Do prehusteného júnového kalendára koncertných a hudobno-divadelných podujatí prispelo 20. a 21. 6. 2022 aj Konzervatórium v Bratislave, ktoré v rozohriatej sále Spoločenského domu Nivy predstavilo novú inscenáciu Mozartovej Figarovej svadby. Hoci bulletin uvádza, že ide prierez operou, pedagógovia a študenti si prácu nijako zvlášť nezľahčili. V naštudovaní zaznela väčšina vokálnych čísiel a predstavenie aj s krátkou prestávkou trvalo takmer dve a pol hodiny.
Úvodom krátko z predhistórie projektu. V školskom roku 2019/2020 si Konzervatórium v Bratislave pripomínalo sto rokov od založenia svojej inštitucionálnej predchodkyne, Prvej hudobnej školy pre Slovensko (1919). Súčasťou osláv mala byť aj študentská inscenácia Figarovej svadby, s premiérou naplánovanou na apríl 2020.
Sté výročie našej prvej odbornej hudobnej školy však dopadlo podobne ako storočnica SND i celého profesionálneho divadla – oslavy spláchla kovidová vlna. Nevyšiel ani druhý plánovaný termín uvedenia, október 2021. Príhovor vedúceho operného štúdia a zároveň režiséra inscenácie Romana Bajzíka tak patril i tým, ktorí naštudované party nikdy nepredviedli pred obecenstvom, pretože školu medzičasom ukončili.
O nejednej profesionálnej inscenácii, ktorej prenatálne obdobie natiahla pandémia, recenzenti napísali, že jej predĺžený skúškový proces prospel. Nie som si istá, nakoľko sa podobné konštatovanie dá vztiahnuť na školský projekt s priebežne sa meniacim obsadením, no výsledný hudobno-inscenačný tvar pôsobil ako dozreté ovocie z rúk poctivého, pracovitého záhradníka.
Deväťčlenný školský komorný orchester pod vedením Marca Vlasáka hral čisto, presne a sviežo, vo vzornej súhre so spevákmi nielen v sólových, ale aj v chúlostivých ansámblových číslach. Rovnako výborne boli pripravení sólisti. Kvantum talianskeho textu Mozartovej opernej konverzačky chrlili bez najmenšieho zaváhania a dirigent akoby pre nich neexistoval. Vďaka bezpečnému ovládaniu vokálnych partov nerušili divadelnú ilúziu upieraním zrakov na jeho paličku, takže sa mohli naplno vnoriť do dynamického javiskového diania.
Hoci nešlo o žiadnu „akrobatickú“ réžiu, Roman Bajzík spevákov nešetril. Všetky postavy dostali do vienka zreteľné profily, ktoré sa interpretom darilo počas celého predstavenia udržať a tým herecky disponovanejším aj rozvibrovať vo vtipných kreáciách. Tvorcovia aj interpreti akurátne utrafili balans medzi komikou a vkusom, mizanscény dostali jasné, aj bez titulkovacieho zariadenia zrozumiteľné humorné pointy a inscenácia ako celok mala – napriek horúčave v neklimatizovanej sále a celovečernému charakteru predstavenia – svieži spád. Jej hravosť umocňovala steampunková poetika kostýmov i masiek (korzety, volánové sukne, plášte, cylindre, nápadné okuliare a parochne, „mátožné“ líčenie), variabilná scéna s ľahkými paravánmi umožňovala promptné prestavby.
Keďže až na výnimky (Andrej Prachar ako Gróf, Ema Karasová ako Cherubín) nešlo o absolventské výkony, táto recenzia neponúkne hodnotenie jednotlivých speváckych kreácií. Viacerí z protagonistov utorkovej premiéry sa prezentovali perspektívnymi vokálnymi materiálmi, žiaden z nich však nie je natoľko „hotový“, aby som ho pomeriavala prísnymi profesionálnymi kritériami či vyzdvihla na úkor ostatných.
Z hľadiska vokálnej krásy si najvyššiu známku zaslúžil finálny ansámbel spájajúci všetkých účinkujúcich, ktorý znel šťavnato, vyladene a farebne sýto. To nie je zlý začiatok: v histórii i súčasnosti slovenskej opernej interpretácie nájdeme veľa príkladov, keď sa z dobrých zborových spevákov stali ešte lepší sólisti.
Autor: Michaela Mojžišová
písané z premiéry 20. 6. 2022
W. A. Mozart: Figarova svadba alebo bláznivý deň (prierez)
Konzervatórium Bratislava
Spoločenský dom Nivy, 20. a 21. júna 2022
Dirigent: Marco Vlasák
Réžia: Roman Bajzík
Dramaturgia: Daniel Simandl a Roman Bajzík
Klavírna spolupráca: Karin Remencová
Kostýmy a ich realizácia: Kostýmové štúdio Elijana
umelecká kostymérka Liliana Singhofferová
Scéna: Miroslav Daubrava
Masky: Ela Šafáriková
Účinkujúci:
Figaro: Dominik Sedlák
Zuzana: Kristína Liashko
Gróf: René Schleifer, Andrej Prachar
Grófka: Žofia Dzubáková, Liana Guild
Cherubín: Ema Karasová
Bartolo: Jakub Gabriel
Marcelina: Anna Škubová
Basilio/Curzio: Tomáš Trutz
Barbarina: Klaudia Dyttertová, Lea Acsaiová
Antonio: Alan Patkoló
operastudio orchestra
