Gustáv Beláček a jeho CD „s fantastickými krajinami piesne“

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Stály hosť Opery Slovenského národného divadla, mnohých zahraničných scén a koncertných pódií Gustáv Beláček patrí k neveľkej hŕstke slovenských vokálnych interpretov, venujúcich sa piesňovej literatúre. Dôkaz podáva jeho nové CD s názvom Fantastickými krajinami piesne s Gustávom Beláčkom. Nahrávka sa uskutočnila v Brne v januári a marci 2019 a vydala ho firma PAVLÍK RECORDS.

Basbarytonista Gustáv Beláček postavil svoje CD na zaujímavej a nie celkom tradičnej dramaturgii. Ťažisko tvoria piesňové útvary už nežijúcich slovenských skladateľov (Eugen Suchoň, Ilja ZeljenkaTadeáš Salva), k nim priradil súčasníka Pavla Kršku a svetovú tvorbu zastupuje Johannes Brahms. Do projektu je zaangažovaný celý rad kvalitných súborov a inštrumentalistov, akými sú Muchovo kvarteto, Ensemble Opera Diversa, klavirista Marek Paľa, flautistka Veronika Vitázková, kontrabasista František Výrostko a dirigent Marián Lejava. Posledný z menovaných je tiež autorom sprievodného textu v informačne trocha priskromnom booklete.

Dva bloky venoval sólista piesňovému odkazu Eugena Suchoňa. Prvým sú Tri piesne pre bas a orchester na básne Miroslava Válka, Petra Štilichu a Jána Smreka z roku 1984. Posledný Suchoňov piesňový cyklus mal premiéru na Bratislavských hudobných slávnostiach 1985 v podaní Sergeja Kopčáka a Slovenskej filharmónie s dirigentom Liborom Peškom. Tento raz zaznieva v komornej úprave Petra Zagara (s veľkým orchestrom ho Gustáv Beláček prezentuje na CD Eugen Suchoň: Piesňové cykly, vydanom Hudobným fondom roku 2018) pre brniansky sláčikový orchester Ensemble Opera Diversa a dirigenta Mariána Lejavu. Trom piesňam Maliconia (na slová Miroslava Válka), Nuova speranza (Peter Štilicha) a Giocondita (Ján Smrek) vtisol sólista v prvom rade svoj výrazovo veľmi plastický, basovým i barytónovým rozsahom disponujúci materiál a schopnosť využívať široký rozptyl dynamiky.

Fantastickými krajinami piesne s Gustávom Beláčkom, obal CD

Už v úvodnej piesni cítiť, že Beláček je schopný bez ujmy obsiahnuť oba hlasové odbory (čím vyvracia občas sa zjavujúcu tézu o „basbarytóne“ ako hlase s chýbajúcimi buď najvyššími alebo najnižšími tónmi), aj v krajných polohách znie plno, technicky isto, bez tlaku a s kovovým jasom. Cyklus, ktorý v sebe nezaprie autora Krútňavy, má pasáže legatové i parlandové a Beláček ich spieva presne podľa predlohy – viazane i deklamačne. Sprevádzajúce komorné zoskupenie aj v danom nástrojovom obsadení, vďaka úprave Petra Zagara (z roku 2008), vierohodne tlmočí skladateľovu poetiku či už vo vážnejších, alebo folklórnejšie ladených častiach.

K Suchoňovi sa protagonista CD ešte vrátil, predtým však ponúkol mimoriadne zaujímavú kompozíciu Ilju Zeljenku Aztécke piesne II. pre bas, 4 bongá, flautu a violončelo, ktorú v roku 2007 zosnulý skladateľ dedikoval priamo Gustávovi Beláčkovi. Dielo zaznelo po prvýkrát roku 1997 v bratislavskom Zichyho paláci, kde sólistovi boli partnermi flautista Marián Turner a violončelista Ján Slávik. Už samotné nástrojové obsadenie predznamenáva exotický náboj v inštrumentácii i melodickej linke. Zeljenka bol veľmi invenčným autorom, aj v Aztéckych piesňach dokázal prepojiť originálnu hudobnú poetiku s textovou hĺbkou a zároveň nepôsobiť v exotickom teréne samoúčelnými efektmi. Gustáv Beláček, flautistka Veronika Vitázková a violončelista Pavol Mucha sa vnorili do interpretácie so silným výrazovým zanietením a zaslúžili sa o dôstojné oživenie opusu.

Eugen Suchoň skomponoval mladícke Bačovské piesne po svojej dvadsiatke, sú silno ovplyvnené folklórom, ale už vypovedajú o schopnosti využívať široké možnosti ľudského hlasu. Na tomto CD sa nachádzajú v úprave Petra Zagara pre sláčikový orchester. Ensemble Opera Diversa pod vedením Mariána Lejavu ich hrá vskutku brilantne. Gustáv Beláček strieda mäkké, priam belcantové legato, jemnú dynamiku (takmer mezza voce) s pevným, koncentrovaným, pre daný repertoár vhodne rovným tónom. Opäť rozvíja dynamiku v maximálnom rozpätí a výstižne charakterizuje atmosféru rozdielnych, do celku prepojených piesní. Prechádza od elégie k temperamentu (Hopsa, Zuzka) a v závere ohnivo graduje tempo (Zelená sa bučina).

Gustáv Beláček, foto: Anton Sládek

Tadeáš Salva patrí k trocha opomínaným slovenským skladateľom a jeho bezmála deväťminútová Ária pre bas, klavír a sláčikový orchester na texty ľudovej poézie (z roku 1976) dokazuje, že naňho zabúdame neprávom. Sólista predniesol áriu s hlbokým emocionálnym ponorom, reflexiou náladových poryvov (dôraz na baladickosť), presnou intonáciou a účelnou moduláciou objemu tónu.

Jedinou odchýlkou od slovenského repertoáru sú Vier ernste Gesänge op. 121 od Johannesa Brahmsa. Gustáv Beláček si nezvolil klavírny sprievod, ale oprel sa o úpravu Gerharda Auera pre sláčikový kvintet a flautu. Je to nezvyk počuť cyklus v odlišnom aranžmáne, zvlášť keď sa núkajú porovnania s pôvodnou verziou. Treba však len pre ilustráciu dodať, že roku 1949 vznikla aj orchestrálna alternatíva s anglickým prekladom. Temné zvuky kvinteta sláčikov v kombinácii s flautou síce svojsky dotvárajú filozofiou pominuteľnosti života nadýchnutú hudobnú atmosféru, no na druhej strane azda trocha limitujú intímnosť výpovede.

Gustáv Beláček veľmi náročným cyklom, ktorý zväčša spievajú barytonisti (má dvojoktávový rozsah), prechádza technicky hladko, majstruje s dynamikou, no v danej úprave nemá až také „vodidlo“ v sprievode, aké by mal s klavírom. Intonačne a rytmicky sa zladiť s vláčnym tokom inštrumentov je ťažšie, no sólista to zväčša vďaka svojej muzikálnosti zvládol. Najmä vystihol obsahové vyžarovanie cyklu, zaoberajúceho sa životom, smrťou, ale aj výhľadom na vieru a nádej (jediná v durovej tónine napísaná posledná pieseň Wenn ich mit Menschen...).

Bodkou na CD je Starosloviensky otčenáš pre bas a klavír od Pavla Kršku z roku 1996. Modlitba je zaujímavou kompozíciou nielen staroslovienčinou, ale aj autorovým slovníkom, emocionálne prepájajúcim hudbu a slovo. Gustáv Beláček obdivuhodne zvládol extrémne hĺbky, lemujúce skladbu a interpretačne ju poňal s veľkou dávkou citovosti i prispôsobenia tónu jej posolstvu. Klavírny part v podaní Mareka Paľu je rovnocenným partnerom vokálnemu sólistovi.

Celkovo možno nové CD Fantastickými krajinami piesne s Gustávom Beláčkom považovať za relevantný prínos (dramaturgický aj interpretačný) do hudobnej oblasti, ktorá na Slovensku je zanedbávaná. Kiežby sa podobnej iniciatívy chopili aj iní umelci.

Autor: Pavel Unger

Fantastickými krajinami piesne s Gustávom Beláčkom

Eugen Suchoň: Tri piesne pre bas a orchester na básne Miroslava Válka, Petra Štilichu a Jána Smreka
Ilja Zeljenka: Aztécke piesne II. pre bas, 4 bongá, flautu a violončelo
Eugen Suchoň: Bačovské piesne
Tadeáš Salva: Ária pre bas, klavír a sláčikový orchester na texty ľudovej poézie
Johannes Brahms: Vier ernste Gesänge
Pavol Krška: Starosloviensky otčenáš

Gustáv Beláček (bas, bongá), Marián Lejava (dirigent), Ensemble Opera Diversa, Marek Paľa (klavír), Muchovo kvarteto, Veronika Vitázková (flauta), František Výrostko (violončelo)

Nahrávané v Konvente milosrdných bratov, Brno, január a marec 2019
Majster zvuku: Martin Pavlík
Produkcia a distribúcia: PAVLÍK RECORDS

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár