Grécke pašie od Bohuslava Martinů sú jednoducho skvost a v Brne to nanovo potvrdili

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Po viacnásobných odkladoch sa v Janáčkovej opere Národného divadla Brno konečne uskutočnila premiéra Gréckych pašií od Bohuslava Martinů. Príprava pred poldruha rokom sa dostala až do štádia generálok, no pandémia zabránila predstaviť inscenáciu publiku. Z dvoch verzií diela sa súbor priklonil k definitívnemu zürišskemu prepracovaniu a uviedli ho 5. novembra 2021 v originálnom anglickom jazyku.

Medzi nedávnym Brittenovým Petrom Grimesom a pripravovanou Händelovou Alcinou si divadlo pripísalo ďalší dramaturgický tromf. Zjavne v Brne nekalkulujú s najpopulárnejšími diváckymi titulmi, čo je v protiklade s počínaním vedenia bratislavskej opery. Grécke pašie (Řecké pašije) sa teda vrátili do mesta, ktoré ako prvé v Československu spoznalo toto skvelé dielo Bohuslava Martinů v roku 1962. Stalo sa tak tri roky po skladateľovej smrti. Ďalšie tamojšie uvedenia sa viažu k sezónam 1978/1979, 1999/2000 a 2004/2005.

Bohuslav Martinů (1890 – 1959), zdroj foto: internet

Naposledy išlo o krátkodobé prenesenie inscenácie z festivalu v Bregenzi v réžii Davida Puntneyho, kde zažila prvá verzia, odmietnutá v poslednej chvíli v roku 1958 londýnskou Covent Garden, svoju premiéru. Bohuslav Martinů ešte stihol partitúru radikálne prepracovať, vznikli napokon dve samostatné diela, pričom podoba uvedená v Zürichu (1961) má oveľa silnejší dramatický účinok. Brnianska opera išla v novej inscenácii tejto verzie konzekventne.

Hoci po pôvodnom a často spochybňovanom preklade libreta Evy Bezděkovej je k dispozícii novší český text Aleša Březinu (oprela sa oň pražská inscenácia Jiřího Nekvasila v roku 2006), nové brnianske Grécke pašie sa spievajú v anglickom origináli s českými a nemeckými titulkami. Tak, ako libreto podľa románu Nikosa Kazantsakisa Kristus znovu ukrižovaný, napísal sám skladateľ.

B. Martinů: Grécke pašie, Janáčkova opera ND Brno, 2021, Pavla Vykopalová (Kateřina), Jan Šťáva (Kňaž Grigoris), David Szendiuch (Kňaz Fotis), Peter Berger (Manolios), zbor, foto: Marek Olbrzymek

Na Slovensku sa Grécke pašie hrali len v dvoch naštudovaniach, v bratislavskom (1969) a košickom (1990). Zhodou okolností, obe v náhradných priestoroch, lebo v danom čase boli historické budovy v rekonštrukcii. Obzvlášť inscenácia v Opere SND v hudobnom naštudovaní Viktora Málka a v réžii Miroslava Fischera (v preklade nedávno zosnulej Jely Krčméry), aj napriek umiestneniu orchestra za javiskom Divadla P. O. Hviezdoslava, zarezonovala mimoriadne silno a zaradila sa medzi najhodnotnejšie v danom období.

Grécke pašie v najnovšej brnianskej inscenácii sú kolektívnym plodom dirigenta Roberta Kružíka, režiséra a autora svetelného dizajnu Jiřího Heřmana, scénografa Dragana Stojčevského a slovenskej kostýmovej výtvarníčky Alexandry Gruskovej. Prinášajú nový, autentický pohľad na predlohu, pričom zachovávajú jej principiálne, nadčasové obsahové posolstvá. A tie majú nesmiernu silu vo viacerých rovinách, hudobne a dramaticky navzájom úzko prepojených.

Je to opera naplnená hlbokým humanistickým krédom, daným románovou predlohou i libretom, spočívajúcom v premene ľudí z gréckej dediny po ich voľbe za hrdinov pašiových hier. Zároveň poukazuje na dve tváre morálky cirkvi. Negatívnu stelesňuje demagogický, verejnou mienkou manipulujúci a chlipný pop Grigoris, zlyhávajúci vo chvíli, keď do dediny prichádzajú utečenci z Turkami vypáleného bydliska. Tou pozitívnou je ich duchovná autorita pop Fotis, vyčerpaným migrantom vnášajúci nádej na prežitie. V Gréckych pašiách síce kladný hrdina Manolios, poverený hrať Krista, boj so sfanatizovanými dedinčanmi prehráva, no záver má aj rozmer katarzie. Jeho obeť nebola celkom márna.

B. Martinů: Grécke pašie, Janáčkova opera ND Brno, 2021, Pavla Vykopalová (Kateřina), foto: Marek Olbrzymek
B. Martinů: Grécke pašie, Janáčkova opera ND Brno, 2021, Peter Berger (Manolios), foto: Marek Olbrzymek

Práve touto cestou sa vydala réžia Jiřího Heřmana, ktorá nemienila zneužiť aktualizáciu v paralele s migrantmi. Tu navyše ani nejde o utečencov z inej kultúry, ale rovnakých Grékov ako žijú v dedine, kde im aktéri pašiových hier poskytli azyl v neďalekej hore. Ba možno v istom momente sa mohla ponúknuť téma obetí pandémie, keď hladom a vyčerpanosťou zomierajúcu mladú Despinio výstražne a klamlivo označí Grigoris za obeť cholery.

Scénograf Dragan Stojčevski vytvoril pre rýchlo sa meniace obrazy v zásade jednoduchú scénu s uzavretým horizontom, znázorňujúcu nedostavaný chrám s veľkým spusteným zvonom. Jiří Heřman navrhol aj svetelnú réžiu a dosiahol ňou i farbami silný účinok. Rozohrávanie zborových scén sa čiastočne presúva aj do hľadiska (opakované príchody a odchody), čím inscenátori vťahujú divákov do diania.

Heřmanova réžia nejde v prvom pláne cestou realistických kresieb situácií (ale nevyhýba sa ani im, napríklad opakovaná prítomnosť motorky s prívesom, kde napokon naložia aj opitého kňaza Grigorisa), ale väčšmi sa opiera o jemu vlastný, takpovediac poetický symbolizmus. Popri kresbe charakterov akcentuje prepojenie hudby s prírodou tiež v znakovej rovine (na ťahoch spúšťané plošinky s maketami miniatúr domov a zeleňou), používa vodu ako symbol očisty (vysúvateľný plytký bazénik naplnený skutočnou vodou), pridáva postavu chlapčeka, ktorého hlasom znie krátky úvodný text, možno z románovej predlohy.

B. Martinů: Grécke pašie, Janáčkova opera ND Brno, 2021, Robert Musialek (Ladas), Ondřej Koplík (Jannakos), foto: Marek Olbrzymek
B. Martinů: Grécke pašie, Janáčkova opera ND Brno, 2021, foto: Marek Olbrzymek

Inscenácia Jiřího Heřmana prináša tiež intenzívnu osobnú réžiu, prácu na tvarovaní charakterov (a tie sú v diele ozaj rôznorodé) a ich vnútorné premeny v priebehu deja. Silným epizódnym momentom je smrť starčeka, pochovaného podľa tradície v základoch brány novej dediny, utečencami stavanej na hore Sarakine. Ale réžii nechýba ani záblesk humoru, konkrétne v scéne, keď sa Nikolios priznáva Manoliovi, že sa žení s jeho pôvodnou nevestou. Emotívne sú scény morálneho prerodu frivolnej mladej vdovy Kataríny, formujúci sa vzťah k Manoliovým hodnotám a jeho stotožnenie sa s úlohou Krista v reálnom živote. Ten sa končí po tom, čo ho Grigoris exkomunikuje ako „prašivú ovcu“. Manolios spoznáva, že v takomto svete nehodno žiť. Dav ho ubije a on už v symbolickej rovine kráča cez jazierko dozadu. Ležiac na chrbte so vzopätými rukami završuje svoje poslanie. Už nielen pašiové, ale reálne, ľudské.

Hudobné naštudovanie Roberta Kružíka, výkon orchestra Janáčkovej opery a troch(!) zborových telies (interný divadelný zbor, Český akademický zbor a Detský zbor Brno) sú hodné najvyššieho uznania. Len 31-ročný mimoriadne talentovaný dirigent v precíznej koncepcii odhaľuje nesmiernu emotívnu silu partitúry. Vnoril sa do jej špecifickej inštrumentácie (prítomný je napríklad aj klavír, harmonika, harfa) a pri všetkej náročnosti v meniacich sa taktoch a účinnom narábaní s motívmi, podčiarkol spevnosť melodickej linky v hlasoch i orchestri.

B. Martinů: Grécke pašie, Janáčkova opera ND Brno, 2021, Pavla Vykopalová (Kateřina), Peter Berger (Manolios), foto: Marek Olbrzymek

Robert Kružík sa prejavil ako detailista, pretavujúci rôzne vrstvy partitúry (chorály, stopy byzantskej kultúry, gréckeho folklóru, popri českých koreňoch v cudzine posledné dve desaťročia žijúceho skladateľa) do diferencovaného a pritom jednotného celku. Orchester hral výborne, spojené zbory, pripravené domácim Pavlom Koňárkom, Michalom Vajdom a Valériou Maťašovou, zneli impozantne.

Výbornú úroveň malo aj sólistické obsadenie. Rola Manolia sa síce objavuje na scéne často, no veľkým číslom je až jeho monológ v 4. dejstve. Slovenský tenorista Peter Berger len týždeň po strhujúcom Massenetovom Wertherovi v košickom Štátnom divadle vytvoril odlišný charakter s nemenším vnútorným zápalom a stotožnením sa s preňho novou postavou. Každý jeho výstup zrkadlil v speváckom výraze i hereckom geste aktuálne duševné rozpoloženie hrdinu. V závere jeho farebne bohatý, objemný a kovový tenor dominoval a napĺňal priestory divadla nielen samotným hlasovým fondom, ale aj veľkou dávkou emócie.

Pavla Vykopalová (Kateřina) vlastní mladodramatický soprán, mäkký v timbri, ale intenzitou dostatočne bohatý na vykreslenie vývojovej krivky postavy. Hoci prvé predstaviteľky pochádzali z dramatickejšieho odboru (v Prahe Kniplová, Prylová, Míková, v Brne po Kniplovej zasa Kareninová či Blahušiaková), Vykopalovej hlas plne obsiahol dynamické, výrazové a rozsahové dimenzie partu a po každej stránke presvedčil.

B. Martinů: Grécke pašie, Janáčkova opera ND Brno, 2021, Peter Berger (Manolios), foto: Marek Olbrzymek

Obaja predstavitelia antagonistických popov, Jan Šťáva (Grigoris) svojím šťavnatým basom a David Szendiuch (Fotis) koncentrovaným barytónom, znamenali optimálne obsadenia. Podobne aj jasný tenor Ondřeja Koplíka ako Jannakosa, či lyrický soprán Andrey Širokej v postave Lenio. V menších úlohách zaujal tiež svieži Nikolios Tadeáša Hozu a charakterotvorná Jitka Zerhauová v úlohe Starej ženy.

Prvá slovenská operná scéna uviedla Grécke pašie od Bohuslava Martinů v jedinej inscenácii pred vyše polstoročím. Je to pritom dielo, ktoré by mala nová generácia slovenského publika spoznať. Nevdojak mi po brnianskej premiére prebehlo mysľou, že „požičať si“ novú, v blokoch hranú inscenáciu na niekoľko predstavení do Bratislavy, prípadne si ju „bartrovo“ vymeniť (len či by sa našla rovnocenná protihodnota?), by bolo krásne aj užitočné. Ale viem, sú to len teoretické úvahy a realita je niekde inde. Však argumenty nedá sa, niet peňazí a podobne, sa vždy nájdu.

Autor: Pavel Unger

písané z premiéry 5. 11. 2021

Bohuslav Martinů: Grécke pašie
Janáčkova opera ND Brno
Premiéra 5. novembra 2021

Libreto: Bohuslav Martinů podľa románu N. Kazantzakisa Kristus znovu ukrižovaný
Hudobné naštudovanie: Robert Kružík
Réžia: Jiří Heřman
Scéna: Dragan Stojčevski
Kostýmy: Alexandra Grusková
Svetelný design: Jiří Heřman
Zbormajstri: Pavel Koňárek, Michal Vajda, Valeria Maťašová

osoby a obsadenie

Manolios: Peter Berger
Kateřina: Pavla Vykopalová
Kňaž Grigoris: Jan Šťáva
Kňaz Fotis: David Szendiuch
Jannakos: Ondřej Koplík
Kostandis: Jiří Miroslav Procházka
Lenio: Andrea Široká
Panait: Petr Levíček
Ladas :Robert Musialek
Stařeček: Josef Škarka
Patriarcha: Petr Karas
Michelis: Dušan Růžička
Andonis: Vít Nosek
Stará žena: Jitka Zerhauová
Nikolios: Tadeáš Hoza
Despinio: Tereza Kyzlinková
Harmonikár: Vojtěch Drnek / Ondřej Zámečník
Malý chlapec: Boris Trhlík / Kryštof Cholava

zbor a orchester Janáčkovej opery NdB
Český akademický zbor
Detský zbor Brno

www.ndbrno.cz

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár