Heřma Žárska, dramatická sopranistka s farebným sopránom a osobným čarom

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 9. júna t.r. si pripomíname 120. výročie narodenia českej opernej speváčky, sopranistky Heřmy Žárskej (vlastným menom Hermina Marie Žárská, tiež Erma Zarska, Herma Žárská, vyd. Málková, narodila sa 9. júna 1899 v Olomouci, zomrela 30. marca 1971 v Prahe), sólistky Metropolitnej opery v New Yorku (1915 – 1916) a sólistky operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1921 – 1922.

Heřma Žárská po ukončení meštianskej školy absolvovala dievčenskú obchodnú školu. Hudobné vzdelanie získala v hudobnej škole v Olomouci, spev študovala u riaditeľa školy a zbormajstra spolku Žerotín Jana Petzolda. V rokoch 1913 – 1914 sa zdokonaľovala v speve na Sternovom konzervatóriu u milánskeho profesora Alfreda Cairatiho v Berlíne. Už od detstva vystupovala na rôznych akadémiách, neskôr v operetných a operných predstaveniach spevácko-hudobného spolku Žerotín. Spievala aj sóla v oratóriách a kantátach.

Heřma Žárská (1889 – 1971),
zdroj: internet

V roku 1914 Heřma Žárská úspešne debutovala ako hosť v pražskom Národnom divadle v postave Vendulky v Smetanovej Hubičke. V tom istom roku spievala aj ďalšie smetanovské postavy Miladu z Dalibora a Mařenku z Predanej nevesty. Všetky predstavenia sa stretli s pozitívnym hodnotením kritiky, ktorá vyzdvihla vzácny, krásny dobre ovládaný hlas talentovanej muzikálne inteligentnej umelkyne, navyše bol spevácky výraz umocnený dobrým hereckým prejavom.

Hudobný skladateľ a kritik Adolf Piskáček v článku venovanom interpretom opier Bedřicha Smetanu jej vystúpenia zhodnotil slovami: „Její vyrovnané a pozoruhodné výkony jako Mařenky v Prodané nevěste, Vendulky v Hubičce a jmenovitě Milady v Daliborovi měly vzrušený psychologický tep, a pěvecky hlásily nejen odvahu: zpívati Smetanu, nýbrž i sílu: proniknouti Smetanu.“ (Národní politika 12. 5. 1915, s. 4). Neobyčajné nadanie a svieži, mäkký a zvučný hlas predviedla Žárská v postave Elsy vo Wagnerovom Lohengrinovi (1914). Bola skvelou Santuzzou (Mascagni: Sedlák kavalír, 1914) a dramatickou Aidou (Verdi Aida, 1915), kde naplno rozvinula svoje spevácke schopnosti.

V roku 1915 po konkurze v Zürichu angažoval Heřmu Žársku generálny intendant Giulio Gatti-Casazza do Metropolitnej opery v New Yorku, kde v tom istom roku debutovala ako Elsa vo Wagnerovom Lohengrinovi (26. 11. 1915) pod taktovkou šéfdirigenta Artura Bodanzkého. Lohengriom bol holandský hrdinský tenor Jacques Urlus. Napriek čiastočnej indispozícii spôsobenej zmenou podnebia preukázala vynikajúce hlasové a spevácke kvality.

LP platňa Heřmy Žárskej, zdroj: internet

V Metropolitnej opere do konca sezóny 1916 spievala ešte Santuzzu v Sedliackej cti po boku talianskeho tenoristu Lucu Bottu (Turiddu) a s dirigentom Gaetanom Bavagnolim. Zaujala pôvabným, sviežim a čistým hlasom, temperamentom a osobným čarom. Účinkovala aj na dvoch koncertoch. V spoločnosti Columbia nahrala na gramofónové platne áriu Měsíčku na nebi vysokém z Dvořákovej Rusalky, Ukolébavku zo Smetanovej Hubičky a české piesne.

Po skončení sezóny v New Yorku prežila Heřma Žárská dovolenku v Olomouci, krátky čas žila vo Švajčiarsku a priebeh vojnových udalostí jej zabránil vrátiť sa do USA dokončiť angažmán podpísané na päť rokov. V sezóne 1919 – 1920 spievala pohostinsky v pražskom Novom nemeckom divadle s veľkým úspechom Santuzzu v Mascagniho opere Cavalleria rusticana a Elsu vo Wagnerovom Lohengrinovi a v Národnom divadle Leonoru v Beethovenovom Fideliovi s Theodorom Schützom ako Florestanom (1919). Nádherným hlasom, kultivovanosťou a dramatickým prejavom dosiahla výnimočný úspech. V Českom divadle v Olomouci spievala v rokoch 1920 – 1921 Miladu (Dalibor), Mařenku (Prodaná nevěsta) a Elsu (Lohengrin).

Heřma Žárská, Deutsche Zeitung Bohemia, 11. 6. 1920, roč. 93 č. 136, s. 10

V sezóne 1921/1922 angažoval Heřmu Žárskú Milan Zuna do operného súboru Slovenského národného divadla. Pekným hlasom príjemne prekvapila už ako Micaela v Bizetovej Carmen (1921) pod Zunovou taktovkou. Majstrovský výkon po stránke speváckej a hereckej podala v postave Vendulky zo Smetanovej Hubičky (1921). S istotou ovládala svoj mohutný, a príjemný, vo všetkých polohách vyrovnaný hlas. V postave Dvořákovej Rusalky (1921) sa prezentovala ako inteligentná speváčka a temperamentná, pritom citlivá herečka. Kritika vyzdvihla najmä jej výkon v prvom dejstve, kde vystupňovaná túžba Rusalky až po jej pevné rozhodnutie malo pevnú a pôsobivú vzostupnú líniu.

V Massenetovej Manon (1922) vystihla všetky polohy svoje postavy, od naivity vidieckeho dievčaťa cez rafinovanosť salónnej dámy až po záverečnú skazu. Žárská disponovala dramatickým farebným sopránom s dobrou technikou a bezpečnými výškami. Zvučný, krásny hlas s mimoriadnou virtuozitou uplatnila v úlohe temperamentnej Santuzzy v Mascagniho Sedliackej cti (1921) a Neddy v Leoncavallových Komediantoch (1921). Jej výkon bol kompaktný, herecky dobre vystihnutý a spevácky znamenitý. Na zájazde operného súboru v Košiciach spievala ušľachtilým, sviežim hlasom Margarétu v Gounodovom Faustovi a Margaréte (1922).

Koncom roka 1922 sa Heřma Žárská vydala za lekára, žila s manželom na Slovensku a na jeho želanie vystupovala už iba pohostinsky. Od jesene 1922 opäť hosťovala v Českom divadle v Olomouci ako Santuzza (Sedlák kavalír), Nedda (Komedianti), Rusalka (Rusalka). Na bratislavskej scéne hosťovala ako Vendulka v Hubičke (1923) a „podala svoju úlohu s výrazom ozajstného umenia po stránke speváckej i hereckej. Svoj svieži, plný a lahodný hlas ovládala vo všetkých polohách s naprostou istotou a vedela mu dať toľko nehy, že nadchla obecenstvo k búrlivému potlesku úprimného uznania.“ (Slovenská politika, 2. 9. 1923, roč. 4, č. 197, s. 7.).

Okrem už známych postáv spievala Fibichovu Šárku (1924), kde podľa kritiky opäť naplno rozvinula svieži pekný hlas, doplnený do detailov prepracovaným hereckým výkonom, od zápalu a vášne až ku krajnému citovému napätiu. Svoju umeleckú pohotovosť dokázala rýchlym naštudovaním Krasavy za indisponovanú domácu interpretku v slávnostnom predstavení Libuše uvedenej pri príležitosti stého výročia narodenia Bedřicha Smetanu v marci 1924. Popri hosťoch Kristine Morfovej (Libuša) a Emilovi Burianovi (Přemysl) opäť upútala nádhernými pianami a krásnym mezza vocce. Svieži, zvučný hlas so skvelou technikou uplatnila a prepracovaný herecký výkon podala v postave Milady v Smetanovom Daliborovi (1926).

Heřma Žárská (1889 – 1971),
zdroj: internet

V roku 1928 sa Heřma Žárská vrátila do Prahy a naposledy vystúpila v Národnom divadle v roku 1929 ako Vendulka v Smetanovej Hubičke. Bola aj úspešnou koncertnou umelkyňou. Už v Olomouci často vystupovala na koncertoch hudobného spolku Žerotín, s přerovským spolkom Přerub spievala Miladu v Smetanovom Daliborovi (1911). V roku 1917 účinkovala na dobročinnom koncerte venovanom pamiatke padlým vojakom a obetiam vojny. Na koncerte Českej filharmónie s dirigentom Dr. Vilémom Zemánkom spievala operné árie (1914).

V Bratislave spievala na Večeri ruských piesní (1922) piesňovú tvorbu Čajkovského. V roku 1923 spievala na koncerte v Piešťanoch na slávnosti, výnos z ktorej bol určený na postavenia pomníka Milana Rastislava Štefánika. V koncertnej činnosti pokračovala v Prahe až do roku 1933. V roku 1933 zložila štátnu skúšku pre učiteľov spevu, pedagogickej činnosti sa však nevenovala a opustila aj umeleckú dráhu.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár