Glosa na nedeľu. Rarita na CD: kompletný piesňový odkaz bardejovského rodáka Bélu Kélera

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Že neviete kto bol Béla Kéler? Žiaden problém. K rehabilitácii zabudnutej tvorby rodáka z Bardejova, od narodenia ktorého uplynulo 13. februára dvesto rokov, dochádzalo postupne počas uplynulého desaťročia. Zásluhou občianskeho združenia Spoločnosť Bélu Kélera sa vyvíjajú koncertné aktivity, ale aj vydávajú CD nosiče. Kompletná piesňová tvorba je čerstvou novinkou.

Béla Kéler (1820 Bardejov – 1882 Wiesbaden) svoju školskú púť viedol kľukato. Z rodného mesta cez Levoču, Debrecín, Prešov (tu dokončil štúdium na Evanjelickom kolégiu) a etapu zavŕšil vo Viedni. Stal sa prvým huslistom v Theater an der Wien a zároveň sa vzdelával v kompozícii a ďalších teoretických disciplínach. Písaniu vlastných skladieb sa začal venovať už oveľa skôr, keď ho domáce muzicírovanie, ovládanie huslí i klavíra a najmä vrodená hudobná intuícia, vybavili základmi remesla. Keď sa z ambiciózneho samouka stal profesionál, nabralo meno Bélu Kélera skutočnú vážnosť. Jeho dielo dirigoval aj Franz von Suppé.

Rodný dom Bélu Kélera v Bardejove, foto: muzeumbardejov.sk

Ďalšie umelcove cesty viedli do Berlína, dirigoval v Londýne, Paríži, Kodani a mnohých iných lokalitách. V Budapešti jeho skladbami sa otváralo v roku 1861 nové Ľudové divadlo (Népszínház). Do Bardejova sa vždy rád vracal a rodisko ho okrem koncertovania inšpirovalo k skomponovaniu viacerých skladieb.

Jeho žánrovou doménou boli valčíky, polky, čardáše, galopy, salónna muzika. Ale aj piesne, v ktorých sa popri inšpirácii jemu vlastnými umeleckými odvetviami, skrýva prekvapujúci rozmer romantickej, priam schubertovskej poetiky. V posledných dvoch desaťročiach žil, komponoval a dirigoval v nemeckom Wiesbadene, kde aj ako 62-ročný skonal. Na náhrobnom kameni okrem vytesaných nôt je nápis: „Béla Kéler, skladateľ a kapelník vojvodu z Nassau, narodený a vzdelávaný v hornom Uhorsku“.

Jednu zaujímavosť pri spomienke na Bélu Kélera vynechať nemožno. Uhorský čardáš č. 5 g mol od Johannesa Brahmsa, takmer hit a tiež obľúbený prídavok na koncertných pódiách, má prvých tridsaťdva taktov bez zmien prevzatých práve z Kélerovho Bardejovského spomienkového čardáša, op. 31. Bol to dôkaz silnej melodickej inšpirácie, ktorú Brahms zužitkoval aj za cenu, že si to takpovediac zlíže.

Béla Kéler (1820 – 1882), zdroj: bela-keler.webnode.cz

Béla Kéler v testamente odkázal významnú časť umeleckého dedičstva rodnému mestu Bardejov, kde je umiestnené v tamojšom Šarišskom múzeu. Vďaka Spoločnosti Bélu Kélera, ktorá pod zanieteným vedením RNDr. Petra Bubáka nielen kompletizuje pozostalosť o materiály získané zo Szécsényiho národnej knižnice v Budapešti a prostredníctvom kontaktov s pozostalými, sa oživujú skladateľove diela koncertmi počas tamojšieho Hudobného leta.

Vydávajú sa tiež CD nosiče s Kélerovou komornou (Valčíky pre husle a klavír s Pavlom Burdychom a Zuzanou Berešovou, Klavírne miniatúry s Luciou Berešovou a Adamom Brutovským) a symfonickou tvorbou (Spomienka na Bardejov, Štátna filharmónia Košice, dirigent Marián Vach), ku ktorým teraz pribudlo Súborné piesňové dielo v podaní sopranistky Marianny Pillárovej, barytonistu Jakuba Tolaša a klaviristky Marie Horáčkovej.

Piesne Bélu Kélera vznikali v rôznych fázach jeho života, v intervale rokov 1845 až 1874, pričom niektoré majú aj inštrumentálne verzie. Sú to jednotlivé opusy v dĺžke približne dvoch až štyroch minút (Kéler nenapísal žiaden cyklus), s výnimkou dlhšej talianskej piesne Come palpita il mio cor, posledného tracku na CD. Ich nálada je sčasti lyricko-romantická, viaceré sú dedikované konkrétnym osobám a cítiť z nich priame až nežné oslovenie. V iných je atmosféra formovaná kontrastne, nájdeme tu skladbičku v duchu uhorského čardáša, temperamentnú horalskú melodiku, majstrovsky pôsobivé dueto, áriu v talianskom slohu s cabalettou i čísla pre uplatnenie koloratúrnych daností. Béla Kéler v piesňovej tvorbe dokazuje svoju kompozičnú mnohostrannosť a schopnosť invenčne skombinovať text so sólovým hlasom a klavírom.

Béla Kéler: Súborné piesňové dielo, obal CD, zdroj: bela-keler.webnode.cz

Kolekciu pätnástich piesní si vokálni interpreti rozdelili tak, že okrem spoločného duetu, desať znie v podaní bardejovskej rodáčky Marianny Pillárovej a štyri nahral Ostravčan Jakub Tolaš. Sopranistka pôsobila v rokoch 2001 – 2016 ako sólistka Národného divadla moravskosliezskeho v Ostrave, koncertne vystupovala v zahraničí a v súčasnosti vyučuje spev na ostravskom Janáčkovom konzervatóriu. S Kélerovou tvorbou sa stretáva v ostatných rokoch pravidelne, nahrala ich však po prvýkrát. Keďže je výrazným javiskovým typom, ktorý vie dodať hlasovému prejavu aj mimické a pohybové gesto, forma nahrávky je pre ňu trocha zradnejšia. V nej sa totiž poslucháč môže orientovať len podľa tónu, jeho farby, rozsahu a najmä schopností narábať s ním v dynamike a výraze. Jednoducho, mikrofón obnaží všetko.

V prípade Marianny Pillárovej dal na obdiv jej farebne príjemný, prirodzene zvonivý lyrický soprán, ktorého najsilnejšou stránkou je plná a sýta stredná i hlboká poloha. V tónoch prechodových a vysokých sa však už objavila predtým nepočutá technická neistota a spolu s ňou aj úbytok „šťavy“. Viac by som ale Pillárovej lyrickým piesňam vytkol istú uniformnosť v narábaní s dynamikou (chýba najmä pianissimo, niekde by sa dalo použiť aj mezza voce), jednofarebnosť a nie dostatočný dôraz na výrazové pointovanie textu. Pritom tento repertoár umožňuje vniesť do prejavu aj autentické detaily, zapojiť fantáziu v modelovaní dynamiky, kontrastov. Aby sa jednotlivé skladby od seba zreteľnejšie líšili.

Marianna Pillárová a Jakub Tolaš pri nahrávaní CD Béla Kéler: Súborné piesňové dielo, zdroj: bela-keler.webnode.cz

Pokiaľ natrafila na pieseň, ktorá je bližšia jej temperamentu, hneď nastalo oživenie. Napríklad rytmická Tulácka pieseň, op. 23 mala vierohodnejšiu atmosféru než lyricko-poetické čísla. Ak by si Marianna Pillárová dala viac záležať na maďarskej výslovnosti (ale bezchybná nie je ani jej nemčina), mohla ešte údernejšie zapôsobiť pieseň Vlas sirôtky, op. 38, ktorá je stavaná na poetike uhorského čardáša. Najväčšiu plochu poskytuje talianska pieseň Come palpita il mio cor, v ktorej Béla Kéler umožnil interpretke demonštrovať aj techniku ozdobného spevu. Koloratúry a trilky Marianny Pillárovej sú jej veľkou devízou, naopak poloha „passaggio“ jej spôsobuje technické starosti. Veľmi problematická je aj tempová výstavba árie, klavírny sprievod Marie Horáčkovej nie je pružný a táto jej ťažkopádnosť sprevádza vlastne celé CD.

Barytonista Jakub Tolaš je umelcom na voľnej nohe a stálym hosťom mnohých českých operných divadiel. Na CD má k dispozícii štyri Kélerové piesne a pôsobivé dueto Pieseň o grófovi O´Donnellovi. Tento plukovník rakúskej armády roku 1853 zachránil život Františka Jozefa I. prekazením atentátu na cisára. V dvojspeve, ale aj v skladbičke Večerná modlitba, ponúkol tmavo sfarbený a obsažný materiál, schopný výrazovo tlmočiť text a vystihnúť atmosféru. Jakub Tolaš je precízny aj vo výslovnosti, viac ako sopranistka diferencuje dynamiku a výraz. V ľúbostnom vyznaní Hľadím rád do tvojich krásnych očí (v budapeštianskej knižnici sa našiel rukopis prepracovanej verzie) mu síce občas unikne trocha viac vibrata, no podstatné je elegantné frázovanie, práca s dynamikou a zachytenie nálady.

Keby Basovú áriu v talianskom štýle neskomponoval Béla Kéler na nemecký text (veľa údajov o nej sa nezachovalo), autorstvo by sa pokojne mohlo prisúdiť hocktorému belcantovému skladateľovi. Má členenie na lyrickú cavatinovú časť a koncovku v tvare typickej cabaletty. Jakub Tolaš (opäť v temporytme neveľmi podporený klaviristkou) v nej dokazuje, že má aj basbarytónové hĺbky, naznačuje pohyblivosť tónu, no vzhľadom na pomerne značné rozsahové rozpätie čísla, sa mu vo výške tón trocha rozbíja a stráca fokus.

Béla Kéler: Súborné piesňové dielo, obal CD, zdroj: bela-keler.webnode.cz

V trojjazyčnom booklete, ktorého autorom je Peter Bubák, nájdeme základné údaje o skladateľovi a piesňach. Autorom grafického dizajnu s kruhovým portrétom Bélu Kélera a symbolmi mesta Bardejov je Ing. Marcel Tribus. Nahrávka vznikla na Janáčkovom konzervatóriu v Ostrave, hudobným režisérom je František Mixa a majstrom zvuku Radek Roubal. Toto CD, podobne ako predchádzajúce kélerovské, vydala bardejovská firma Videorohaľ.

Projekt Béla Kéler: Súborné piesňové dielo z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia. Aj keď ide o CD s minimalizovaným rozpočtom, o vznik ktorého sa zaslúžila predovšetkým Spoločnosť Bélu Kélera, treba jeho zrod – aj napriek niektorým výhradám k výkonom interpretov – vysoko oceniť. Ide predsa o bardejovského rodáka, ktorý sa dokázal presadiť v šírom svete v neľahkej konkurencii. Navyše, nedávno uplynulo dvesto rokov od skladateľovho narodenia.

Jednu paralelu si nemôžem odpustiť. Ak sa maličké bardejovské občianske združenie dokáže vzchopiť a spropagovať už štvrtým CD skladateľský odkaz svojho rodáka Bélu Kélera, čo spravili k storočnici Slovenského národného divadla štátom zriaďované inštitúcie? Na mysli mám okrem SND aj Rozhlas a televíziu Slovenska, kde v rozhlasovom archíve driemu desiatky vzácnych nahrávok najlepších slovenských operných spevákov. Jubileum prešlo a žiadne nové CD nie je na trhu. A to je trestuhodná hanba, ba až facka našej (ne)kultúrnosti!

Autor: Pavel Unger

Archív Glosa na nedeľu

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku