenciu jeho osobnú, alebo štatutára SND), tak partnerom na rokovanie s ministerkou je generálny riaditeľ.

Slovenské národné divadlo, nová budova, zdroj foto: Archív SND

Z úst Petra Kováča vyšla len informácia o dlhodobom nedofinancovaní SND a potrebe nastavenia systémového rozpočtovania (o tom údajne rokuje s ministerkou kultúry), aby mohli jednotlivé súbory plánovať v predstihu. Opäť jeden z dôkazov, že vleklá, občas akcentovaná, inokedy utlmená úvaha o rozdelení kolosu na operný plus baletný súbor a činoherný, je stále aktuálna. Princípy fungovania opery a činohry sú totiž úplne rozdielne. Forsírovanie spoločných projektov prináša len vonkajší efekt. Disproporcie v ekonomickej oblasti dokladá aj aktuálny kalendárny rok.

Prečítajte si tiež:
Glosa na nedeľu. A máme po (koronovom) lete. Čo prinesie operná jeseň?

Výhľadové dramaturgické plány Opery SND, tlmočené jej riaditeľom (s mnohými veľmi pozitívnymi tendenciami), sú v čase pred výberovým konaním na post generálneho riaditeľa a s tým súvisiacimi potenciálnymi zmenami vo vedení súborov, irelevantné. Škoda, že avizované tituly, aspoň v únosnej miere, nezapracoval Rastislav Štúr už do stej, alebo aktuálnej 101. sezóny. Tá vlaňajšia skončila fiaskom a nielen pre koronavírus.

Asi predsa len najkurióznejšie vyznelo vystúpenie riaditeľky Centra marketingu Henriety Borowieckej. Namiesto ofenzívnej propagačnej činnosti tohto sotva viditeľného úseku (nevedno s koľkými pracovníkmi), jedným z jej cieľov je, aby „pozdvihli úroveň obliekania sa do divadla a fotili tie najkrajšie outfity divákov…“. Toto, podobne ako aj poznámka na webe divadla pri každom predstavení na tému odievania divákov, je už zo sféry tragikomédie, ak nie niečoho radšej nepomenovaného. Ak by pani riaditeľka, alebo jej nadriadení, navštevovali operné divadlá sveta, zistili by, že žiadna „módna polícia“ v zahraničí neexistuje. Podstatné je plné auditórium. Domácimi divákmi, turistami, i náhodnými bez oblekov, kravát a večerných šiat. A mimochodom, tam sa nerozdávajú vstupenky zadarmo…

Zakončím pozitívnou správou. Síce s oneskorením, no predsa, sa v pondelok v Rozhlase a televízii Slovenska, na televíznej Dvojke, začal vysielať dlho pripravovaný desaťdielny seriál autorky Ľubice Krénovej Storočnica SND. Už prvý diel v réžii Petra Hledíka sľubuje zaujímavé televízne pondelky. Nebyť neho, asi by sme už na jubileum aj zabudli.

Zákulisie natáčania filmu Storočnica SND. Tvorivo-realizačný tím počas nakrúcania. Tretí zľava režisér Peter Hledík, vedľa neho autorka námetu a scenára Ľubica Krénová. Foto: Furia Film

Festivalová a divadelná situácia v súvislosti s nariadeniami Úradu verejného zdravotníctva, ktorú táto glosa opisuje, odráža vývoj situácie počas končiaceho sa týždňa. Výsledky zasadnutia Pandemickej komisie vlády SR, ako ich v piatok podvečer reportoval minister zdravotníctva Marek Krajčí, nedáva nádeje na optimizmus pre hromadné akcie. Do nich, žiaľ, bez akejkoľvek výnimky a diferencovania, patria aj operné predstavenia a koncerty. Žeby sme si počkali na triezve uvažovanie? Nuž, realisti sú skôr skeptickí. A smutní.

PS: Žiaľ, predtuchy z posledných riadkov sa veľmi rýchlo naplnili. Už od pondelka (14. 9. 2020) platia najnovšie opatrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý včerajším rozhodnutím zakázal podujatia v exteriéroch nad 100 a v interiéroch nad 50 osôb v jednom okamihu. Týka sa to rovnako športových, kultúrnych, spoločenských podujatí, okrem explicitne vymenovaných výnimiek. Takže opera a koncerty v Bratislave – dovidenia v lepších časoch.

Autor: Pavel Unger

Archív Glosa na nedeľu

K aktuálnemu opatreniu platnému od 14. 9. sa vyjadrila aj ministerka kultúry Natália Milanová na svojom Facebooku.

NIE JE OTÁZKA ČI, ALE AKO POMÔŽEME KULTÚREPiatkové zasadnutie pandemickej komisie bolo pre mňa mimoriadne ťažké….

Uverejnil používateľ Natália Milanová – ministerka kultúry Nedeľa 13. septembra 2020
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku