Händelova Alcina v Brne v barokovo košatom tvare

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Operný odkaz Georga Friedricha Händela nemá na českých a tobôž už nie slovenských scénach príliš bohatú tradíciu. Zhodou okolností práve Alcinu sme mali na Slovensku možnosť spoznať v nekompletných verziách v Bratislave (2004) a Košiciach (2016), zatiaľ čo najnovšia inscenácia v Národnom divadle Brno je prvým tamojším stretnutím s daným dielom.

Brno pripravilo jednu z vyše štyridsiatich opier Georga Friedricha Händela (pričom zvykom sa stáva scénicky uvádzať aj niektoré oratóriá) Alcinu v koprodukcii s divadlami Théâtre de Caen a Royal Opéra – Château de Versailles Spectacles. Naštudovanie, ktorého hudobným základom je prítomnosť renomovaného špecializovaného orchestra a zboru Collegium 1704Collegium Vocale 1704 pod vedením Václava Luksa, podporila súkromná slovenská agentúra Gesamtkunstwerk Bratislava a fond mecenášov kultúry Bohemian Heritage Fund.

Georg Friedrich Händel (1685-1759), zdroj: wikipedia.org

V dňoch 5. a 6. februára 2022 sa uskutočnili v priestoroch Janáčkovho divadla premiéry v dvoch obsadeniach, prvom poväčšine domácom a druhom s hosťujúcimi protagonistami. Recenzia sa viaže k 2. premiére. Našťastie jej začiatok bol naplánovaný na 17. hodinu, keďže k štyriapolhodinovému predstaveniu pribudla po druhej tretine prvého dejstva neplánovane tretia polhodinová pauza v dôsledku poruchy v elektrickom napätí a nemožnosti použiť scénu.

Prečítajte si tiež:
Génius alebo plagiátor? Händelova operná jazda

Napriek pretrvávajúcej pandémii bola návštevnosť druhej premiéry pomerne dobrá a úspech u publika až nečakane vrúcny. Možno to svedčí aj o hlade po vybočení z dramaturgických stereotypov, tak žalostne príznačných pre Operu Slovenského národného divadla. Možno o túžbe zažiť javiskový barok v hudobne príkladnom predvedení a v opticky pútavom javiskovom obraze.

Händelova Alcina z roku 1735 patrí k dobovo obľúbeným čarodejníckym operám, v ktorých skladateľ popri OrlandoviAriodentem opäť obmenil tému Ariostovho Zúrivého Rolanda. Ako iné Händelove opery, je to časovo veľmi rozsiahla trojdejstvová partitúra. Pokiaľ sa uvádza bez škrtov, potrebuje v orchestri nevyhnutne vybrúsené a koncepčne zdôvodnené hudobné naštudovanie, sprevádzané na javisku veľkou dávkou invencie. Pustiť sa do nej v divadle so širokým repertoárom, akým je Opera Národného divadla v Brne, si vyžadovalo aj nemalú dávku dramaturgickej odvahy. To by však mala byť samozrejmosť.

G. F. Händel: Alcina, Janáčkova opera ND Brno, 2022, Kangmin Justin Kim (Ruggiero), foto: Marek Olbrzymek

V Bratislave sa niečo podobné udialo v roku 2017, keď Václav Luks so svojím ansámblom a režisér David Radok so svojím tímom, očarili Vivaldiho Arsildou. Žiaľ, odohrali sa len tri predstavenia, vrátane verejnej generálky. Aj tie však vošli do histórie a odniesli si rad ocenení. Bola reálna možnosť návratu inscenácie, no nasledujúce vedenie súboru ju nevyužilo.

Jednoznačnou zárukou štýlovosti prvej brnianskej Alciny je hudobné uchopenie partitúry. Pre Václava Luksa a jeho Collegium 1704 (pre občerstvenie: daný rok má priamu súvislosť s uvedením alegorickej hry Via Laureata s hudbou Jana Dismasa Zelenku, ktorého mimoriadne postavenie v českej barokovej hudbe si Václav Luks zobral za krédo v činnosti svojho ansámblu) je Händel jedným z hlavných súčastí repertoáru. Súbor vyznávajúci dobovo poučenú interpretáciu pod jeho vedením sa vypracoval na teleso schopné rovnocenne obstáť v svetovej konkurencii (napríklad opakovane na Salzburskom festivale), či už v koncertných alebo operných produkciách.

G. F. Händel: Alcina, Janáčkova opera ND Brno, 2022, Karina Gauvin (Alcina), foto: Marek Olbrzymek
G. F. Händel: Alcina, Janáčkova opera ND Brno, 2022, Collegium Vocale 1704, foto: Marek Olbrzymek

Luksova Alcina priniesla plasticky tvarovaný zvuk, veľkú dávku nástrojovej farebnosti, súhry, tónovej kultúry, vedno s autentickou barokovou atmosférou. Hudobníci podľa potreby citlivo a v jemnej dynamike podmaľúvajú ľudské hlasy, inokedy dominujú a kreslia hlavnú linku (vrátane otvorených baletných čísel), zrkadliacu vývoj deja a situácií. Václav Luks poníma barokovú operu bez akejkoľvek sterilnosti, či občas hroziacej monotónnosti, naopak je na pulze dramatických a meniacich sa dejových zlomov. Samozrejme, Händel nie je ani Mozart, Puccini či Wagner, takže vlnenia hudobného toku nie sú demonštrované okato, no o to viac výrazovo intímnych, až filigránskych nuáns vyžadujú od interpretov.

Vizuálnu podobu Alciny kreslil režisér Jiří Heřman so scénografom Draganom Stojčevskim a slovenskou kostýmovou výtvarníčkou Alexandrou Gruskovou. Svetelný dizajn vytvoril Daniel Tesař a choreografia je dielom Jana Kodeta. Je to zjavne kolektívna práca, pretože javisková mašinéria je v tejto inscenácii mimoriadne náročná a ak koordinácia zakolíše, zrúti sa. Nemožno ju nazvať ani dobovo viazanou, ani do dneška posunutou. Miešajú sa v nej prostredníctvom projekcií i farebne diferencovaných kostýmov prvky historizujúce s väzbou na modernejšie zakotvenie.

G. F. Händel: Alcina, Janáčkova opera ND Brno, 2022, Mirella Hagen (Morgana), foto: Marek Olbrzymek

Pravda, Alcina je operou „čarov“, nie je žiadnou realistickou drámou, ale parketou pre rozviazanie fantázie. Je operou prezlečených a zatajovaných postáv, nenaplnených lások, opustenosti, nesie v sebe prvky opery serie i buffy. Ale skrýva – obzvlášť v poňatí Heřmanovej réžie – aj posolstvá symboliky v kresbe charakterov.

Mnoho detailov vo veľkom priestore hľadiska je pozorovateľných len zblízka (z novinárskeho miesta v 16. rade to nebolo možné, preto som ho po prvom dejstve opustil), inscenácia sa totiž odvíja po celej šírke i výške pódia. Do jeho útrob až tak nejde, túto perspektívu zaujímavo nahrádzajú projekcie, simulujúce hĺbku priestoru, napríklad stĺporadím a siení Versaillského paláca či nekonečnou morskou hladinou.

G. F. Händel: Alcina, Janáčkova opera ND Brno, 2022, Kangmin Justin Kim (Ruggiero), Monika Jägerová (Bradamante), foto: Marek Olbrzymek
G. F. Händel: Alcina, Janáčkova opera ND Brno, 2022, Kangmin Justin Kim (Ruggiero), foto: Marek Olbrzymek

Alcinin dom na opustenom ostrove sa v jednotlivých scénach rozpoltí, rozkladá sa v priestore, otvára množstvo umne vytvorených dejísk a navyše pomocou zrkadlových stien ešte väčšmi rozširuje hracie pole. Zrkadlá sú tiež plochami, cez ktoré sa postavy pozerajú do vlastných duševných hlbín.

Dôležitý v opere je zástoj tanečníkov, ktorí vďaka invenčnej choreografii boli tiež nositeľmi zvieracích hláv, čo sú výsledky Alcininých čarov. Najväčším „živočíchom“ je tučniak, ktorý však občas odpútava pozornosť. Do akcií je zapojený aj zbor Collegium Vocale 1704. Režisér si na spestrenie diania prizval aj šikovného človiečika trpasličieho vzhľadu a exponoval ho ako dôležitého organizátora diania. Esteticky pôvabné sú kostýmy, farebne odlíšené, rešpektujúce tiež prevlečenia postáv a dobové posuny. Podobne účinne dotvára dianie aj svetelná réžia a práca s farbami.

G. F. Händel: Alcina, Janáčkova opera ND Brno, 2022, Kangmin Justin Kim (Ruggiero), foto: Marek Olbrzymek
G. F. Händel: Alcina, Janáčkova opera ND Brno, 2022, Tomáš Král (Meliso), foto: Marek Olbrzymek

V zahraničí som videl len dve podoby Alciny (v roku 2004 v Paríži reprízu staršej Carsenovej inscenácie a o šesť rokov neskôr vo Viedenskej štátnej opere neveľmi zaujímavú podobu Adriana Nobla), no aj napriek pestrej koncepcii Jiřího Heřmana a jeho tímu, pre mňa ostáva parížsky Robert Carsen neohrozeným číslom jeden. V oboch part Ruggiera spieval mezzosoprán, zhodou okolností zakaždým Vesselina Kasarova.

Na druhej premiére sa hlavných úloh zhostili najmä zahraniční umelci a ich výkony po štýlovej stránke mali k barokovej poetike blízko. Ani v tejto literatúre však neznamená, že hlasy musia znieť komorne a ich dynamické rozpätie sa končí nanajvýš v mezzoforte. Že zvučné, farebne tvárne a šťavnaté hlasy sú prínosom, dokumentoval napríklad v stredne veľkej postave Oronteho poľský tenorista Krystian Adam. Aj hlas barytonistu Tomáša Krála (Melisso) sa niesol v strednej polohe zvučne, hĺbky však ostali menej rezonančné.

V titulnej úlohe čarodejnice Alciny sa predstavila kanadská sopranistka Karine Gauvin, ktorej tónovú kultúru a zmysel pre barokový sloh nemožno nijako spochybniť. Zároveň však z jej kreácie nevyžarovala silnejšia energia a dramatickejšie výrazové nuansy (dynamika siahala od pianissima len po mezzoforte), ktoré by jej charakter skompletizovali. A vo vyšších tónoch sa objavil úbytok sviežosti hlasu. Nemka Mirella Hagen bola Morganou herecky agilnou, no jej až priveľmi komorný a subretný soprán sa vo veľkom priestore divadla neniesol vždy tak, aby žiaril v krištáľovom jase. Koloratúry, vrátane exkluzívnej Morganinej árie Tornami a vagheggiar, zaspievala precízne, štýlovo rovným tónom.

G. F. Händel: Alcina, Janáčkova opera ND Brno, 2022, Karina Gauvin (Alcina), Krystian Adam (Oronte), foto: Marek Olbrzymek
G. F. Händel: Alcina, Janáčkova opera ND Brno, 2022, Kangmin Justin Kim (Ruggiero), foto: Marek Olbrzymek

Z bratislavskej Arsildy známy kórejsko-americký kontratenorista Kangmin Justin Kim stvárnil part Ruggiera. Je to mladý, ale v danom teréne skúsený umelec, veľmi zdatný aj po hereckej stránke, takže mal všetky predpoklady byť ideálnym predstaviteľom obletovaného mladíka. Je to zároveň technicky a rozsahom extrémne náročný part (prvým predstaviteľom bol sopranista Giovanni Carestini), s ktorým si Kangmin Justin Kim technicky poradil z hľadiska koloratúr bez problémov a zväčša znel vyvážene vo výškach i hĺbkach. Niekedy by však nezaškodil aj prieraznejší tón. Z domácich príjemne prekvapila Monika Jägerová (Bradamente), jej temnejší timbre a znalosť barokového ozdobného štýlu ju v plnej miere kvalifikovali pre danú rolu. Part Oberta spievajú aj detskí sopranisti, árie v podaní Andrey Širokej boli tiež akceptovateľné.

Národné divadlo v Brne vo svojom rozmanitom dramaturgickom pláne v stále ešte pohnutej pandemickej sezóne 2021/2022 pripravilo po Brittenovom Petrovi GrimesoviGréckych pašiách od Bohuslava Martinů (a pred Mozartovou Čarovnou flautou a Verdiho Otellom) vzácny a obdivuhodne zvládnutý titul. Onedlho s ním vyjde do koprodukčných francúzskych miest. Najmä v kontexte s dlhodobým útlmom v Opere Slovenského národného divadla dáva Brno rukolapný príklad koncepčne vedeného divadla. Nie ďaleko od Bratislavy.

Autor: Pavel Unger

písané z premiéry 6. 2. 2022

Georg Friedrich Händel: Alcina
premiéra 5. a 6. februára 2022
Janáčkovo divadlo, Brno

Hudobné naštudovanie a dirigent: Václav Luks
Réžia: Jiří Heřman
Scéna: Dragan Stojčevski
Kostýmy: Alexandra Grusková
Choreografia: Jan Kodet
Dramaturgia: Patricie Částková
Svetelný design: Daniel Tesař

Václav Luks, dirigent
Collegium 1704
Collegium Vocale 1704

Osoby a obsadenie:
Alcina: Pavla Vykopalová, Karina Gauvin
Morgana: Doubravka Součková, Mirella Hagen
Oberto: Andrea Široká, Eva Esterková
Ruggiero: Kangmin Justin Kim, Ray Chenez
Bradamante: Václava Krejčí Housková, Monika Jägerová
Oronte: Ondřej Koplík, Krystian Adam
Melisso: Tomáš Král, Roman Hoza

www.ndbrno.cz

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár